Lomnické sedlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:15, 16. december 2020, ktorú vytvoril Gateshebe (diskusia | príspevky) (→‎Turistika)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Lomnické sedlo
sedlo
Lomnické sedlo, vľavo od Lomnického štítu
Štát Slovensko Slovensko
Región Spiš
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 189 m n. m.
Súradnice 49°11′25″S 20°12′57″V / 49,190192°S 20,215852°V / 49.190192; 20.215852
Najľahší výstup po zelenej značke zo Skalnatého plesa
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Lomnické sedlo
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lomnické sedlo (poľ. Łomnickie Ramię alebo aj Łomnicka Przełęcz) je horské sedlo vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v nadmorskej výške 2 189 m n. m.. Je to široké trávnaté sedlo medzi štítovou kupolou Lomnického štítu a Lomnickým hrebeňom.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov sedla vyplýva z polohy v skupine Lomnického štítu. Rozložitosť sedla vyjadruje aj poľské pomenovanie.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dostupnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Sedlo je vyhľadávané najmä turistami a lyžiarmi. Ľahkú dostupnosť umožňuje nielen horský chodník, ale aj sedačková lanovka zo Skalnatého plesa, ktorá ústi tesne pod sedlom. Ľahšie prístupné sa stalo po roku 1938, kedy uviedli do prevádzky visutú lanovku na Skalnaté pleso. Chodník do sedla vybudovali robotníci, ktorí vynášali materiál na stavbu visutej lanovky na Lomnický štít, ktorú uviedli do prevádzky v roku 1940.

Lyžiarske preteky[upraviť | upraviť zdroj]

Lomnické sedlo bolo od vtedy vyhľadávaným lyžiarskym terénom. Poskytovalo najmä v druhej polovici zimy výborné podmienky, ktoré lyžiari využívajú aj dnes. Jeho prednosťou je, že pri dostatku snehu sa tu dá lyžovať až do jarných mesiacov. V roku 1959 tu vybudovali prvý lyžiarky vlek, ktorý viedol na Lomnický hrebeň. Medzinárodná lyžiarska komisia FIS v tomto období schválila mužské a ženské trate pre všetky lyžiarske disciplíny. V Lomnickom sedle sa v roku 1956 uskutočnila 2. Veľká cena Slovenska, medzinárodné lyžiarske preteky, na ktorých sa zúčastnili zjazdári z Francúzska, Poľska, Rakúska a Československa. Vtedy ešte nebol v prevádzke lyžiarsky vlek, ale už bola postavená ženská lyžiarska zjazdovka zo Skalnatého plesa na Štart. V slalome žien vtedy zvíťazila československá zjazdárka Justína Šolcová, v obrovskom slalome poľská pretekárka Barbara Grocholská, v zjazde žien Milka Richvalská (CS). V mužských disciplínach špeciálny a obrovský slalom a zjazd vyhral rakúsky lyžiar Ernst Oberaigner. Zjazdové preteky sa tu uskutočnili aj v nasledujúcich rokoch.

Lavíny[upraviť | upraviť zdroj]

Zakrátko sa však zistilo, že Lomnické sedlo i Lomnický hrebeň sa stávajú, v extrémnom počasí, nebezpečným lavinóznym terénom. Počas mnohých rokov sa tu nestalo žiadne lavínové nešťastie. Až v decembri 1955 pri minimálnom stave snehu spadla z Lomnického hrebeňa lavína, v ktorej zahynuli štyria lyžiari. O rok neskoršie, keď už bol v prevádzke lyžiarky vlek, pri podobnej situácii z toho istého miesta spadla lavína a strhla dvoch zamestnancov lyžiarskeho výťahu. Našťastie obaja vyviazli z lavíny bez vážnejšieho zranenia. Preto sa kompetentné orgány rozhodli postaviť pod Lomnickým hrebeňom drevené lavínové zábrany. V roku 1961 za začalo s ich výstavbou, poslednú postavili v roku 1964. Bolo postavených sedem zábran. Aj napriek tomu malé lavíny z hrebeňa padali. V roku 1972 sa začalo s ich prebudovaním na kovové. Stavba bola dokončená v roku 1978, kedy bol vybudovaný aj nový sedačkový výťah na Lomnické sedlo. Po roku 1989 a najmä po roku 2010 bolo lyžiarske stredisko zmodernizované. Z Lomnického sedla vedie šesť a pol kilometrová zjazdovka do Tatranskej Lomnice.[1][2][3][4]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Výstup na Lomnický štít je povolený iba s horským vodcom! Pohodlnejšia cesta je lanovkou z Tatranskej Lomnice.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
  3. HARVAN, Ladislav. Železo, Betón, Sneh. Vysoké Tatry, roč. IV, čís. 1/65, s. 25.
  4. HARVAN, Ladislav; ŠVIRLOCH, Boris; PETROVIČ, Ivan. 60 rokov Veľkej ceny Slovenska. 1. vyd. [s.l.] : Organizačný výbor Veľkej ceny Slovenska 2015, 2015. 93 s. ISBN 978-80-971879-8-9.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]