Lublinský trojuholník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Lublinský trojuholník
Mapa
Základné informácie
Ďalšie informácie

Lublinský trojuholník je trojstranná platforma pre politickú, hospodársku, kultúrnu a sociálnu spoluprácu medzi Litvou, Poľskom a Ukrajinou,[1] ktorej cieľom je podpora integrácie Ukrajiny do .

Krajiny Lublinského trojuholníka vyjadrili podporu obnoveniu územnej celistvosti Ukrajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc a vyzývajú na ukončenie ruskej agresie proti nej. Lublinský trojuholník podporuje udelenie Ukrajiny štatútu partnera posilneného NATO a konštatuje, že udelenie Ukrajiny akčnému plánu členstva v NATO je ďalším nevyhnutným krokom týmto smerom.[2][3][4]

Trojstranný formát je založený na tradíciách a historických väzbách týchto troch krajín. Príslušné spoločné vyhlásenie podpísali ministri 28. júla v poľskom Lubline.[1] Lublin bol vybraný konkrétne ako náznak stredovekej Lublinskej únie, ktorá vytvorila Poľsko-litovské spoločenstvo, jeden z najväčších štátov vtedajšej Európy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

28. júla 2020 bola podpísaná v poľskom Lubline spoločná deklarácia ministrov zahraničných vecí Litvy, Poľska a Ukrajiny (Linasa Linkevičiusa, Jaceka Chaputowicza a Dmytra Kulebu) o vytvorení tomto formáte.

1. augusta 2020 pozval minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba ministra zahraničných vecí Bieloruska Volodymyra Makeiho na druhé stretnutie, ktoré sa má konať v Kyjeve.[5] Počas Ekonomického fóra v poľskom Karpaczi 10. septembra 2020 riaditeľ východného oddelenia poľského ministerstva zahraničia Jan Hofmokl uviedol, že Lublinský trojuholník by mal byť v skutočnosti štvorspolkom s Bieloruskom. Podľa jeho slov sa Minsk v počiatočnej fáze zaujímal o tento politický projekt, ale neskôr zmenil názor.[6]

17. septembra 2020 sa uskutočnilo prvé stretnutie (vo video formáte) národných koordinátorov Lublinského trojuholníka, ktoré vytvorili ministri zahraničných vecí Ukrajiny, Poľska a Litvy v júli 2020. Vasyl Bodnar (Ukrajina), Marcin Pszydach (Poľsko) a Dalus Cekuolis (Litva) boli vymenovaní za koordinátorov tohto tejto trojstrannej spolupráce. Strany rokovali o prípravách na ďalšie stretnutie ministrov zahraničných vecí Lublinského trojuholníka, ktoré sa má konať v Kyjeve z iniciatívy ministra Dmytra Kulebu. Jednou z hlavných úloh Lublinského trojuholníka by mala byť koordinácia opatrení Ukrajiny, Poľska a Litvy s cieľom účinne čeliť výzvam a hrozbám pre spoločnú bezpečnosť, medzi ktoré patrí priorita čeliť hybridným hrozbám zo strany Ruska.[7]

29. januára 2021, počas prvého online stretnutia Lublinského trojuholníka, ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba na brífingu uviedol, že Ukrajina, Litva a Poľsko sú za vstup Bieloruska do Lublinského trojuholníka, ale nato ešte nenastal čas.[8] 28. februára 2021 vyšlo najavo, že koncom januára 2021 bieloruský prezident zvolený v roku 2020 Sviatlana Cichanovská najskôr kontaktoval ministra zahraničných vecí Ukrajiny Dmytra Kulebu, kde nás pozval na stretnutie Lublinského trojuholníka a čaká na pozvánka na offline stretnutie s pánom Kulebom a s Najvyššou radou. Svitlana poznamenala, že chce, aby sa „Lublinský trojuholník“ stal „Lublinskou štvorkou“.[9]

Mechanizmy spolupráce[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa tohto spoločného vyhlásenia Litvy, Poľska a Ukrajiny by sa ministri zahraničných vecí strán mali pravidelne stretávať, najmä za účasti multilaterálnych aktivít, za účasti vybraných partnerov. Budú tiež organizovať konzultácie na úrovni vedenia ministrov zahraničných vecí svojich krajín a na týchto ministerstvách vytvárať pozície zástupcov pre spoluprácu v rámci Lublinského trojuholníka.[1]

Počas prvého videokonferenčného stretnutia 17. septembra 2020 identifikovali národní koordinátori hlavné činnosti Lublinského trojuholníka a dohodli sa na zabezpečení udržateľnej interakcie medzi formátom na rôznych pracovných úrovniach. Počas stretnutia sa dohodli na základných princípoch Lublinského trojuholníka a načrtli plány spolupráce v blízkej budúcnosti. Jednou z hlavných úloh by mala byť koordinácia krokov troch štátov s cieľom účinne riešiť súčasné výzvy a hrozby pre našu spoločnú bezpečnosť. Medzi prioritné témy spolupráce patrí spoločná reakcia na hybridné hrozby zo strany Ruska, najmä v boji proti dezinformáciám. Zdôraznil sa význam udržania úzkej spolupráce v rámci medzinárodných organizácií.[7] Námestníci ministrov tiež súhlasili so začatím trojstranných tematických konzultácií na úrovni riaditeľov ministerstiev zahraničných vecí týchto troch krajín. Koordinátori venovali dôležitú pozornosť situácii v Bielorusku a niektorých ďalších krajinách v regióne. Vasyl Bodnar vyjadril vďačnosť partnerom za ich neustálu podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti nášho štátu a podporu v boji proti ruskej agresii. Taktiež informoval svojich kolegov o hlavných cieľoch krymskej platformy a vyzval Poľsko a Litvu, aby aktívne spolupracovali v rámci platformy, ktorej cieľom je zbaviť Krym Krymu.[7]

12. októbra 2020 predseda ukrajinskej vlády Denis Shmygal upozornil na dôležitosť novovytvoreného „Lublinského trojuholníka“ a vyzval poľského prezidenta Andrzeja Dudu, aby rozšíril jeho formát, konkrétne o diskusiu o možnosti stretnutia hláv vlád v „Lublinský trojuholník“ počas svojej návštevy Ukrajiny.[10]

27. februára 2021 litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis pre ukrajinský rozhlas Liberty uviedol, že iniciatíva Lublinský trojuholník, ktorá spája Ukrajinu, Litvu a Poľsko, približuje Ukrajinu k európskej integrácii: ukr. «Думаю, що цей формат дуже корисний. І я впевнений, що цей формат можна розширити, говорити не лише про політику. Ми могли б обговорювати також спільну історію, геополітику, економіку та багато інших речей. Така комунікація дозволяє певною мірою структурувати нашу співпрацю... Це, безперечно, дуже корисно і наближає євроінтеграцію України», – сказав він.[11] Verí tiež, že iniciatíva Krymská platforma je „mimoriadne užitočná nielen na hľadanie konkrétnych riešení, ale aj na pripomenutie problému okupácie Krymu“.

Znak LitPolUkrbrig

Medziparlamentné zhromaždenie[upraviť | upraviť zdroj]

Medziparlamentné zhromaždenia Najvyššej rady Ukrajiny, do Sejmu a Senátu Poľskej republiky a Sejmu Litovskej republiky bola založená v roku 2005 nadviazať dialóg medzi týmito troma krajinami v parlamentnej dimenzii. Ustanovujúca schôdza zhromaždenia sa uskutočnila 16. júna 2008 v Kyjev, na Ukrajine. V rámci zhromaždenia sa nachádzajú výbory pre európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny, humanitárnu a kultúrnu spoluprácu.[12]

Spoločný tím[upraviť | upraviť zdroj]

Litovsko-poľsko-ukrajinská brigáda je mnohonárodná jednotka s kapacitami spoločnej vojenskej brigády určená na vykonávanie nezávislých vojenských operácií v súlade s medzinárodným právom alebo na účasť na týchto operáciách. Skladá sa zo špeciálnych vojenských jednotiek troch krajín, vybraných z 21. streleckej brigády Pidgal (Poľsko), 80. útočnej brigády (Ukrajina) a práporu veľkovojvodkyne Biruty Ulanovej (Litva).

Litovsko-poľsko-ukrajinská brigáda bola zriadená v rámci trojstrannej spolupráce v oblasti obrany v roku 2014. Poskytovanie národného príspevku vysoko pripraveným mnohonárodným vojenským formáciám (rezervné dohody OSN, bojové taktické skupiny EÚ, sily reakcie NATO), ako aj medzinárodným mierovým a bezpečnostným operáciám pod záštitou OSN, , NATO a ďalších medzinárodných bezpečnostných organizácií – na základe mandátu Rady bezpečnosti OSN a v prípade schválenia parlamentmi zúčastnených krajín.[13]

Od roku 2016 je LitPolUkrbrig dôležitým prvkom snáh NATO o implementáciu štandardov NATO v ozbrojených silách Ukrajiny. Medzi hlavné činnosti brigády patrí výcvik ukrajinských dôstojníkov a vojenských jednotiek v týchto normách, plánovanie a vykonávanie operačných úloh a udržiavanie operačnej pripravenosti.

Vojaci litovsko-poľsko-ukrajinskej brigády na otváracom ceremoniáli cvičení „Anaconda-2016“ na testovacom mieste Nova Deba v Poľsku, jún 2016.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]