Luchino Visconti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Luchino Visconti
taliansky režisér
Luchino Visconti
Narodenie2. november 1906
Miláno, Taliansko
Úmrtie17. marec 1976 (69 rokov)
Rím, Taliansko
Odkazy
Webstránkaluchinovisconti.net
CommonsSpolupracuj na Commons Luchino Visconti

Luchino Visconti vlastným menom Luchino Visconti di Modrone (* 2. november 1906, Miláno, Taliansko – † 17. marec 1976, Rím, Taliansko) bol taliansky filmový a divadelný režisér a scenárista.

Život[upraviť | upraviť kód]

Pochádzal z bohatej šľachtickej rodiny. Jeho otcom bol Giuseppe Visconti di Modrone, vojvoda z Grazzano Visconti a gróf z Lonate Pozzolo. Od mladosti inklinoval k umeniu, zaujímal sa o divadlo a hudbu, učil sa hrať na čelo. V 30-tych rokoch sa začal zaujímať o ľavicové politické zmýšľanie, počas druhej svetovej vojny vstúpil do Komunistickej strany Talianska. Zároveň zápasil so svojou homosexuálnou orientáciou. Jeho dlhodobým partnerom bol rakúsky herec Helmut Berger (hral aj v jeho filmoch Ľudovít a Rodinný portrét). Visconti zomrel vo veku 69 rokov na srdcový infarkt.

Kariéru začal ako asistent u režiséra Jeana Renoira (pri filmoch Toni, Partie de compagne a La Tosca). Jeho prvý samostatný film niesol názov Posadnutosť, ale námetom bol román spisovateľa Jamesa Caina Poštár zvoní vždy dvakrát. Išlo o prvý neorealistický film v talianskej kinematografii. Tento film bol fašistickou vládou v Taliansku zakázaný a Visconti sa musel režírovania na niekoľko rokov vzdať. Venoval sa režírovaniu v divadle. Po druhej svetovej vojne sa opäť naplno pustil do režírovania filmov, ale aj divadelných hier a opier. Ako námety často využíval populárne literárne diela (od autorov ako Giovanni Verga, Camillo Boito, Giuseppe Tomasi di Lampedusa, Albert Camus).

Vo svojich filmoch sa Visconti venoval najmä zobrazeniu komplikovaných medziľudských vzťahov (Rodinný portrét), vášne a túžbe po láske (Vášeň; Natália; Ľudovít), nenávisti a zrady (L'innocente), smrti (Smrť v Benátkach), ako aj úpadku hodnôt, morálnej dekadencii a dehumanizácii (Súmrak bohov).

Vo filme Gepard zobrazil na príklade aristokratickej rodiny zo Sicílie zánik starej stavovsky usporiadanej spoločnosti v období bojov za zjednotenie Talianska. Vo filme Gepard zažiarili takí herci ako Burt Lancaster, Alain Delon a Claudia Cardinale. Burt Lancaster hral hlavnú úlohu aj vo filme Rodinný portrét. S atraktívnou historickou témou prišiel Visconti aj vo filme Ľudovít o bavorskom kráľovi Ľudovítovi II. v ktorom sa snažil pochopiť jeho komplikovanú osobnosť.

Svojou tvorbou sa zaraďuje medzi najvýznamnejších svetových režisérov.

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • 1957 Strieborný lev za film Natália (Le notti bianche); MFF Benátky
  • 1960 Zvláštna cena a cena FIPRESCI za film Rocco a jeho bratia; MFF Benátky
  • 1963 Zlatá palma za film Gepard; MFF Cannes
  • 1965 Zlatý lev za film Hviezdy Veľkého voza; MFF Benátky
  • 1970 nominácia na Oskara za adaptovaný scenár k filmu Súmrak bohov
  • 1971 cena 25. výročia festivalu za film Smrť v Benátkach a za celoživotné dielo; MFF Cannes
  • 1972 nominácia na cenu BAFTA za réžiu filmu Smrť v Benátkach

Filmografia[upraviť | upraviť kód]

  • Posadnutosť (Ossesione, 1943)
  • Giorni di gloria (1945; spolurežisér)
  • Zem sa chveje (La terra trema, 1948)
  • Bellissima (1952)
  • Il cagnolino; poviedka vo filme Siamo donne (1953)
  • Vášeň (Senso; 1954)
  • Natália (Le notti bianche; 1957)
  • Rocco a jeho bratia (Rocco e i suoi fratelli; 1960)
  • Il lavoro; poviedka vo filme Boccaccio '70 (1962)
  • Gepard (Il gattopardo; 1963)
  • Hviezdy Veľkého voza (Vaghe stelle dell'Orsa; 1965)
  • La stregha bruciata viva; poviedka vo filme Le streghe; (1967)
  • Lo straniero (1967)
  • Súmrak bohov (La caduta degli dei; 1969)
  • Smrť v Benátkach (La morte a Venezia, 1971)
  • Ľudovít (Ludwig; 1972)
  • Rodinný portrét (Gruppo di famiglia in un interno; 1974)
  • L'innocente (1976)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • BACON, Henry: Visconti : explorations of beauty and decay. Cambridge : Cambridge University Press, 1998. ix + 285 s. ISBN 0-521-59960-1
  • BLAHO, Vladimír: Storočnica Viscontiho. In: SLOVO, č. 44/2006. Dostupné on-line.
  • HEPNEROVÁ, Eva: Visconti a jeho hledání ztraceného času. In: Film a doba, č. 10, 1971, s. 529 – 532.
  • NOVOTNÁ, Drahomíra: Luchino Visconti. Praha : Orbis, 1969. 229 s.
  • OLIVA, Ljubomír: Luchino Visconti. Praha : Československý filmový ústav, 1971. 14 s.
  • ULMAN, Miro – ULMAN, Peter: Sprievodca klubovým filmom. Bratislava : Asociácia slovenských filmových klubov - SFÚ, 2003 [druhé aktualizované a doplnené vydanie]. 544 s. ISBN 80-85187-36-1

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]