Lucia Poppová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lucia Poppová

Základné informácie
Narodenie 12. november 1939
Záhorská Ves, Slovensko
Úmrtie 16. november 1993 (54 rokov)
Mníchov, Nemecko
Alma mater Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Pôsobenie speváčka
Žáner opera
Typ hlasu soprán

Lucia Poppová (* 12. november 1939, Záhorská Ves – † 16. november 1993, Mníchov),[1] v zahraničí známa ako Lucia Popp, bola slovenská operná speváčka (sopranistka) svetového významu.[1][2]

Život a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne začala študovať medicínu, ale po druhom semestri odišla na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Bola žiačkou významnej slovenskej opernej speváčky a pedagogičky Anny Hrušovskej. Od roku 1963 pôsobila v Rakúsku, kde sa preslávila interpretáciou Kráľovnej noci (Čarovná flauta) a v Nemecku (Kolín nad Rýnom, Mníchov), ako členka Štátnej opery vo Viedni účinkovala tiež v New Yorku a iných operných mestách. V roku 1966 debutovala v Covent Garden a v roku 1967 v Metropolitan Opera.[2]

Vynikala najmä ako interpretka postáv v dielach W. A. Mozarta a Richarda Straussa. Bola tiež vyhľadávaná ako koncertná a komorná speváčka. Hrala vo filme Jánošík I-II. Mala titul „Kammersängerin“ viedenskej a mníchovskej Štátnej opery. Počas svojej kariéry nahrala nespočetné množstvo opier a piesní, medzi inými Nápoj lásky (L'elisir d'amore), Figarova svadba (Le nozze di Figaro), Príhody Lišky Bystroušky, Rigoletto a iné. Výber z Mozartových árií v jej interpretácií vydalo vydavateľstvo EMI v prestížnej edícií „Great Recordings of the Century“. Každoročne sa na jej počesť usporadúvajú koncerty v Slovenskej Filharmónii v Bratislave – Hommage a Lucia Popp.

Zomrela v Mníchove na rakovinu mozgu vo veku 54 rokov.[3][4] Je pochovaná v Bratislave (Slávičie údolie).[2]

Výber z diskografie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Poppová, Lucia, 1939-1993. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  2. a b c VONGREJ, Ľudovít. Nezabudnuteľná Lucia Popp [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2011-11-07, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  3. HEVIER, Daniel, ml.. Hviezda operného neba, ktorá nikdy nezhasla: O ťažkej chorobe Lucie Poppovej takmer nik nevedel. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-11-12. Dostupné online [cit. 2023-09-18]. ISSN 1336-1996.
  4. DVOŘÁKOVÁ, Barbora. S Rudolfom Poppom, otcom opernej hviezdy Lucie Poppovej, o smrti, ale najmä o živote. SME (Bratislava: Petit Press), 1998-03-07. Dostupné online [cit. 2023-09-18]. ISSN 1335-4418.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]