Ludwig Boltzmann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ludwig Boltzmann
Ludwig Boltzmann
rakúsky fyzik

Narodenie 20. február 1844
Viedeň, Rakúske cisárstvo
Úmrtie 5. september 1906 (62 rokov)
Duino, Terst, Taliansko

Ludwig Boltzmann (20. február 1844 Viedeň5. september 1906) bol rakúsky fyzik, zakladateľ štatistickej fyziky.

Narodil sa na viedenskom predmestí Erdberg v rodine daňového úradníka. Študoval fyziku na univerzite vo Viedni, Heidelbergu a v Berlíne. Roku 1866 získal doktorát a nasledujúce dva roky pracoval ako asistent profesora Josefa Stefana na univerzite vo Viedni. Ako 25 ročný sa stal profesorom matematickej fyziky na univerzite v Grazi (Štajerskom Hradci). Po smrti profesora Stefana sa vrátil do Viedne a tu až do konca života vyučoval fyziku.

Sformuloval Boltzmannovo rozdelenie, ktoré umožňuje spočítať rozdelenie molekúl plynu, ktoré sa stalo dôležitou súčasťou termodynamických výpočtov. Roku 1877 pripojil Boltzmannovu konštantu. Jeho slávna rovnica opisuje schopnosť každého plynu zaujať po čase stav rovnomerne rozdelenej energie. Ako prvý použil štatistickú metódu pre opis tepelného žiarenia. Roku 1884 odvodil tzv. Stefanov-Boltzmannov zákon opisujúci časť tepelného spektra telies.

Ku koncu života trpel depresiami, trápila ho slepota a silná astma. V roku 1906 sa v Trieste obesil. Je pochovaný vo Viedni.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludwig Boltzmann na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).