Luftstreitkräfte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o leteckej zložke armády zaniknutého Nemeckého cisárstva. O vzdušných silách armády zaniknutej Nemeckej demokratickej republiky pozri Luftstreitkräfte der Nationalen Volksarmee
Deutsche Luftstreitkräfte
Znak používaný na nemeckých vojenských lietadlách v roku 1915

Znak používaný na nemeckých vojenských lietadlách v roku 1915
Krajina Nemecké cisárstvo Nemecké cisárstvo
Existencia 1910 – 1920
Vznik 1910
Zánik 8. máj 1920
Veľkosť V roku 1918:
2 709 lietadiel
56 vzducholodí
186 balónov
4 500 pilotov a leteckého personálu
Velitelia Hermann von der Lieth-Thomsen
Ernst von Hoeppner
Nadradené jednotky Nemecká armáda
Účasť
Vojny prvá svetová vojna
Insígnie
Znak Cross-Pattee-Heraldry.svg
1914 – 1915
Cross-Pattee-alternate3.svg
1916 – marec 1918
Greek cross.svg
marec/apríl 1918 – november 1918

Deutsche Luftstreitkräfte (slov. Nemecké vzdušné sily), do októbra 1916 pod názvom Fliegertruppen des deutschen Kaiserreiches (slov. Letecké zbory Nemeckého cisárstva), boli leteckou zložkou nemeckej armády v rokoch 19101920.

Táto armádna zložka vznikla ešte pred prvou svetovou vojnou, skôr než boli zostrojené prvé skutočné vojenské lietadlá ako ich poznáme zo vzdušných bojov Veľkej vojny. Prvé úlohy smerovali na prieskumné činnosti a v zameriavaní delostrelectva pomocou balónov a vzducholodí. Balóny sa s veľkým úspechom používali už počas prusko-francúzskej vojny v rokoch 18701871 a v niektorých prípadoch dokonca aj oveľa skôr už od napoleonských vojen. Luftstreitkräfte neboli prvou armádnou zložkou tohto určenia na svete, francúzska Armée de l'air bola založená taktiež v rovnakom roku a britské letectvo Royal Flying Corps až v máji 1912.

Počas prvej svetovej vojny používalo nemecké letectvo široké spektrum typov lietadiel, počnúc stíhačkami výrobcov Albatros a Fokker, prieskumné lietadlá Aviatik a DFW aj bombardéry Gotha či Zeppelin-Staaken. Na bombardovanie vojenských a civilných cieľov vo Francúzsku, Belgicku a vo Veľkej Británii slúžili aj obrie zeppelíny. Objednávky lietadiel pre Luftstreitkräfte a špecifikácie požiadaviek na ich vlastnosti určoval úrad Idflieg, ktorý už v roku 1913 vydal predpis pre značenie vojenských lietadiel.

Najviac pozornosti na seba pútali úspešní stíhací piloti akými boli letecké esá Manfred von Richthofen (Červený barón), Ernst Udet, Hermann Göring, Oswald Boelcke (považovaný za majstra manévrových vzdušných súbojov), Max Immelmann (prvý pilot, ktorý dostal vyznamenanie Pour le Mérite, najvyššie nemecké vyznamenanie za statočnosť) a Werner Voss.

Všetky nemecké vojenské lietadlá niesli až do začiatku roku 1918 výsostné znaky v podobe železného kríža (Tatzenkreuz), ktorého podoba pochádza z templárskej tradície. Potom boli nahradené čiernym rovnoramenným gréckym krížom na bielom podklade nazvanom Balkenkreuz.

Na konci prvej svetovej vojny evidovali v jednotkách Luftstreitkräfte 2 709 lietadiel, 56 vzducholodí, 186 balónov a 4 500 pilotov a leteckého personálu. Po ukončení vojny porážkou Nemecka, boli 8. mája 1920 jednotky rozpustené v rámci plnenia Versaillskej zmluvy, ktorá žiadala úplné zničenie všetkej výzbroje nemeckého letectva.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Luftstreitkräfte na českej Wikipédii.