Luftstreitkräfte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Templársky kríž Tatzenkreuz, výsostné znaky Luftstreitkräfte do roku 1918
Grécky kríž Balkenkreuz, výsostné znaky Luftstreitkräfte od roku 1918

Luftstreitkräfte bolo nemecké ríšske vojenské letectvo (po nemecky: Die Fliegertruppen des deutschen Kaiserreiches) v rokoch 19101920.

Táto armádna zložka vznikla ešte pred prvou svetovou vojnou, skôr než boli zostrojené prvé skutočné vojenské lietadla ako ich poznáme zo vzdušných bojov Veľkej vojny. Prvé úlohy smerovali na prieskumné činnosti a v zameriavaní delostrelectva pomocou balónov a vzducholodí. Balóny sa s veľkým úspechom používali už počas prusko-francúzskej vojny v rokoch 18701871 a v niektorých prípadoch dokonca aj oveľa skôr už od napoleonskych vojen. Luftstreitkräfte nebola prvá armádna zložka tohto určenia na svete, francúzska Armée de l'Air bola založená taktiež v rovnakom roku a britské letectvo Royal Flying Corps až v máji 1912.

Počas prvej svetovej vojny používalo nemecké letectvo široké spektrum typov lietadiel, počnúc stíhačkami výrobcov Albatros a Fokker, prieskumné lietadlá Aviatik a DFW aj bombardéry Gotha či Zeppelin-Staaken. Na bombardovanie vojenských a civilných cieľov vo Francúzsku, Belgicku a vo Veľkej Británii slúžili aj obrie zeppelíny. Objednávky lietadiel pre Luftstreitkräfte a špecifikácia požiadaviek na ich vlastnosti určoval úrad Idflieg, ktorý už v roku 1913 vydal predpis pre značenie vojenských lietadiel.

Najviac pozornosti na seba pútali úspešní stíhací piloti akými boli letecké esá Manfred von Richthofen (Červený barón), Ernst Udet, Hermann Göring, Oswald Boelcke (považovaný za majstra psích súbojov), Max Immelmann (prvý pilot, ktorý dostal vyznamenanie Pour le Mérite, najvyššie nemecké vyznamenanie za statočnosť) a Werner Voss.

Všetky nemecké vojenské lietadlá niesli až do začiatku roku 1918 výsostné znaky v podobe železného kríža Tatzenkreuz, ktorého podoba pochádza z templárskej tradície. Potom boli nahradené čiernym rovnoramenným gréckym krížom na bielom podklade nazvanom Balkenkreuz.

Na konci prvej svetovej vojny evidovali v jednotkách Luftstreitkräfte 2709 lietadiel, 56 vzducholodí, 186 balónov a 4500 pilotov a vzdušného personálu. Po ukončení vojny porážkou Nemecka, boli 8. mája 1920 jednotky rozpustené v rámci plnenia Versailleskej zmluvy, ktorá žiadala úplné zničenie všetkej výzbroje nemeckého letectva.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]