Luftwaffe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Logo

Luftwaffe (slov. vzdušné zbrane[chýba zdroj]) je bežne používaný názov pre nemecké letectvo. Pod týmto názvom sa však najčastejšie rozumie letectvo Tretej ríše. Jeho história siaha do roku 1910, kedy vznikli Vzdušné sily cisárskeho Nemecka. Kvôli prvej svetovej vojne nemohlo mať Nemecko v rokoch 1918 - 1935 žiadne letectvo. Podobná situácia nasledovala po druhej svetovej vojne v rokoch 1945 - 1955. Odvtedy sa zúčastnilo letectvo SRN bojových operácii iba raz v roku 1999, keď zasahovalo v Bosne.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po tom, čo sa dostal k moci Hitler, bolo čoskoro jasné, že Versaillská zmluva sa v Tretej ríši dodržiavať nebude. Krajina začala okrem iného opäť budovať i svoje letectvo. Sprvu skryto, no neskôr celkom otvorene nemecká Luftwaffe získavala nové stroje i skúsenosti. Po prvýkrát boli nemeckí letci nasadení v Španielskej občianskej vojne. Táto nemecká jednotka sa nazývala Légia Kondor. Vytvorenie Luftwaffe bolo oficiálne priznané v máji 1935. Jej veliteľom sa stalo eso z prvej svetovej vojny - Hermann Göring.

Skúsenosti získané v Španielsku sa nemeckým letcom v nasledujúcom období zišli. Už v septembri zo vzduchu podporovali svoje armády pri bleskovom postupe do Poľska, Dánska, Nórska, Holandska, Belgicka, Francúzska, Luxemburska a pri útokoch proti Veľkej Británii. Bitka o Britániu bola prvým veľkým neúspechom Luftwaffe v druhej svetovej vojne. V ďalšom období, hlavne po vstupe USA do vojny, sa Luftwaffe na západe postupne dostávala do defenzívy. Čiastočne pre to, že musela časť svojich prostriedkov ponechať na obranu pred náletmi na samotné Nemecko a už nemala prostriedky viesť intenzívnu leteckú vojnu nad Britániou. Ďalšou nemenej podstatnou časťou svojich síl podporovala vojská pri bojoch na východe. Predovšetkým stíhacie esá boli až do posledných dňov vojny smrteľným nebezpečenstvom pre spojeneckých letcov. Ale ani ich osobné kvality nezachránili nacistické letectvo pred početnou prevahou spojeneckého a sovietskeho letectva. Nemecké letectvo podporujúce svoj Africký zbor taktiež dosahovalo vynikajúce výsledky, ale aj tam boli podobne ako ich pozemný kolegovia postupne vyčerpaní a nakoniec odsunutí do Talianska. Narýchlo nasadzovaní neskúsení letci, ktorí mali nahradzovať svojich padlých predchodcov na západe aj východe sa stávali ľahkou korisťou pre nepriateľa.

Na východnom fronte sa však situácia vyvíjala pre Luftwaffe sprvu celkom sľubne. Ale Sovietsky zväz bol vďaka svojmu ľudskému potenciálu ako aj postupnému vyrovnávaniu nemeckej technickej prevahy (za podpory Veľkej Británie a USA) čoskoro prinajmenšom rovnocenný súperom. Sovietski letci v priebehu bojov nazbierali potrebné skúsenosti a na konci vojny im už Luftwaffe nebola schopná vzdorovať, z veľkej časti pre nedostatok pohonných hmôt, ktoré Nemecko nebolo schopné zaistiť v dostatočnom množstve.

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou jednotkou Luftwaffe cez druhú svetovú vojnu bola Gruppe (skupina) tiež označovaná Gr. Tri Gruppe vytvárali Geschwader (eskadra, resp. peruť). Eskadry sa mohli ďalej zapájať do Luftflotte (letecká armáda), či Fliegerkorps (skupina leteckých armád, či letecký zbor). Pri bojovom nasadení pochopiteľne v dôsledku strát početné stávy veľmi kolísali. Jedna Gruppe pozostávala z troch Staffel (letka) po 12 až 16 strojov. Jednotlivé letky Staffel sa delili na nižšie skupiny Schwarm (roj) po 4 strojoch.

V roku 1938 bola Luftwaffe organizovaná do ôsmych leteckých oblastí (Luftkreis) so sídlami hlavných štábov v mestách: Königsberg, Berlín, Drážďany, Münster, Mníchov, Kiel, Braunschweig a Viedeň. V septembri 1939 bola Luftwaffe reorganizovaná do štyroch leteckých flotíl (Luftflote).[1]

Letecká flotila 1[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 1939 operovala na severovýchode Nemecka a nad východným Pruskom. Veliteľom bol generál Kesselring. Po dobytí Poľska sa jej oblasť rozšírila o väčšinu jeho územia. V máji 1940 flotile velil generál Stumpff. V ťažení do Ruska, už pod velením generálplukovníka Kellera, sa jej operačná oblasť rozšírila na severovýchod na pobaltské štáty a Bielorusko až k Leningradu. Podporovala skupinu armád Sever. V januári 1945 bola uzavretá v Kurónskej kapse, vtedy jej velil generál Pflugbeil. V apríli 1945 už neexistovala.

Letecká flotila 2[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 1939 operovala na severozápade Nemecka. Veliteľom bol na začiatku generál Felmy, ale v máji 1940 už flotile velil generál Kesselring. V auguste 1940 sa západná hranica jej operačnej oblasti posunula až k severnému Francúzsku. Následne sa zúčastnila bitky o Britániu. Časť tejto leteckej flotily podporovala postup skupiny armád Stred do Ruska. Jej operačné územie tvoril klin medzi Leteckými flotilami 1 a 4 v smere na Moskvu. V tom čase teda operovala nad dvoma nespojenými územiami. K 28. júnu 1942 bola celá presunutá na severoafrické bojisko a bol je podriadený tam bojujúci X. letecký zbor. Po porážke Nemecka v Tunisku sa od flotily oddelilo Veliteľstvo leteckých síl - juhovýchod, ktoré bolo zodpovedné za oblasť Balkánu. V máji 1944 už flotile velil generál poľný maršal von Richthofen. 27. septembra 1944 bola rozpustená.

Letecká flotila 3[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 1939 operovala na juhozápade Nemecka. Veliteľom bol generál Sperrle. V auguste 1940 sa západná hranice jej operačnej oblasti posunula nad okupované Francúzsko. Flotila sa zúčastnila bitky o Britániu. Po presune Leteckej flotily 2 do Stredomoria prevzala aj jej pôvodnú operačnú oblasť nad Belgickom a Holandskom. Neskôr sa jej oblasť rozšírila až k južnému pobrežiu Francúzska. V septembri 1944 bola premenovaná na Veliteľstvo leteckých síl - západ a podriadená Leteckej flotile Ríša a neskôr Leteckej flotile 6.

Letecká flotila 4[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 1939 operovala na juhovýchode Nemecka čo z veľkej väčšiny zodpovedalo územiu pripojeného Rakúska a protektorátu Čechy a Morava. Veliteľom bol generál Löhr. S postupom Nemecka sa jej oblasť pôsobenia rozširovala smerom na východ a južne až nad Rumunsko. Zúčastnila sa tiež ťaženia na Balkáne. V júni 1942 jej velil generálplukovník von Richthofen v máji 1944 generálplukovník Dessloch. Dočkala sa konca vojny ako jedna z 3 leteckých flotíl.

Letecká flotila 5[upraviť | upraviť zdroj]

Po dobytí Dánska a Nórska bola nad ich územiami vytvorená táto nová letecká flotila pod velením generálplukovníka Milcha. Operoval aj nad Severným a Baltickým morom a zasiahla tiež do bitky o Britániu. V dobe bitky o Britániu už flotile velil generálplukovník Stumpff. Velenie si udržal až do roku 1943. Pri postupe Nemecka na východ sa jej operačná oblasť rozšírila na Fínsko a severnú časť Ruska. V roku 1944 prešla rôznymi reorganizáciami a ako flotila zanikla.

Letecká flotila 6[upraviť | upraviť zdroj]

Bola vytvorená 5. mája 1943 z jednotiek Veliteľstva leteckých síl – východ. Velil jej generálplukovník von Greim a zúčastnila sa bitky v Kurskom oblúku. Dočkala sa konca vojny ako jedna z 3 leteckých flotíl.

Letecká flotila Ríša[upraviť | upraviť zdroj]

Bola vytvorená vo februári 1944 z jednotiek Luftwaffenbefehlshaber Reich . Velil jej generálmajor von Falkenstein, neskôr generálplukovník Stumpff. Dočkala sa konca vojny ako jedna z 3 leteckých flotíl.

Veliteľstvo leteckých síl - juhovýchod[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniklo po porážke Nemecka v Tunisku v januári 1943. Pri vytvorení bolo zodpovedné za oblasť Balkánu. Velil mu generál Hoffmann von Waldau a neskôr generál Fiebig. Rozpustené bolo v októbri 1944.

Veliteľstvo leteckých síl - východ[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniklo 28. júla 1942 po reorganizácii Luftwaffe na východnom fronte. Jeho operačnou oblasťou bol stredný sektor frontu. 5. mája 1943 bola začlenená do novovytvorenej Leteckej flotily 6.

Luftwaffenbefehlshaber Reich[upraviť | upraviť zdroj]

Útvar vyzbrojený stíhacími lietadlami bol vytvorený pod vplyvom spojeneckej bombardovacej ofenzívy. Pokrýval územia Nemecka, Poľska, protektorátu Čechy a Morava, Rakúska a Slovenského štátu. Vytvorilo základ Leteckej flotily Ríša.

Námorné letectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pod Luftwaffe spadalo aj námorné letectvo. V apríli 1939 bolo v sile 14 perutí pod velením generálmajora Rittera.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V NDR bolo vojenské letectvo premenované na Luftstreitkräfte (vzdušné bojové sily).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bishop, Ch.: Organizace a bojište německé Lutwaffe ve 2. světové válce. Svojtka & Co., s.r.o., Praha 3. 2010. ISBN 978-80-256-0259-1.