Lunar Orbiter 2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
1966-100A – Lunar Orbiter 2
Prevádzkovateľ:USA, NASA
Výrobca:Boeing
Typ misie: lunárna sonda
Družica:Mesiaca
Dátum vstupu na orbitu:10. november 1966 20:30 UTC
Dátum štartu:7. november 1966 23:21:00 UTC
Kozmodróm:Eastern Test Range
Nosná raketa:Atlas/Agena D
Zánik:11. október 1967
NSSDC ID:1966-100A Space 40
Kat. číslo:2534
Hmotnosť:389 kg
uprav

Lunar Orbiter 2 bola umelá družica Mesiaca, vyslaná agentúrou NASA v roku 1966. V katalógu COSPAR dostala označenie 1966-100A. Družica mala za úlohu uskutočniť podrobnú fotodokumentáciu povrchu Mesiaca.

Základné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie Lunar Orbiter mala kvôli zvolenej orbite okolo Mesiaca. Jej váha bola 389 kg. Okrem iného bola vybavená brzdiacim motorom a fotografickým systémom. Dva objektívy umožňovali snímať detaily s veľkosťou 1 metra z výšky 80 km. Na 70mm film sa zmestilo 200 dvojexpozícií, ktoré boli rádiovou cestou odosielané na Zem.

Snímka kráteru Koperník vyhotovená sondou Lunar Orbiter 2

Priebeh misie[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda odštartovala 7. novembra 1966 pomocou nosnej rakety Atlas s urýchľovacím stupňom Agena D. Z parkovacej dráhy pri Zemi bola navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Prvá korekcia dráhy bola 8. novembra. 11. novembra sa sonda dostala na obežnú dráhu vo výške 46 – 1 836 km nad povrchom Mesiaca s dobou obehu 216 minút. Z nej potom začala fotografovať krátery Koperník a Marius, tiež kráter, ktorý vznikol dopadom sondy Ranger 8 a ďalšie desiatky miest vhodných pre neskoršie pristátie astronautov v rámci programu Apollo. Súbežne so snímkovaním a ešte mnoho mesiacov po jeho ukončení prebiehalo meranie množstva dopadov mikrometeoritov na povrch sondy a meranie radiácie.

Po vyčerpaní pohonných látok potrebných pre zmeny obežnej dráhy sondy bol zapálený brzdiaci motor a sonda skončila voľným pádom 11. októbra 1967 rozbitá na povrchu Mesiaca.

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Petr Lála, Antonín Vítek. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]