Luís Figo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Luis Figo
Figo v roku 2017.
Figo v roku 2017.
Osobné údaje
Celé meno Luís Filipe Madeira Caeiro Figo
Dátum narodenia 4. november 1972 (51 rokov)
Miesto narodenia Almada, Portugalsko
Výška 180 cm
Pozícia Krídlo/Ofenzívny zálozník
Mládežnícke kluby
1984 – 1985
1985 – 1989
Os Pastilhas
Sporting CP
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
1989 – 1995
1995 – 2000
2000 – 2005
2005 – 2009
Celkovo
Sporting CP
FC Barcelona
Real Madrid
Inter Miláno
1370(16)
1720(30)
1640(38)
1050(9)
5780(93)   
Národné mužstvo
1988 – 1989
1989
1988 – 1990
1990 – 1991
1991 – 1994
1991 – 2006
Portugalsko U16
Portugalsko U17
Portugalsko U18
Portugalsko U20
Portugalsko U21
Portugalsko
1500(8)
6000(2)
2100(8)
1200(0)
7000(0)
1270(32)

1 Zápasy a góly za profesionálny klub .


Luís Filipe Madeira Caeiro Figo (* 4. november 1972, Lisabon, Portugalsko) je bývalý portugalský profesionálny futbalista, ktorý hral na pozícií stredopoliara za Sporting CP, FC Barcelona, Real Madrid a Inter Miláno do ukončenia kariéry dňa 31. mája 2009. Za portugalský národný tím odohral 127 zápasov, čo bol rekord, ktorý však neskôr prekonal Cristiano Ronaldo.

Známy pre svoju kreativitu a schopnosť dostať sa okolo obrancov z krídelného priestoru, je Figo považovaný za jedného z najlepších hráčov jeho generácie.[1][2][3] Jeho 106 asistencií v La Lige po Lionelovi Messim najviac v histórií.[4] V roku 2000 vyhral Zlatú loptu, v roku 2001 Futbalista roka FIFA a v roku 2004 bol Pelém vybratý do zoznamu FIFA 100 pre svetovo najlepších žijúcich futbalistov.[5] Figo je jedným z mála hráčov, ktorý hrali za FC Barcelonu a Real Madrid. Jeho kontroverzný prestup v roku 2000 z Barcelony ku najväčšiemu rivalovi Realu Madrid bol v tom čase svetový rekord, keď prestúpil za 62 miliónov .[6]

Figo mal úspešnú kariéru v ktorej dosiahol niekoľko trofejí, vrátane Portugalského pohára, štyroch titulov La Ligy, dvoch Copa del Rey, troch španielskych superpohárov, jednej Ligy majstrov UEFA, jedného Pohára víťaza pohárov UEFA, dvoch Superpohárov UEFA, jedného Interkontinentálneho pohára, jedného talianskeho pohára a troch talianskych superpohárov. Na reprezentačnej úrovni strelil 32 gólov a reprezentoval krajinu na troch Majstrovstvách Európy (kde sa v roku 2004 dostal až do finále) a dvoch Majstrovstvách sveta.

Futbalová kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Figova kariéra začala v lisabonskom klube Sporting, klub z ktorého vyrástli mnohé futbalové hviezdy. Portugalsko reprezentoval už v kategóriách do 16 a do 20 rokov. Bol členom tzv. zlatej generácie portugalských talentov, do ktorej patrili aj hráči ako Rui Costa, či Joao Pinto.[7][8]

Po tomto úspešnom pôsobení v Sportingu v roku 1995 mal prestúpiť do jedného z talianskych klubov; Juventus Turín, alebo Parmy. Figo podpísal zmluvy s obidvomi klubmi,[9] z čoho dostal zákaz dvojročného pôsobenia v Taliansku.[10]

Nakoniec v roku 1995 Figo prestúpil do tímu FC Barcelona, ktorý v tom čase koučoval Johan Cruijff. Počas svojho pôsobenia v Barcelone sa stal miláčikom fanúšikov a kapitánom tímu. Práve tu odštartoval svoju hviezdnu kariéru. V sezóne 1995-96 vyhral Pohár víťazov pohárov UEFA a dva tituly v lige. Spolu za Barcu odohral 172 zápasov, v ktorých strelil 30 gólov.

V roku 2000 prestúpil za v tom čase rekordnú sumu £38.7 miliónov do Realu Madrid. Tento ťah negatívne vnímali fanúšikovia, prestupom do tímu španielskeho rivala sa stal jeden z hráčov, ktorý fanúšikovia katalánskeho klubu najviac neznášali.[11] V sezóne 2001/02 sa s Realom Madrid tešil z víťazstva v prestížnej Lige majstrov.

Na Eure 2004 bol kapitánom portugalskej reprezentácie. S tímom sa prebojoval až do finále, ale rovnako ako v otváracom zápase šampionátu podľahli Grécku, tento raz 1-0. V 5 zápasoch nedal ani jeden gól a po šampionáte oznámil koniec reprezentačnej kariéry.

V roku 2005 po príchode brazílskeho trénera Luxenburga a anglického stredopoliara Davida Beckhama sa Luis Figo rozhodol odísť do talianskeho klubu Inter Miláno a podpísal zmluvu na dva roky. Svoj posledný zápas odohral 31. mája 2009.

Luis Figo v portugalskom národnom družstve s kapitánskou páskou.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luís Figo

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BBC SPORT EURO2000 SQUAD Luis Figo [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  2. BBC SPORT | FOOTBALL | Figo best in world [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  3. SITA. Luís Figo: Francúzsko nie je našou čiernou beštiou. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2016-07-09. Dostupné online [cit. 2022-04-11]. ISSN 1336-197X.
  4. Crisis? What crisis? Harmony restored as Barcelona close gap on Madrid [online]. goal.com, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  5. BBC SPORT | Football | Pele's list of the greatest [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  6. Gareth Bale: The history of the world transfer record [online]. bbc.com, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  7. BBC SPORT | EURO2000 | PORTUGAL | Golden boys ready to shine [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  8. Próxima Jornada [online]. proxima-jornada.com, 2020-10-30, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  9. MARCA ARCHIVE. Twenty short-lived signings who didn't play for the clubs they joined [online]. marca.com, 2020-04-23, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  10. JONES, Michael. The flair and treachery of Luís Figo [online]. thesefootballtimes.co, 2016-06-21, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  11. Historical Player Profile: The Luís Figo Transfer Saga [online]. TotalBarca.com, 4.8.2011, [cit. 2011-10-23]. Dostupné online. Archivované 2013-07-29 z originálu. (anglicky)