Lykaón (Trója)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bohyňa Niké (vľavo) leje úliatbu pre Lykaonta (uprostred), ktorý sa chystá odísť do vojny, zatiaľ čo ho otec (vpravo) pozoruje. Atická červenofigúrová amfora, caa 440 pred Kr., Kampánia

Lykaón (starogr. Λυκάων – Lykaón) je v gréckej mytológii syn trójskeho kráľa Priama a Laothoy[1][2].

Trójsky kráľ Priamos mal päťdesiat synov a dvanásť dcér.[3][4] Manželka Hekabé mu splodila devätnásť synov.[3] Matkou Lykaonta bola Priamova vedľajšia manželka Laothoé, dcéra lelegského vládcu Alta, ktorá Priamovi porodila aj syna Polydóra.[5]

Lykaón bol ešte dieťaťom, keď sa začala trójska vojna. V desiatom roku vojny sa jednej noci, achájsky hrdina Achilles zakradol pod hradby Tróje, kde Lykaón rezal konáre na opierky do voza. Zaskočeného chlapca chytil a predal ho za sto volov na ostrov Lemnos. Keď sa o tom Priamos dozvedel, požiadal svojho priateľa Éetióna, aby Lykaonta z otroctva vykúpil a poslal ho do mesta Arisba.[6] Lykaón ale onedlho odtiaľ ušiel a vrátil sa do rodnej Tróje. Jeho radosť z vlasti a prateľov však netrvala dlho. O dvanásť dní ho totiž bohovia opäť odovzdali do Achillových rúk.[7][6]

V osudný deň zahnal Achilles Trójanov do rieky Skamandros a krvilačne ich zabíjal. Keď madzi Trójanmi zazrel Lykaonta, zbĺkol od hnevu[8] a povedal si sám pre seba:„Bohovia, čo za zázrak to vidia moje oči? O chvíľu Trójania, ktorých som zabil, začnú vstávať mŕtvy zo súmraku podsvetia! Tu predsa stojí niekto, čo záhube unikol, hoci som ho predal na svätý ostrov Lemnos! Ako vidieť šírava mora ho nezadržala. Teraz okúsi hrot kopije mojej..."[9][6]

Prestrašený mladík k nemu nariekajúc pribehol, hodil sa mu k nohám, jednou rukou mu objal nohy a druhou mu zadržiaval hrot oštepu, ktorý sa mu už dotýkal krku a prosil o život slovami:„Ušetri ma, zmiluj sa nado mnou!"[10][6] Aj keď mu zúfalý Lykaón následne navrhol, že jeho rodina ponúkne za neho trikrát toľko, ako dostal za jeho predaj predtým, Achilles sa nad ním nezmiloval. Po smrti svojho priateľa Patrokla už nepoznal zľutovanie a vyriekol nemilosrdné slová:„Hlupák, už mi nespomínaj výkupné! Kým nezahynul Patroklos, ešte som mal srdce ušetriť Trójanov. Mnohých som bral do otroctva a predával ich. Ale teraz nikto neunikne smrti, kohokoľvek len bohovia pošlú do mojích rúk pod hradbami Tróje! Nikto z Trójanov a už nadovšetko nie Priamove deti. Aj ty, môj milý, takisto umrieš! .."[11][6] Po týchto slovách sa Lykaontovo srdce zachvelo, pocítil v nohách slabosť, pustil hrot kopije a sadol si na zem s rozloženými rukami. Achilles mu potom priložil na krk ostrý meč a bodol ho. Lykaón padol na chrbát a jeho červená krv zavlažila trójsku zem.[6]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Homér, Iliada, 22,46-48.
  2. Apollodoros, Kronika, 3,12,5.
  3. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 390.
  4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 342.
  5. Aleksander Krawczuk. Trójska vojna. Bratislava : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0044-1. S. 151.
  6. a b c d e f Aleksander Krawczuk. Trójska vojna. Bratislava : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0044-1. S. 149-152.
  7. Homér, Iliada, 21,34-48.
  8. Homér, Iliada, 21,50-54.
  9. Homér, Iliada, 21,50-61.
  10. Homér, Iliada, 21,64-74.
  11. Homér, Iliada, 21,74-119.