Lymfatická cieva
Lymfatické cievy sú drobné, tenké kanáliky, ktoré prenášajú odpadové látky a bunky imunitného systému v tekutine nazývanej lymfa.
Prechádzajú celým telom, vypĺňajú priestor medzi bunkami, prechádzajú cez drobné filtračné orgány, nazývané lymfatické uzliny, a napokon ústia v žilovom krvnom obehu.
Lymfatické cievy sú tvorené sieťou kapilár, ktoré začínajú v medzibunkovom priestore a postupne ústia do väčších ciev, ktoré sa vlievajú do krvného obehu v spodnej časti krku, v sútoku tvorenom vnútornou hrdlovou žilou a podkľúčnou žilou. Lymfatické cievy majú rôzne veľkosti, tvary a funkcie. Postupne sa spájajú a vytvárajú čoraz väčšie zberné kmene, ktoré ústia do príslušných lymfatických uzlín. Lymfatické cievy, ktoré prenášajú lymfu do lymfatických uzlín, sa nazývajú prívodné lymfatické cievy.
Prelymfatické kanály
[upraviť | upraviť zdroj]V skutočnosti nie sú súčasťou lymfatického obehu, ale vzhľadom na ich funkciu pri vedení perilymfy (tkanivového moku) do lymfatických kapilár sú zahrnuté v tejto sekcii. Nachádzajú sa v spojivovom tkanive a ich úlohou je rýchlo dodávať sacharidy z krvných vlásočníc do lymfatických kapilár. Priemer týchto kanálikov je menší ako priemer lymfatických kapilár a ciev.
Lymfatické kapiláry
[upraviť | upraviť zdroj]Sú to najmenšie cievy lymfatického systému. Lymfatické kapiláry majú tvar podobný prstu a začínajú v medzibunkových štrbinách. Sú to tenkostenné trubice tvorené jednou vrstvou prekrývajúcich sa endotelových buniek. K okolitým tkanivám sú fixované pomocou jemných kotviacich vlákien (fibríl). Existencia týchto vlákien umožňuje, že keď sa množstvo tekutiny v medzibunkovom priestore zvýši, lymfatické kapiláry sa neroztrhnú ani neprasknú, ale okraje niektorých buniek sa od seba oddelia, čo umožní, aby tekutina vstúpila dovnútra kapiláry, zatiaľ čo jej ostatné časti ostávajú pevne prichytené.
Tento mechanizmus otvárania a zatvárania umožňuje rýchly vstup tkanivového moku a veľkých molekulárnych častíc (bielkovín, bunkového odpadu, odpadových látok atď.), ktoré by inak nemohli opustiť tkanivá, kde sa produkujú, do lymfatických kapilár.
Lymfatický systém začína lymfatickými kapilárami a postupne prechádza do lymfatických ciev so zväčšujúcim sa objemom. Lymfatické kapiláry sú prepojené medzi sebou a takisto s prelymfatickými kanálmi, čím vytvárajú kapilárnu sieť. Vo vnútri väčších ciev sa nachádzajú aj chlopne, ktoré vedú k vzniku lymfangiónov alebo lymfatických angiómov.[1]
Hrudníkový miazgovod
[upraviť | upraviť zdroj]Je to najväčšia cieva v ľudskom lymfatickom systéme. Začína sa v brušnej dutine, v hornej časti nádržky mlieča (cisterna chyli), podlhovastého vaku umiestneného v bedrovej oblasti medzi 10. hrudným a 4. bedrovým stavcom (zhruba na úrovni pupka). Miazgovod následne stúpa po prednej strane chrbtice, pretína bránicu a stáča sa doľava, kde na úrovni sternoklavikulárneho kĺbu ústi do žilového sútoku nazývaného angulus venosus sinister.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vasos Linfáticos Archivované 2012-12-20 na Wayback Machine Doctissimo. Consultado el 9 de noviembre de 2012.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lymfatická cieva
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vaso linfático na španielskej Wikipédii.