Mária Anna Bavorská (1660 – 1690)
| Mária Anna Viktória Bavorská | |
| La Grande Dauphine | |
 Portét Márie Anny Bavorskej, Jean-François de Troy | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Wittelsbachovci |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 28. november 1660 Mníchov, Bavorsko |
| Úmrtie | 20. apríl 1690 (29 rokov) Versailles, Francúzske kráľovstvo |
| Pochovanie | Bazilika Saint-Denis, Francúzske kráľovstvo |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo | |
| Otec | Ferdinand Maria Bavorský |
| Matka | Henrieta Adela Mária Savojská |
| Odkazy | |
 | Mária Anna Bavorská (multimediálne súbory na commons) |
Mária Anna Viktória Bavorská (* 28. november 1660, Mníchov – † 20. apríl 1690, Versailles) bola francúzska dauphinka a manželka Veľkého dauphina Ľudovíta, syna a dediča kráľa Ľudovíta XIV. Bola známa ako la dauphine Marie Anne Victoire alebo la Grande Dauphine. Mária bola „patetická“ postava na francúzskom dvore, izolovaná a nedocenená cez svoju veľkú inteligenciu. Dvorania ju vnímali ako nudnú, neatraktívnu a neduživú.
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Mária Anna Viktória bola pochádzala z manželstva bavorského kurfista Ferdinanda Mária Bavorského a jeho partnerky, princeznej Henriety Adely Márie Savojskej. Jej starými rodičmi z matkinej strany boli savojský vojvoda Viktor Amadeus I. a Kristína Bourbonská ako druhá dcéra kráľa Henricha IV. Francúzskeho a Márie Medicejskej. Manžel Márie Anny Viktórie, Veľký dauphin Ľudovít, bol teda bratrancom jej matky.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v Mníchove, hlavnom meste bavorského kurfirststva. V roku 1668, teda v čase, keď mala iba osem rokov, ju zasnúbili s francúzskym dauphinom Ľudovítom, synom kráľa Ľudovíta XIV. Mária Anna sa následne začala vzdelávať tak, aby bola pre túto úlohu pripravená. Okrem svojej rodnej nemčiny sa naučila hovoriť po francúzsky, taliansky a latinsky. Na úlohu dauphinky Francúzska sa tešila. Mária Anna mala veľmi blízko k svojej matke, ktorá zomrela v roku 1676. Jej súrodenci boli Violanta Bavorská, budúca manželka Ferdinanda Medicejského, a budúci bavorský kurfirst Maximilián II. Emanuel.
Dňa 28. januára roku 1680 došlo k spoločnému sobášu v Mníchove. Pár sa prvýkrát stretol dňa 7. marca roku 1680 v Châlons-en-Champagne. Mária Anna bola teda prvou francúzskou dauphine od roku 1558, keď ňou bola škótska kráľovná Mária I. ako manželka neskoršieho kráľa Františka II.
Po sobáši jej náležal titul „jej kráľovská výsosť“ (son altesse royale) a taktiež oslovenie Madame la Dauphine.
V čase, keď prvýkrát prišla do Francúzska, urobila na dvore dobrý dojem svojou znalosťou francúzštiny. O čosi neskôr, keď vstúpila do Štrasburgu, dostalo sa jej privítanie v nemčine, ona však prerušila pozdrav tým, že odpovedala „Páni, ja hovorím po francúzsky!“ Nebola však ideálom krásy tých čias, čím sa o nej povrávalo, že je „hrozne škaredá“. Ostatní zas tvrdili, že i napriek slabej sile krásy má svoje osobné čaro.
Hneď po tom, čo sa Mária Anna Viktória vydala, sa stala druhou najdôležitejšou ženou na dvore po svojej svokre, kráľovnej Márii Terézii Habsburskej. V roku 1683 však kráľovná skonala, čím sa Anna Mária stala formálne prvou dámou na dvore a dostala komnaty budúcej kráľovnej. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. očakával, že Mária Anna bude plniť funkciu prvej dámy, čo však jej zlé zdravie sťažovalo. Kráľ sa však voči nej správal bez súcitu a obviňoval ju z falošnej hypochondrie.
Jej manžel mal viacero mileniek, v dôsledku čoho žila Mária Anna osamotene vo svojich komnatách. Práve tam hovorila so svojimi priateľmi nemecky, teda jazykom, ktorému jej manžel nedokázal rozumieť. Jej blízkou priateľkou bola svojím pôvodom taktiež Nemka a to Alžbeta Šarlota Falcká, ktorá bola manželkou kráľovho mladšieho brata Filipa I. Orleánskeho. Na šľachtickom dvore bola samotná Alžbeta tak krásna a svojím postavením doslova dôležitá, čím Mária Anna trpela depresiami práve z toho dôvodu, že nevedela očariť. Zomrela v roku 1690. Pitva ukázala veľké množstvo vnútorných porúch, ktoré dali jasne najavo pravdivosť jej sťažností na zlé zdravie.
Mária Anna Viktória bola pochovaná v bazilike Saint-Denis. Genealogicky bola predkom princa Henriho d'Orléans (* 1933), taktiež parížskeho grófa a pretendenta francúzskeho trónu, Juana Carlosa I., ako španielskeho kráľa. Zároveň bola predkom Alberta II. Belgického ale aj Henricha I., Luxemburského ako veľkovojvodu a Viktora Emanuela Savojského, pretendenta talianskeho trónu.
Potomkovia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1. Ľudovít Francúzsky (* 16. 8. 1682 Versailles – † 18. 2. 1712 Marly), Malý dauphin, vojvoda burgundský
- ⚭ 1697 Mária Adela Savojská (* 6. 12. 1685 Turín – † 12. 2. 1712 Versailles)
- 2. Filip Francúzsky (* 19. 12. 1683 Versailles – † 9. 7. 1746 Madrid), vojvoda z Anjou, španielsky kráľ od roku 1700 až do svojej smrti
- 3. Karol Francúzsky (* 31. 7. 1686 Versailles – † 5. 5. 1714 tamtiež), vojvoda z Berry, Alençonu a Angoulême, gróf z Ponthieu
- ⚭ 1710 Mária Lujza Alžbeta Orleánska (* 20. 8. 1695 Versailles – † 21. 7. 1719 Paríž)
Rodokmeň
[upraviť | upraviť zdroj]Tituly a oslovenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 28. novembra 1660 – 7. marca 1680: Jej Jasnosť vojvodkyňa Mária Anna Viktória Bavorská.
- 7. marca 1680 – 20. apríla 1690: Jej Kráľovská Výsosť Dauphine Francúzska.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Anna Bavorská (1660 – 1690)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Anna Bavorská (1660–1690) na českej Wikipédii.