Mária Františka Falcko-sulzbašská

	Mária Františka Falcko-Sulzbašská
	zweibrückensko-birkenfeldská falckgrófka
Panovanie
Dynastia	Wittelsbachovci
Biografické údaje
Narodenie	15. jún 1724,; Schwetzingen
Úmrtie	15. november 1794,; Sulzbach-Rosenberg
Pochovanie	Kostol svätej Márie (Sulzbach-Rosenberg)
Rodina
Manžel	Fridrich Michal Falcko-Zweibrückenský
Potomstvo	Karol II. August Zweibrückensko-Birkenfeldský; Klement August Jozef Fridrich; Amália Zweibrückensko-Birkenfeldská; Mária Anna Falcko-Zweibrückenská; Maximilián I. Jozef Bavorský
Otec	Jozef Karol Falcko-Sulzbašský
Matka	Alžbeta Augusta Falcko-Neuburská
Odkazy
	Mária Františka Falcko-sulzbašská; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Mária Františka Falcko-Sulzbašská (nem. Maria Franziska, Pfalzgräfin von Sulzbach; * 15. jún 1724 – † 15. november 1794) z rodu Wittelsbachovcov bola po uzavretí manželského sobáša známa ako falckgrófka a vojvodkyňa zo Zweibrücken-Birken.

Biografia

Mária Františka prišla na svet v meste Schwetzingen ako piate dieťa a zároveň štvrtá dcéra zo siedmich potomkov Jozefa Karola zo Sulzbachu a jeho manželky Alžbety Augusty Falcko-Neuburskej. Zo všetkých súrodencov sa dospelosti dožila práve ona a jej dve staršie sestry Alžbeta Augusta a Mária Anna. Jej otec bol menovaný nástupcom svojho svokra Karola III. Filipa Falckého, lenže nikdy však dedičstvo neprevzal pre jeho predčasný skon roku 1729. Staršia sestra Márie Františky a to Alžbeta Augusta, sa po čase vydala za ďalšieho falckého dediča a to za Karola Teodora Bavorského.

Keď Karol Teodor roku 1799 zomrel bez legitímnych potomkov, pripadlo územie Bavorska a Falcka práve najmladšiemu synovi Márie Františky a to Maximiliánovi Jozefovi. Mária Františka bola teda predkom všetkých bavorských kráľov, ktorí panovali až do roku 1918. Zároveň bola predkom stále žijúcich členov rodu Wittelsbachovcov.

Manželstvo, potomkovia

Dňa 6. februára roku 1746 uzavrela Mária Františka manželský sobáš spolu s Fridrichom Michalom zo Zweibrücken-Birkenfeld. Z manželstva vzišlo dovedna päť detí, pričom to boli traja synovia a dve dcéry. Druhý syn však skonal už v detskom veku.

Potomkovia

Karol II. August Zweibrückensko-Birkenfeldský (* 29. október 1746 – † 1. apríl 1795), zweibrückenský falckgróf, ⚭ 1774 Mária Amália Saská (* 26. september 1757 – † 20. apríl 1831)
Klement August Jozef Fridrich (* 18. september 1749 – † 19. jún 1750)
Amália Zweibrückensko-Birkenfeldská (* 10. máj 1752 – † 15. november 1828), ⚭ 1769 Fridrich August I. (* 23. december 1750 – † 5. máj 1827), saský vojvoda a kurfirst, varšavský vojvoda, saský kráľ od roku 1806 až do svojej smrti
Maria Anna Falcko-Zweibrückenská (* 18. júl 1753 – † 4. február 1824), ⚭ 1780 Viliam Bavorský (* 10. november 1752 – † 8. január 1837), bavorský vojvoda, falcko-birkenfeldsko-gelnhausenský falckgróf, vojvoda z Bergu
Maximilián I. Jozef Bavorský (* 27. máj 1756 – † 13. október 1825), falcgróf zweibrückenský, bavorský kurfirst, bavorský kráľ od roku 1806 až do svojej smrti,
⚭ 1785 Augusta Vilhemína Mária Hesensko-Darmstadtská (* 14. apríl 1765 – † 30. marec 1796)

⚭ 1797 Karolína Frederika Bádenská (* 13. júl 1776 – † 13. november 1841)

Nemanželský syn

Po roku 1760 začal vzťah Márie Františky s manželom upadať. Podľa jej vlastných slov „bola zvedená zlým príkladom dvora“ a začala viesť románik s hercom z Mannheimu. Keď otehotnela, bola vykázaná z dvora. V Štrasburgu porodila syna a následne bola držaná v kláštore. Spočiatku v kláštore voršiliek v meste Mety. Po čase prestúpila do kláštora augustiniánok v Bonnevoye na území Luxemburského vojvodstva. Po manželovej smrti roku 1767 sa Mária Františka smela usadiť na zámku Sulzbach.

Skon

Mária Františka skonala roku 1794 na pôde panstva svojho sídla v Sulzbachu. Miestom jej posledného odpočinku sa stal tamojší farský kostol. Roku 1983 bolo jej srdce na žiadosť rodu Wittelsbachovcov oddelené a uložené v Milostnej kaplnke (Gnadenkapelle) v meste Altötting.