Mária Kráľovičová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mária Kráľovičová
Kralovicova crop.JPG
Narodenie 7. jún 1927
Čáry, ČSR
Úmrtie5. december 2022 (95 rokov)
Bratislava, Slovensko
Povolanieslovenská herečka

Mária Kráľovičová alebo Marína Kráľovičová[1] (vyd. Procházková; * 7. jún 1927, Čáry – 5. december 2022, Bratislava)[1][2][3] bola slovenská herečka.[1][4]

V Slovenskom národnom divadle pôsobila 74 rokov.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v dedine Čáry na Záhorí. Hereckú kariéru začala ako osemnásťročná v Komornom divadle v Martine. Za dva roky tu vytvorila 14 postáv a hneď v prvej sezóne získala na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone.[3] O päťdesiat rokov neskôr vytvorila v tej istej hre prepísanej pre SND do záhoráckeho dialektu postavu Dory Chomútskej. Medzitým sedliačky takmer nehrala, stala sa totiž najprv lyrickou a neskôr charakterovou dramatickou herečkou.

V rokoch 1947 – 1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ale už 1. januára 1948 sa stala členkou Slovenského národného divadla.[3] V marci 1948 sa tu po boku Andreja Bagara v premiére Molièrovej Školy žien predstavila v úlohe Agnesy. Skutočnou hviezdou sa stala v novembri 1948, keď ju Jozef Budský obsadil do zdramatizovanej Sládkovičovej Maríny. Moderný javiskový tvar tohto predstavenia obrazov, svetla a veršov, ktoré bolo neskôr označované za inscenáciu storočia, ale ktoré zakrátko zakázali a stiahli, bol spoločným dielom výtvarníkov Dezidera Millyho, Jána Mudrocha, skladateľa Andreja Očenáša a literátov Alexandra Matušku a Jozefa Felixa. Marína predurčila jej recitátorskú dráhu.

Odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postav a ešte dvojnásobok v rozhlase. Medzi jej postavami nechýba Shakespearova Júlia, Ofélia, či pani Fordová, Hviezdoslavova Salome, Schillerova Amália, Brechtova Virginia, Arbuzovova Vala, Čechovova Sára aj Ranevská, lady Torrancová Tennessee Williamsa, Maggie-Marylin Arthura Millera, Iwaszkiewiczova George Sandová, či Costeaova Ona a Edith Piafová. K osemdesiatinám jej venovalo SND hru S mamou Táne Kusej, kde za postavu Terézie Klimovej bola navrhnutá na ocenenie Dosky, a k osemdesiatpäťke rovnako hlavnú úlohu Cissy Robsonovej v hre oscarového dramatika Richarda Harwooda Kvarteto.

V roku 2013 sa vydala na rozlúčkové turné po Slovensku s komédiou Marca Camolettiho Kto zhasol svetlo a detektívkou Ryba v trojke.

Bola prvou slovenskou televíznou herečkou (r. 1957 spolu s Elom Romančíkom „Dovidenia Luciene“ v réžii Jána Roháča) a prvou recitátorkou, ktorá slovenskú poéziu prezentovala v recitáloch na troch kontinentoch (napr. už v roku 1958 na Expo v Bruseli v réžii Alfreda Radoka, v Montreale, Havane, Hanoji, Jeruzaleme...)

Bola národnou umelkyňou, dvojnásobnou laureátkou štátnej ceny, nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, Zlatého krokodíla, Krištáľového krídla, má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave, je v sieni slávy osobností televíznej obrazovky OTO. Aktívne pracovala v Zväze slovenských dramatických umení a v ústrednom výbore Slovenského zväzu žien a od roku 2006 bola richtárkou Spolku Záhorákov. S manželom, básnikom, spisovateľom a novinárom Mirom Procházkom,[4] mala dve deti.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1946 – talent roka, Divadelná žatva Praha
  • 1961 – laureátka štátnej ceny
  • 1967 – titul zaslúžilá umelkyňa
  • 1976 – Krištáľová ruža
  • 1978 – Cena Andreja Bagara
  • 1979 – titul národná umelkyňa
  • 1979 – televízna cena Zlatý krokodíl
  • 1984 – laureátka štátnej ceny
  • 1998 – Cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu
  • 2001 – Zlatá slučka, cena za najlepší dabing
  • 2002 – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy[3]
  • 2004 – Kvet Tálie
  • 2006 – Sieň slávy Osobnosť televíznej obrazovky OTO[3]
  • 2007 – Cena Jozefa Kronera za celoživotné herecké dielo
  • 2007 – výročná cena Literárneho fondu
  • 2007 – Krištáľové krídlo v kategórii divadlo
  • 2010 – Chodník slávy Divadla Pavla Országha Hviezdoslava
  • 2012 – Osobnosť Bratislavy
  • 2012 – Medaila prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry
  • 2014 – Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za rozvoj kultúry a za výnimočný prínos v oblasti dramatického umenia

Filmografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne inscenácie[upraviť | upraviť zdroj]

SND
  • Georges Feydeau: Chrobák v hlave (ako Olympia Feraillonová)
  • Ronald Harwood: Kvarteto (ako Cissy Robsonová)
  • Valeria Schulczová a Roman Olekšák: Leni (ako Bertha)
  • Thomas Mann : Buddenbrookovci (ako Lina)
  • Christopher Hampton: Popol a vášeň (ako Nini)
  • Franz Lehár: Zem úsmevov (ako Excelencia Hardeggová)
  • Ivan Stodola: Bačova žena (ako Gazdiná)
Iné divadlá
  • Marc Camoletti: Kto zhasol svetlo (ako Anna)
  • Wolfgang Kohlhaase a Rita Zimmerová: Ryba v trojke (ako Charlotta Heckendorfová)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Kráľovičová, Mária, 1927-. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2022-12-06]. Dostupné online.
  2. ↑ KOTERBOVÁ, Mária. Zomrela herečka Marína Kráľovičová. Štandard (Bratislava: ŠTANDARD ONLINE), 2022-12-05. Dostupné online [cit. 2022-12-06].
  3. ↑ a b c d e f g h i j k Zomrela herečka Marína Kráľovičová. Dožila sa veku 95 rokov. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2022-12-06. Dostupné online [cit. 2022-12-06].
  4. ↑ a b Kráľovičová, Mária. In: Autorita Osobné meno : [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2022-12-06]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mária_Kráľovičová&oldid=7503792“