Mária z Anjou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mária podľa kroniky Jána z Turca

Mária z Anjou (*1371 – † 17. máj 1395), kráľovná Uhorska, Chorvátska a Rašky v rokoch 1382 – 1395, bola treťou zo štyroch dcér Ľudovíta I. Veľkého a jeho druhej manželky Alžbety Kotromanićovej.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mária bola vychovávaná ako dedička oboch kráľovstiev jej otca, Uhorska i Poľska. Jej otec, kráľ Ľudovít, dohovoril pre obe dcéry, Máriu aj Hedvigu, sobáše. Mária sa mala stať manželkou Žigmunda Luxemburského, syna českého kráľa a cisára Svätej rímskej ríše, Karola IV. Slávnostné zásnuby sa konali v roku 1379 v Trnave. Žigmund mal vtedy necelých 12 rokov a Mária 8. Žigmund zostal v Uhorsku, aby sa naučil jazyk a zvyky. Ľudovít si ho veľmi obľúbil, ale kráľovná Alžbeta nie. Po Ľudovítovej smrti si radšej za zaťa vyhliadla Ľudovíta Orleánskeho, brata francúzskeho kráľa. No v auguste roku 1385 vtrhol Žigmund do Uhorska pod zámienkou, že ochraňuje kráľovnine práva, obsadil Bratislavskú a Nitriansku stolicu a vynútil si sobáš s Máriou.

Mária sa stala kráľovnou Uhorska ako desaťročné dieťa po otcovej smrti v roku 1382. Magnáti Malopoľska boli nespokojní s personálnou úniou s Uhorskom (1370 – 1382) a tak namiesto Márie vyhlásili za poľskú kráľovnú deväťročnú Máriinu sestru Hedvigu (1384).

V Uhorsku počas Máriinej neplnoletosti vládla jej matka, kráľovná vdova Alžbeta a palatín Mikuláš I. Gorjanský (Miklós Garai). Mnoho uhorských veľmožov bolo nespokojných, preto ponúkli trón Máriinmu príbuznému, Karolovi z Drača, neapolskému kráľovi, ktorého pre nízky vzrast prezývali Malý. Karola sa počas jeho detstva ujal Ľudovít I. Vymenoval ho za chorvátskeho a slavónskeho vojvodu, v roku 1381 mu pomohol dostať sa na neapolský trón. Karol však musel Ľudovítovi odprisahať, že neohrozí práva jeho dcér. Keď mu však bol ponúknutý uhorský trón, tiahol s vojskom na Budín. Kráľovné sa nepostavili na odpor, pravdepodobne dúfali, že splní sľub. Ale Karol bol predsa korunovaný 31. decembra 1385 v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa. Kráľovná Alžbeta sa mu preto odmenila rovnakou zradou. Poverila svojho dôverníka, Blažeja Forgáča z Kozmáloviec, aby spáchal na Karola atentát. 7. februára 1386 zaútočil na kráľa, preťal mu obočie, pričom mu vytieklo oko. Nato kráľa odvliekli na Vyšehrad, kde ho podľa jednej z verzií otrávili, podľa druhej zaškrtili. Zomrel teda po 38 dňoch vládnutia. Karolov dedič Ladislav Neapolský sa po celý život pokúšal ovládnuť Uhorsko, napriek podpore však neuspel.

Zajatie[upraviť | upraviť zdroj]

Mária a Alžbeta nad hrobom Ľudovíta Veľkého

Dňa 25. júla 1386 počas cesty na hrad Gorjany boli kráľovné Alžbeta a Mária v Sriemsku prepadnuté stúpencami zavraždeného Karola Malého, Horváthyovcami. Udialo sa to pravdepodobne na objednávku Máriinho sedemnásťročného manžela Žigmunda. Mnohých zo sprievodu zabili, vrátane palatína Mikuláša Gorjanského a Blažeja Forgáča. Ich hlavy poslali vdove po Karolovi do Neapola. Kráľovné držali v zajatí na hrade Gomnec, neskôr na hrade Novigrad pri Zadare.

Tu v januári 1387 Alžbetu pred očami vlastnej dcéry zahrdúsil Ján Horváth. Údajne preto, že poslala tajnú správu do Benátok, aby loďstvom blokovali Novigrad z mora a tak zabránili odvezeniu Alžbety a Márie do Neapola. Mária obvinila manžela Žigmunda zo zinscenovania únosu a vraždy jej matky. Obvinila ho tiež z prehýrenia svojho dedičstva s prostitútkami a na krátkozrakú politiku. Spojila sa s Horváthyovcami a darovala im pozemky v Slavónsku a severnej Bosne. V júli 1387 bola Mária vyslobodená zo zajatia vojskom strýka Štefana Tvrtka Bosnianskeho a rodiny Frangipaniovcov (Frankopanovcov), ktorí boli príbuznými rodiny Gorjanských.

Horvátyovci, teraz už priatelia kráľovnej Alžbety a Tvrtka, ktorí sa zúčastnili bitky na Kosovom poli v roku 1389, boli zavraždení Žigmundovými mužmi blízko ich pevnosti Dobor. Vtedy bolo vyhlasované, že Žigmund sa pomstil vrahom Alžbety.

Udalosti do roku 1395[upraviť | upraviť zdroj]

Mária bola pripravená ustanoviť strýka Štefana Tvrtka I., dediča Arpádovcov cez Katarínu, dcéru Štefana V. Uhorského, za svojho dediča v Uhorsku, ale Tvrtko v roku 1391 zomrel, bol pravdepodobne zavraždený.

V roku 1387 bol Žigmund korunovaný za uhorského kráľa a oficiálne sa stal spoluvládcom Márie. Lenže on sa s tým neuspokojil a čoraz väčšmi odsúval Máriu do úzadia. Jej smutný osud zavŕšil tragický pád z koňa počas poľovačky dňa 17. mája 1395. Mária bola vtedy v pokročilom štádiu tehotenstva. Po páde predčasne porodila a spolu s dieťaťom za záhadných okolností zomrela. Tým sa vláda Anjouovcov v Uhorsku skončila. Mária je pochovaná vo Veľkom Varadíne.

Dedičstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Máriinou najbližšou dedičkou bola jej mladšia sestra Hedviga Poľská. Tá v roku 1399 porodila prvé dieťa, Alžbetu Bonifáciu, ale na popôrodné komplikácie do mesiaca aj s dieťaťom zomrela. Po Hedviginej smrti sa Máriiným dedičom stal jej vzdialený bratranec, Ladislav Neapolský, ktorý ale v bojoch o uhorský trón neuspel.