Mätúca premenná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ilustrácia jednoduchej mätúcej premennej. Inými slovami: Z je príčinou X aj Y.

Mätúca premenná (iné názvy pozri nižšie) je v štatistike premenná z(t), ktorá ovplyvňuje nezávislú premennú x(t) aj závislú premennú y(t), čím vytvára koreláciu medzi premennými x(t) a y(t), ktorú naivná analýza môže označiť za dôkaz kauzálneho vzťahu medzi x(t) a y(t) (t.j. vedie k chybnému záveru, že x(t) ovplyvňuje y(t) alebo naopak). Tento hypotetický kauzálny vzťah je však nepravdivý a skutočné vysvetlenie korelácie spočíva v existencii mätúcej premennej z(t), ktorej zmena spôsobuje zmeny v x(t) aj y(t).[chýba zdroj] Inými slovami, existencia mätúcich premenných je matematickým vyjadrením skutočnosti, že korelácia nemusí znamenať kauzalitu.[chýba zdroj]

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: mätúca premenná[1], mätúci faktor[2], mätovič[2], zavádzajúca premenná[1], zahmlievajúca premenná[1], deformujúca premenná[3], rušivá premenná[4][5], rušivý faktor[6], tretí faktor[7], zavádzajúci faktor[8][7], faktor konfúzie[8], skresľujúci faktor[9], confounder[10].

Anglické názvy sú: confounder[1], confounding factor[8], confounding variable.

Širšia definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Trochu podobný, ale odlišný, je pojem intervenujúca premenná [v užšom zmysle] (synonymum: mediátor), ktorým sa označuje premenná, ktorá je ovplyvňovaná nezávislou premennou a ktorá zároveň ovplyvňuje závislú premennú[11][12][10].

Niektorí autori používajú označenie intervenujúca premenná či mätúca premenná či rušivá premenná v širšom zmysle, a to ako súhrnné označenie pre všetky premenné, ktoré by mohli alternatívne vysvetliť objavený vzťah medzi nezávislou a závislou premennou, čiže ako súhrnné označenie pre (okrem iného) mätúcu premennú v užšom zmysle (t.j. mätúcu premennú podľa definície v úvode tohto článku) a intervenujúcu premennú v užšom zmysle.[13][14][15]

Príklad[upraviť | upraviť zdroj]

Nejaké zisťovanie zistilo (údajnú) asociáciu (závislosť) medzi pitím kávy a koronárnou srdcovou chorobou. Skutočnosť je ale taká, že ľudia, ktorí pijú kávu, fajčia častejšie ako tí, čo ju nepijú (asociácia fajčenia a pitia kávy). Fajčenie cigariet je okrem toho asociované aj s koronárnou srdcovou chorobou. Domnelá asociácia medzi pitím kávy a koronárnou srdcovou chorobou v skutočnosti odzrkadľuje iba kauzálnu asociáciu medzi fajčením a koronárnou srdcovou chorobou. Fajčenie tu teda je mätúcou premennou (v užšom zmysle).[8]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Regresia a korelácia [1], snímka 44
  2. a b Parametre klinických štúdií - Michal Mego - II. onkologická klinika LFUK a NOÚ - Národný onkologický ústav [2]
  3. https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksoc/Obalky/Schenk_Experiment_model_a_teoria.pdf
  4. MULTIFAKTOROVÁ ANALÝZA DOPRAVNÍ NEHODOVOSTI metodika provádění [3]
  5. Störvariablen [online]. dorsch.hogrefe.com, [cit. 2022-01-02]. Dostupné online.
  6. Základy biostatistiky a modelování lékařských dat - Ladislav Pecen, Petr Kasík [4]
  7. a b zavádzajúci faktor. In: Encyklopédia medicíny
  8. a b c d BAKOSS, P. Metódy epidemiológie. In: Epidemiológia pre zubné lekárstvo [5]
  9. https://zona.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sucasti/Teoreticke_ustavy/Ustav_hygieny/Webpic/Zborniky/ZPaZ20033.pdf]
  10. a b Štatistické metódy v medicínskom výskume I. a II.medicínskom výskume I. a II. [6]
  11. Chapter 13. Controls [online]. polisci.usca.edu, [cit. 2022-01-02]. Dostupné online.
  12. [7]
  13. ZÁKLADY METODOLÓGIE PEDAGOGICKO-PSYCHOLOGICKÉHO VÝSKUMU Sprievodca pre študentov učiteľstva. - Mária Bačíková, Anna Janovská [8]
  14. Ferjenčík, Ján. Úvod do metodologie psychologického výzkumu (Jak zkoumat lidskou duši). [s.l.] : PORTÁL s. r. o., 2008. 256 s. ISBN 978-80-7367-815-9. S. 74.
  15. Proměnná [online]. wikisofia.cz, [cit. 2022-01-02]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zavádějící proměnná na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).