Ménas Kallikelados

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
svätý
Ménas Kallikelados
mučeník a učenec z Atén
Svätí Ménas, Hermogenes a Eugraf v Menológiu Bazila II., 10. storočie, Cod. vat. gr. 1613, fol. 234
Svätí Ménas, Hermogenes a Eugraf v Menológiu Bazila II., 10. storočie, Cod. vat. gr. 1613, fol. 234
Biografické údaje
Narodenie3. storočie
Atény
Úmrtie310/313
Alexandria
Uctievanie
Cirkevvýchodné katolícke cirkvi, Pravoslávna cirkev
Sviatok10. december

Svätý Ménas Kallikelados[pozn. 1]; * 3. storočie, Atény – † 310[2]/ 313[1], Alexandria) bol podľa legendy kresťanský rétor, filozof a mučeník.

Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho sviatok spolu so spomienkou na mučeníkov Hermogena (Ermogena) a Eugrafa, ktorí mali byť umučení spolu s ním, pripadá na 10. decembra.[3] Známejším mučeníkom, ktorého pamiatku si cirkvi pripomínajú 11. novembra bol „veľkomučeník“ Ménas. Je možné, že Kallikeladov kult je odvodený od kultu tohto mučeníka.[4] Okrem nich žilo aj niekoľko ďalších svätých Ménov, pozri Ménas.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Passio k svätým Ménovi, Hermogenovi a Eugrafovi sa zachovalo v dvoch gréckych verziách, jedna z verzií bola preložená do arménčiny.[1]

Ménas sa podľa legendy narodil v Aténach. Bol učencom a rečníkom. Mal pôsobiť na cisárskom dvore a hoci bol kresťanom, svoju vieru tajil. Ako skúsený rečník a navonok pohan, bol vyslaný cisárom Maximiánom do Alexandrie, kde práve vypukli nepokoje medzi kresťanmi a pohanmi. V Alexandrii však mal vstúpiť do tábora kresťanov a mal presvedčiť mnohých pohanov ku konverzii. V dôsledku toho mal byť zajatý a mučený cisárskym služobníkom Hermogenom. Podľa legendy bol zo svojich zranení uzdravený, čo malo viesť k Hermogenovej konverzii a k verejnému vyznaniu viery Ménovho priateľa Eugrafa. Cisár Maximián nespokojný s vývojom udalostí mal podľa legendy na čele veľkej armády prísť do Egypta a Ménas, ako aj zvyšní dvaja konvertiti mali byť popravení.[3][2] Ménas mal pred smrťou cisára požiadať, aby mohol byť pochovaný v tom čase nevýznamnom Byzantione (neskorší Konštantínopol). Ménove ostatky boli podľa legendy v schránke hodené do mora, odkiaľ mali zázračne priplávať až k byzantskému Chalkedónu, kde ich našiel miestny biskup. Editor do Ménovho passia následne doplnil, že relikvie boli uschované v svätyni pri konštantínopolskej akropole.[4][1]

Mučeník bol v Alexandrii úplne neznámy a naopak jeho kult sa viazal ku Konštantínopolu. Legenda teda slúžila na vysvetlenie prítomnosti relikvií v konštantínopolskej svätyni. Je možné, že jeho kult bol odvodený od kultu relikvií Ména veľkomučeníka, ktorého relikvie sa do mesta dostali v časoch ranej Cirkvi a ktoré boli znovuobjavené v byzantskom období za vlády niektorého z Bazilov (nie je isté či šlo o Bazila I, alebo Bazila II.).[1][4]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ gr. Μηνάς (ο) Καλλικέλαδος[1] – Ménas Kallikelados, iné prepisy: Menas Kallikelados, Minas Kallikelados (neskorá byzantská gréčtina a novogréčtina), pozri aj Μηνάς (ο) Καλλικέλαδος In Google knihy. V slovenských cirkevných prameňoch spomínaný bez prívlastku Kallikelados (= približne: Ľúbozvučný/Ľúbohlasný, respektíve doslovnejšie: Dobrozvučný, Dobrohlasný; z καλός + κέλαδος), iné tvary mena Ménas pozri pod Ménas.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e BELENKAJA E. M. – PROKOPENKO, L. V. – ŠEVČENKO, E. V. MINA, ERMOGEN I EVGRAF. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 45. Merri Deľ Vaľ – Michail Parecheli. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2017. [Cit. 2022-07-30]. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-052-3. S. 255 – 260.
  2. ↑ a b Sv. MENNAS. In: VONDRUŠKA, Isidor. Životopisy svatých. Část První. Praha : Ladislav Kuncíř, 1930. S. 175.
  3. ↑ a b 10./23. december. In: VELIMIROVIČ, Nikolaj. Ochridský prológ. Preklad Peter Soroka. Tretie vydanie Prešov : Prešovská univerzita. Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2018. ISBN 978-80-555-2050-6. S. 912.
  4. ↑ a b c SAUGET, J.-M. MENNA, ERMOGENE ed EUGRAFIO. In: Bibliotheca Sanctorum. Vol. 9. MASABKI – OZANAM. Roma : Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense, 1967. S. 345 – 348. (po taliansky)

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MENAS Kalikelados (von Konstantinopel). In: KIRCHBAUM, Engelbert, et al. Lexikon der christlichen Ikonographie. Ed. Wolfgang Braunfels. Bd. Achter: Meletius bis Zweiundvierzig Martyrer. Freiburg im Breisgau : Verlag Herder, 1976. (Lexikon der christlichen Ikonographie.) ISBN 3-451-22568-9. S. 7.
  • MENAS, HERMOGENES und EUGRAPHUS von Alexandrien (verehrt in Konstantinopel). In: KIRCHBAUM, Engelbert, et al. Lexikon der christlichen Ikonographie. Ed. Wolfgang Braunfels. Bd. Achter: Meletius bis Zweiundvierzig Martyrer. Freiburg im Breisgau : Verlag Herder, 1976. (Lexikon der christlichen Ikonographie.) ISBN 3-451-22568-9. S. 7 – 9.
  • BELENKAJA E. M. – PROKOPENKO, L. V. – ŠEVČENKO, E. V. MINA, ERMOGEN I EVGRAF. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 45. Merri Deľ Vaľ – Michail Parecheli. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2017. [Cit. 2022-07-30]. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-052-3. S. 257 – 260. (slovanská tradícia)
  • BOJIĆ, Miladin B. MINA, ERMOGEN i EVGRAF. In: Enciklopedija pravoslavlja. Ed. Dimitrije M. Kalezić. Knjiga druga: I – O. Beograd : Savremena administracija, 2002. ISBN 86-387-0679-0. S. 1216.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ménas_Kallikelados&oldid=7420438“