Mériones (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Menelaos a Mériones dvíhajú telo Patrokla, etruská urna, 2. storočie pred Kr.)

Mériones alebo Mérionés alebo Meriones (starogr. ΜηριόνηςMériones/iný prepis Mérionés, lat. Meriones) je v gréckej mytológii syn Móla a Melfidy,[1] vnuk krétskeho kráľa Deukalióna[2]

Mériones bol jeden z pytačov krásnej Heleny, ktorá sa nakoniec vydala za spartského kráľa Menelaa.[3]Keď potom trójsky princ Paris Helenu uniesol do Tróje, Menelaov brat mykénsky kráľ Agamemnón vyslal poslov ku všetkým achájskym kráľom, aby mu pomohli zachrániť Helenu a pomstiť Paridov čin vojnovou výpravou proti Tróji.[4]

Mériones túto výzvu prijal a po boku krétskeho kráľa Idomenea[2] prišiel k brehom Tróje s početnou armádou na štyridsiatich lodiach.[1] Vo vojne bojoval potom Mériones statočne.[5] Zabil až sedem významných trójskych bojovníkov.[6] Vynikal hlavne v boji s kopijou, ale bol aj dobrý lukostrelec. Keď sa zúčastnil pretekov v lukostreľbe na počesť mŕtveho Patrokla, zostrelil holuba, ktorý letel až pod samotnými mračnami.[2]

V závere vojny nechýbal medzi vybranými bojovníkmi, ktorí sa v trójskom koni dostali za hradby mesta a dobyli hrad kráľa Priama.[7] Z vojny sa potom šťastlivo aj s Idomeneom vrátili domov.[2]

Meno Mériona sa v odbornej literatúre stalo dobre známym koncom devätnásteho storočia, keď pri vykopávkach na Kréte našli v hroboch prevŕtané diviačie zuby, ktoré podľa opisu Homéra zdobili nahusto prišité aj Mérionovu prilbu z hovädzej kože. Tento popis sa zdal dlho nejasný a to až dovtedy, kým sa v hroboch našli aj vyobrazenia takýchto prílb. Predmety pochádzali z 15.- 14 storočia pred Kr. z obdobia viac než pol tisícročia pred Homérom, čo je udivujúcim dokladom presnosti Homérových opisov predmetov v jeho básnických dielach.[2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Hyginus, Fabulae 97.
  2. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 296.
  3. Hyginus, Fabulae 81.
  4. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 19.
  5. Homér, Iliada, 7,161-175.
  6. Hyginus, Fabulae 114.
  7. Quintus, Posthomerica 12,337-360.