Maďari na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Maďari sú na Slovensku najväčšia národnostná menšina s počtom 458 467 osôb, čo je 8,5 % populácie (rok 2011). Bývajú v južnej časti krajiny, pozdĺž hraníc s Maďarskom a tvoria väčšinu v okresoch Komárno a Dunajská Streda.

Podiel obyvateľov maďarskej národnosti v obciach SR, podľa sčítania v roku 2011.
Podiel obyvateľov maďarskej národnosti v obciach SR, podľa sčítania z roku 2001.

Vývoj počtu Maďarov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania Počet[1]  % Zmena počtu Zmena v %
1880 546 458 22,2 - -
1890 633 422 24,6 +97 964 +17,9
1900 749 556 26,9 +116 134 +18,3
1910 884 309 30,2 +134 753 +18,0
1921 637 183 21,3 -247 126 -27,9
1930 592 337 17,6 -44 846 -7,0
1950 354 532 10,3 -237 805 -40,1
1961 518 776 12,4 +164 244 +46,3
1970 554 000 12,2 +35 224 +6,8
1980 559 490 11,2 +5 490 +1,0
1991 567 296 11,5 +7 806 +1,4
2001 520 528 9,6 -46 768 -9,0
2011 458 467 8,5 -62 061 -11,9
  • Údaje z rokov 1880 – 1910 neuvádzajú počet osôb s maďarskou národnosťou, ale počet osôb, ktoré považujú maďarčinu za svoj materinský jazyk / vo veľa prípadoch, však išlo o jazyk najčastejšie používaný na verejnosti či úradoch (tzv. rokovací jazyk). Sčítanie z roku 1910 je považované za silno zmanipulované a poznačené vtedajšou maďarizačnou politikou[2][3] . Extrémne znížený počet Maďarov pri sčítaní v roku 1950, bol zas výsledkom dočasnej reslovakizácie maďarského obyvateľstva, ktorá sa snažila vyhnúť represiám Benešových dekrétov .

Obce/mestá s najvyšším počtom Maďarov[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001[1]

  1. Komárno (Komárom) - 22 452 (60,09%)
  2. Dunajská Streda (Dunaszerdahely) – 18 756 (79,75%)
  3. Bratislava (Pozsony) – 16 451 (3,84%)
  4. Nové Zámky (Érsekújvár) – 11 632 (27,52%)
  5. Košice (Kassa) – 8 940 (3,79%)
  6. Rimavská Sobota (Rimaszombat) – 8 846 (35,26%)
  7. Kolárovo (Gúta) (okr.Komárno) – 8 742 (80,77%)
  8. Šamorín (Somorja) (okr.Dunajská Streda) – 8 091 (66,63%)
  9. Štúrovo (Párkány) (okr.Nové Zámky) – 8 048 (68,74%)
  10. Veľký Meder (Nagymegyer) (okr.Dunajská Streda) – 7 705 (84,55%)

Obce/mestá s najvyšším percentuálnym zastúpením Maďarov[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001[1]

  1. Kľúčovec (okr.Dunajská Streda) – 365 (98,12%)
  2. Boheľov (okr.Dunajská Streda) – 351 (97,77%)
  3. Silická Jablonica (okr.Rožňava) – 247 (97,24%)
  4. Horné Mýto (okr.Dunajská Streda) – 942 (97,21%)
  5. Malé Kosihy (okr.Nové Zámky) – 404 (97,12%)
  6. Dubno (okr.Rimavská Sobota) – 134 (97,10%)
  7. Veľké Slemence (okr.Michalovce) – 586 (97,02%)
  8. Gemerské Dechtáre (okr.Rimavská Sobota) – 452 (96,79%)
  9. Dolinka (okr.Veľký Krtíš) – 496 (96,69%)
  10. Bodíky (okr.Dunajská Streda) – 306 (96,53%)

Náboženské zloženie Maďarov[upraviť | upraviť zdroj]

Majoritné náboženské vyznanie obcí s maďarskou národnostnou väčšinou (2001).

██ Rímskokatolícka cirkev

██ Reformovaná kresťanská cirkev

██ Evanjelická cirkev aug.vyznania

██ Gréckokatolícka cirkev

██ Nemaďarská obec

Náboženské vyznanie/Cirkev Počet (2011)[1] % (2011) Počet (2001)[1]  % (2001) Počet (1991)[1]  % (1991)
Rímskokatolícka cirkev 317 096 69.2 378 700 72.8 368 416 64.9
Gréckokatolícka cirkev 7 206 1.6 8 086 1.6 6 764 1.2
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 6 097 1.3 7 963 1.5 12 310 2.2
Reformovaná kresťanská cirkev 70 221 15.3 80 582 15.5 64 533 11.4
Pravoslávna cirkev 166 0.0 86 0.0 135 0.0
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 157 0.0 240 0.0 122 0.0
Ostatné 5 930 1.3 5 712 1.1 4 575 0.8
Nezistené a bez vyznania 51 594 11.3 39 159 7.5 110 441 19.7
Spolu 458 467 100.0 520 528 100.0 567 296 100.0

Zastúpenie príslušníkov Rímskokatolíckej cirkvi (69,2 % Maďarov / priemer SR= 62,0 %) a Reformovanej kresťanskej cirkvi (15,3 % Maďarov / priemer SR= 1,8 %) je medzi obyvateľmi maďarskej národnosti nad celoslovenským priemerom, zatiaľ čo zastúpenie obyvateľov bez vyznania (8,1% Maďarov / priemer SR= 13,4 %) bolo pod celoslovenským priemerom a poukazovalo tak na vyššiu religióznosť maďarského obyvateľstva oproti ostatným národnostiam. Vyššiu religiozitu vykazovali už iba príslušníci rusínskej národnosti.. Nad celoslovenským priemerom majú svoje zastúpenie medzi obyvateľmi maďarskej národnosti aj Svedkovia Jehovovi (2 637 Maďarov - 0,58 % / priemer SR= 0,32 %), príslušníci Kresťanských zborov (723 Maďarov - 0,16% / priemer SR= 0,14 %) a Starokatolíckej cirkvi (165 Maďarov - 0,04 % / priemer SR= 0,03 %).[1]

Jazykové zloženie Maďarov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2011[1]
Materinský jazyk Počet Maďarov v %
slovenský 9879 2,15
maďarský 443632 96,76
rómsky 1465 0,32
rusínsky 3 0,00
ukrajinský 12 0,00
český 186 0,04
nemecký 75 0,02
poľský 11 0,00
chorvátsky 9 0,00
srbský 7 0,00
posunková reč 23 0,01
ostatné 49 0,01
nezistený 3116 0,68
spolu 458467 100,00

Maďarský materinský jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2011[1]
Národnosť Maďarský materinský jazyk v %
slovenská 51505 10,12
maďarská 443632 87,21
rómska 10504 2,06
rusínska 15 0,00
ukrajinská 48 0,01
česká 274 0,05
nemecká 97 0,02
poľská 19 0,00
chorvátska 10 0,00
srbská 7 0,00
ostatné 216 0,04
nezistené 2387 0,47
spolu 508714 100,00

Maďarské etnografické skupiny na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Spomedzi Maďarov žijúcich na Slovensku možno vydeliť niekoľko etnografických skupín:

Palóci[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské obyvateľstvo Gemerskej a Novohradskej župy, po maďarsky nazývaných Palócok. Pomenovanie má posmešný charakter.Jedná sa o potomkov Kumánov, ktorí sa na tomto území usídlili v 13. storočí. Delia sa na východných a západných Palócov, podľa konfesionálneho zloženia (katolíci, kalvíni, luteráni) a podľa bývalého spoločenského postavenia (poddaní a zemania)[4].

Barkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarsky nazývaní Barkók. Jedná sa o podskupinu Palócov. Väčšina žije v Maďarsku v kraji Barkság, na Slovensku sa jedná maďarské obyvateľstvo obcí na rieke Gortva. Pomenovanie je hanblivé a vzniklo podľa mena, pôvodom talianskeho veliteľa 40. uhorského husárskeho pluku Vinceho Barca, ktorí na konci 20. rokov 18. storočia táboril v južnom Gemeri a severnom Boršode. Na území Slovenska sa jedná o obce - Gemerský Jablonec, Petrovce, Dubno, Jestice, Hostice, Gemerské Dechtáre a Hajnáčka[4].

Podmevešanci[upraviť | upraviť zdroj]

Po maďarsky Medvesaljak, sú palócki obyvatelia piatich obcí Cerovej vrchoviny (maď. Medves). Vyznávajú katolicizmus. Do polovice 20. storočia boli uzavretí a endogamní. Ide o obce - Večelkov, Studená, Tachty, Stará Bašta a Nová Bašta[4].

Handrbulci[upraviť | upraviť zdroj]

Pomaďarčené nemecké obyvateľstvo Trhyne (súčasť Želiezoviec). Odlišujú sa katolíckym náboženstvom a nemeckými priezviskami.[4]

Podzoborania[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia najsevernejšieho kompaktného maďarského osídlenia na Slovensku - Podzoboria (maď. Zoborvidék), nachádzajúceho sa severne a severovýchodne od Nitry. Pomenovanie (maď. Zoborljiak) dostali podľa zoborskej časti pohoria Tribeč. Ide o obce Bádice, Dolné Obdokovce, Štitáre, Nitrianske Hrnčiarovce, Hosťová, Jelenec, Jelšovce, Kolíňany, Ladice, Mechenice, Pohranice, Výčapy-Opatovce a Žirany. Voči okolitému slovenskému obyvateľstvu sú endogamní.[4]

Obyvatelia "Matúšovej zeme"[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské obyvateľstvo (maď. Mátyusföldiek) žijúce severne od Žitného ostrova až po Zobor. Meno majú podľa Matúša Čáka. Ich súčasťou sú obyvatelia tzv. Medzivodia (maď. Vizköz), územia medzi Malým Dunajom a Dudváhom.

Obyvatelia "Šiestich dedín krátkych sukní"[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské obyvateľstvo obcí Bíňa, Bruty, Kamenín, Kamenný Most, Sikenička a Pavlová, ležiacich na dolnom toku Hrona, po maďarsky nazývané "Kurtaszoknýás hatfalu".

Žitnoostrovčania[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské obyvateľstvo Žitného ostrova (maď. Csallóköziek) najväčšieho riečneho ostrova v Európe, ležiaceho medzi Malým Dunajom a Dunajom. Zaberá juhovýchodnú časť okresu Bratislava II (Podunajské Biskupice, Vrakuňa), južnú časť okresu Senec (Malinovo, Tomášov, Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Kalinkovo, ...), prevažnú časť okresu Dunajská Streda a Komárno. Posmešne je obyvateľstvo nazývané aj Golyvások a Kukkók. Názov etnografickej skupiny vznikol podľa maďarského pomenovania rieky Malý Dunaj - Csalló.[4]

Slávni Maďari[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné osobnosti maďarskej národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Športovci:

Herci:

Slávni Maďari z územia dnešného Slovenska – pred rokom 1918[upraviť | upraviť zdroj]

Slávny Maďar známy celosvetovo[upraviť | upraviť zdroj]

Slávny Maďar žijúci iba na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Slávni športovci[upraviť | upraviť zdroj]

Slávni Maďari narodení na Slovensku s kariérou v Maďarsku[upraviť | upraviť zdroj]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské politické strany[upraviť | upraviť zdroj]

Politici[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
  2. http://books.google.sk/books?id=jrC1HFgjJxsC&pg=PA272&dq=census+1910+hungary+manipulated&hl=en&ei=h_FdTu2XKcKo8QPkusmbAw&sa=X&oi=book_result&ct=result&sqi=2&redir_esc=y#v=onepage&q=census%201910%20hungary%20manipulated&f=false
  3. http://sk.wikisource.org/wiki/Materiál_slovenských_expertov_na_komárňanských_rokovaniach_v_okt._1938_o_nespoľahlivosti_uhorskej_národnostnej_štatistiky_z_roku_1910
  4. a b c d e f MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin: Matica Slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7, S. 325.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]