Maďari na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Maďari sú na Slovensku najväčšia národnostná menšina s počtom 458 467 osôb, čo je 8,5 % populácie (rok 2011). Bývajú v južnej časti krajiny, pozdĺž hraníc s Maďarskom a tvoria väčšinu v okresoch Komárno a Dunajská Streda.

Zastúpenie obyvateľov maďarskej národnosti v obciach SR, podľa sčítania z roku 2001.

██ väčšina

██ významná menšina (nad 20%)

██ menšina (0 – 19%)

██ bez zastúpenia (0%)

Podiel obyvateľov maďarskej národnosti v obciach SR, podľa sčítania z roku 2001.

Vývoj počtu Maďarov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania Počet[1]  % Zmena počtu Zmena v %
1880 546 458 22,2 - -
1890 633 422 24,6 +97 964 +17,9
1900 749 556 26,9 +116 134 +18,3
1910 884 309 30,2 +134 753 +18,0
1921 637 183 21,3 -247 126 -27,9
1930 592 337 17,6 -44 846 -7,0
1950 354 532 10,3 -237 805 -40,1
1961 518 776 12,4 +164 244 +46,3
1970 554 000 12,2 +35 224 +6,8
1980 559 490 11,2 +5 490 +1,0
1991 567 296 11,5 +7 806 +1,4
2001 520 528 9,6 -46 768 -9,0
2011 458 467 8,5 -62 061 -11,9
  • Údaje z rokov 1880 – 1910 neuvádzajú počet osôb s maďarskou národnosťou, ale počet osôb, ktoré považujú maďarčinu za svoj materinský jazyk / vo veľa prípadoch, však išlo o jazyk najčastejšie používaný na verejnosti či úradoch (tzv. rokovací jazyk). Sčítanie z roku 1910 je považované za silno zmanipulované a poznačené vtedajšou maďarizačnou politikou[2][3] . Extrémne znížený počet Maďarov pri sčítaní v roku 1950, bol zas výsledkom dočasnej reslovakizácie maďarského obyvateľstva, ktorá sa snažila vyhnúť represiám Benešových dekrétov .

Obce/mestá s najvyšším počtom Maďarov:[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001[1]

  1. Komárno (Komárom) - 22 452 (60,09%)
  2. Dunajská Streda (Dunaszerdahely) – 18 756 (79,75%)
  3. Bratislava (Pozsony) – 16 451 (3,84%)
  4. Nové Zámky (Érsekújvár) – 11 632 (27,52%)
  5. Košice (Kassa) – 8 940 (3,79%)
  6. Rimavská Sobota (Rimaszombat) – 8 846 (35,26%)
  7. Kolárovo (Gúta) (okr.Komárno) – 8 742 (80,77%)
  8. Šamorín (Somorja) (okr.Dunajská Streda) – 8 091 (66,63%)
  9. Štúrovo (Párkány) (okr.Nové Zámky) – 8 048 (68,74%)
  10. Veľký Meder (Nagymegyer) (okr.Dunajská Streda) – 7 705 (84,55%)

Obce/mestá s najvyšším percentuálnym zastúpením Maďarov:[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001[1]

  1. Kľúčovec (okr.Dunajská Streda) – 365 (98,12%)
  2. Boheľov (okr.Dunajská Streda) – 351 (97,77%)
  3. Silická Jablonica (okr.Rožňava) – 247 (97,24%)
  4. Horné Mýto (okr.Dunajská Streda) – 942 (97,21%)
  5. Malé Kosihy (okr.Nové Zámky) – 404 (97,12%)
  6. Dubno (okr.Rimavská Sobota) – 134 (97,10%)
  7. Veľké Slemence (okr.Michalovce) – 586 (97,02%)
  8. Gemerské Dechtáre (okr.Rimavská Sobota) – 452 (96,79%)
  9. Dolinka (okr.Veľký Krtíš) – 496 (96,69%)
  10. Bodíky (okr.Dunajská Streda) – 306 (96,53%)

Náboženské zloženie Maďarov[upraviť | upraviť zdroj]

Majoritné náboženské vyznanie obcí s maďarskou národnostnou väčšinou (2001).

██ Rímskokatolícka cirkev

██ Reformovaná kresťanská cirkev

██ Evanjelická cirkev aug.vyznania

██ Gréckokatolícka cirkev

██ Nemaďarská obec

Náboženské vyznanie/Cirkev Počet (2001)[1]  % (2001) Počet (1991)[1]  % (1991)
Rímskokatolícka cirkev 378 700 72.8 368 416 64.9
Gréckokatolícka cirkev 8 086 1.6 6 764 1.2
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 7 963 1.5 12 310 2.2
Reformovaná kresťanská cirkev 80 582 15.5 64 533 11.4
Pravoslávna cirkev 86 0.0 135 0.0
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 240 0.0 122 0.0
Ostatné 5 712 1.1 4 575 0.8
Nezistené a bez vyznania 39 159 7.5 110 441 19.7
Spolu 520 528 100.0 567 296 100.0

Maďarské etnografické skupiny na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Spomedzi Maďarov žijúcich na Slovensku možno vydeliť niekoľko etnografických skupín:

Palóci[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské obyvateľstvo Gemerskej a Novohradskej župy, po maďarsky nazývaných Palócok. Pomenovanie má posmešný charakter.Jedná sa o potomkov Kumánov, ktorí sa na tomto území usídlili v 13. storočí. Delia sa na východných a západných Palócov, podľa konfesionálneho zloženia (katolíci, kalvíni, luteráni) a podľa bývalého spoločenského postavenia (poddaní a zemania)[4].

Barkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarsky nazývaní Barkók. Jedná sa o podskupinu Palócov. Väčšina žije v Maďarsku v kraji Barkság, na Slovensku sa jedná maďarské obyvateľstvo obcí na rieke Gortva. Pomenovanie je hanblivé a vzniklo podľa mena, pôvodom talianskeho veliteľa 40. uhorského husárskeho pluku Vinceho Barca, ktorí na konci 20. rokov 18. storočia táboril v južnom Gemeri a severnom Boršode. Na území Slovenska sa jedná o obce - Gemerský Jablonec, Petrovce, Dubno, Jestice, Hostice, Gemerské Dechtáre a Hajnáčka[4].

Podmevešanci[upraviť | upraviť zdroj]

Po maďarsky Medvesaljak, sú palócki obyvatelia piatich obcí Cerovej vrchoviny (maď. Medves). Vyznávajú katolicizmus. Do polovice 20. storočia boli uzavretí a endogamní. Ide o obce - Večelkov, Studená, Tachty, Stará Bašta a Nová Bašta[4].

Handrbulci[upraviť | upraviť zdroj]

Pomaďarčené nemecké obyvateľstvo Trhyne (súčasť Želiezoviec). Odlišujú sa katolíckym náboženstvom a nemeckými priezviskami.[4]

Podzoborania[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia najsevernejšieho kompaktného maďarského osídlenia na Slovensku - Podzoboria (maď. Zoborvidék), nachádzajúceho sa severne a severovýchodne od Nitry. Pomenovanie (maď. Zoborljiak) dostali podľa zoborskej časti pohoria Tribeč. Ide o obce Bádice, Dolné Obdokovce, Štitáre, Nitrianske Hrnčiarovce, Hosťová, Jelenec, Jelšovce, Kolíňany, Ladice, Mechenice, Pohranice, Výčapy-Opatovce a Žirany. Voči okolitému slovenskému obyvateľstvu sú endogamní.[4]

Obyvatelia "Matúšovej zeme"[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské obyvateľstvo (maď. Mátyusföldiek) žijúce severne od Žitného ostrova až po Zobor. Meno majú podľa Matúša Čáka. Ich súčasťou sú obyvatelia tzv. Medzivodia (maď. Vizköz), územia medzi Malým Dunajom a Dudváhom.

Obyvatelia "Šiestich dedín krátkych sukní"[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské obyvateľstvo obcí Bíňa, Bruty, Kamenín, Kamenný Most, Sikenička a Pavlová, ležiacich na dolnom toku Hrona, po maďarsky nazývané "Kurtaszoknýás hatfalu".

Žitnoostrovčania[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské obyvateľstvo Žitného ostrova (maď. Csallóköziek) najväčšieho riečneho ostrova v Európe, ležiaceho medzi Malým Dunajom a Dunajom. Zaberá juhovýchodnú časť okresu Bratislava II (Podunajské Biskupice, Vrakuňa), južnú časť okresu Senec (Malinovo, Tomášov, Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Kalinkovo, ...), prevažnú časť okresu Dunajská Streda a Komárno. Posmešne je obyvateľstvo nazývané aj Golyvások a Kukkók. Názov etnografickej skupiny vznikol podľa maďarského pomenovania rieky Malý Dunaj - Csalló.[4]

Slávni Maďari[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné osobnosti maďarskej národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Športovci:

Herci:

Slávni Maďari z územia dnešného Slovenska – pred rokom 1918[upraviť | upraviť zdroj]

Slávny Maďar známy celosvetovo[upraviť | upraviť zdroj]

Slávny Maďar žijúci iba na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Slávni športovci[upraviť | upraviť zdroj]

Slávni Maďari narodení na Slovensku s kariérou v Maďarsku[upraviť | upraviť zdroj]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské politické strany[upraviť | upraviť zdroj]

Politici[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
  2. http://books.google.sk/books?id=jrC1HFgjJxsC&pg=PA272&dq=census+1910+hungary+manipulated&hl=en&ei=h_FdTu2XKcKo8QPkusmbAw&sa=X&oi=book_result&ct=result&sqi=2&redir_esc=y#v=onepage&q=census%201910%20hungary%20manipulated&f=false
  3. http://sk.wikisource.org/wiki/Materiál_slovenských_expertov_na_komárňanských_rokovaniach_v_okt._1938_o_nespoľahlivosti_uhorskej_národnostnej_štatistiky_z_roku_1910
  4. a b c d e f MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin: Matica Slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7, S. 325.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]