Santovka
| Santovka | ||
| obec | ||
Ňáriovská kúria | ||
|
||
| Štát | ||
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | |
| Okres | Levice | |
| Región | Hont | |
| Vodný tok | Búr | |
| Nadmorská výška | 160 m n. m. | |
| Súradnice | 48°09′32″S 18°45′42″V / 48,158908°S 18,761583°V | |
| Rozloha | 17,87 km² (1 787 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 649 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 36,32 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1157 | |
| Starosta | Ladislav Lauko[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 935 87 | |
| ŠÚJ | 502715 | |
| EČV (do r. 2022) | LV | |
| Tel. predvoľba | +421-36 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Santovka Parková 2 935 87 Santovka | |
| E-mailová adresa | obec@santovka.sk | |
| Telefón | 036 / 63 991 15 | |
|
Poloha obce na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Santovka | ||
| Webová stránka: santovka.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Santovka je obec na Slovensku v okrese Levice.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, konkrétne v centrálnej oblasti Santovskej pahorkatiny geomorfologickej časti Ipeľskej pahorkatiny.[4] Preteká ňou potok Búr, ktorý tu priberá menšie prítoky.[5]
Prístup do obce zabezpečuje cesta II/564 (Levice – Demandice), ako aj cesty III/1572 z Hontianskej Vrbice (napojenie na I/75) a III/1595 z Domadíc (napojenie na I/51 v Žemberovciach). Levice ležia 16 km severozápadne, Šahy 20 km juhovýchodne, Štúrovo 47 km južne a Nitra je vzdialená 68 km západne.[6]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia písomná zmienka je z roku 1158. Šľachtic Štefan, syn Adriána vtedy v testamente poručil kláštoru benediktínov v Hronskom Sv. Beňadiku aj dedinu Santovku (… Item aliam possessiones Zanto…), v ktorej bolo 72 usadlostí a domov novousadlíkov (… cum LXXII mansionibus hospitum…), čo je v 12. storočí najväčší počet zistených domov v jednej dedine na území Slovenska.[7]
Dejiny Santovky sú úzko späté s minerálnymi prameňmi a tie spomína už listina z roku 1276. Najstaršia písomná zmienka pochádzala z listiny kráľa Bela IV. z roku 1269, ktorá sa však medzičasom stratila. V súčasnosti obec tvoria dve časti; samotná Santovka a miestna časť Malinovec, pôvodne nazývaná Maďarovce. Hoci prvé písomné zmienky o osade Maďarovce pochádzajú až z roku 1245, archeologické nálezy zo staršej doby kamennej zaradili Santovku na mapu významných lokalít. Podľa početných a jedinečných nálezov zo staršej doby bronzovej (2000 – 1450 pred Kr.) bola pomenovaná Maďarovská kultúra. Nálezy z neskorších období potvrdzujú kontinuitu osídlenia atraktívnej lokality od doby kamennej, nakoľko sa tu našli tak štiepané kamenné nástroje, ako aj nálezy po pobyte najstarších roľníkov (Kultúra so západnou lineárnou keramikou a Lengyelsko – badenská kultúra). Vlastnou kultúrou je doložená doba bronzová, potvrdená nálezmi keramiky s lesklým povrchom, hrkálky, lyžice a iných úžitkových predmetov, nástrojov z pazúrika, kremenca a obsidiánu. Poľnohospodárska osada tu bola v stredoveku.
Obe časti sa spojili v roku 1964 a používajú spoločný názov Santovka. Je známa tak kvôli histórii, ako aj, a to v modernej dobe najmä, zásluhou uhličitých a termálnych prameňov. Tie podnietili vznik kúpeľov i rekreačnej oblasti. V blízkosti potoka Búr sa nachádzajú chránené prírodné výtvory – travertíny, Tufová kopa a travertínové jazierka. Minerálnu vodu ľudia spočiatku len pili a získala mnoho ocenení po celej Európe, neskôr však prišli na jej liečivé účinky.[8]
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]- Santovka
- Malinovec (do roku 1948 nazývané Maďarovce), podľa ktorej je pomenovaná maďarovská kultúra starej bronzovej doby
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1755. Interiér kostola je zaklenutý pruskou klenbou. Hlavný oltár s obrazom Nanbovzatia Panny Márie pochádza z doby vzniku kostola. Bočný oltár sv. Antona Paduánskeho a ostatné zariadenie kostola pochádza z druhej polovice 18. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami, veža s ihlancovou helmicou vyrastá z mierne predstavaného rizalitu, je lemovaná pilastrami.[9]
- Evanjelický kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1911. Interiér kostola je plochostropý. Fasády kostola sú členené lizénami.[10]
- Ňáriovská kúria v časti Malinovec, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice 18. storočia. Fasáde dominuje predstavaný trojosový rizalit s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú šambrány s jednoduchými suprafenestrami.
- Kaplnka Mena Panny Márie, baroková stavba s polygonálnym uzáverom a malou strešnou vežičkou z roku 1745. Fasády kaplnky sú členené pilastrami a lizénovými rámami, portál so segmentovým ukončením je lemovaný kamenným ostením.
- Historické zobrazenie kúrie
- Ňáriovská kúria
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V katastrálnom území obce sa vyskytujú zdroje minerálnych a liečivých termálnych vôd rôzneho zloženia. Voda z vrtu B-3A má zloženie podobné morskej vode so znásobeným výskytom Ca2+ a sírovodíka. Pôsobí pozitívne na pohybové ústrojenstvo, kožné choroby (psoriáza), cukrovku a nechutenstvo.[chýba zdroj] Vrt má výdatnosť 22 l/s a tlak 3,5 atm. Teplota vody na povrchu je 27 °C. Hĺbka vrtu je 68 m.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2025-07-31]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál Hiking.sk [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Mapy Google [online]. google.sk, [cit. 2018-01-28]. Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 567 s. (Svet vedy; zv. 30.) ISBN 978-80-224-1292-6. S. 157 – 158.
- ↑ Obec Santovka [online]. obecsantovka.sk, [cit. 2018-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Santovka - Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Santovka - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Santovka
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- BALIOVÁ, Henrieta, a kol. Mozaika Santovky. 1. vyd. Santovka : Obec Santovka, 2009. 497 s. ISBN 978-80-969732-0-0.

