Maďarská gréckokatolícka cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Článok zo série
Východné katolícke cirkvi

Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí

Tradícia alexandrijská
Etiópska  · Eritrejská  · Koptská
Tradícia antiochijská
Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská
Tradícia arménska
Arménska
Tradícia chaldejská
Chaldejská · Sýrsko-malabarská
Tradícia konštantínopolská
Albánska · Bieloruská · Bulharská
Grécka · Chorvátska · Italo-albánska
Macedónska · Maďarská
Melchitská · Rumunská · Rusínska
Ruská · Slovenská · Ukrajinská

Maďarská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.

Pôvod gréckokatolíkov v Maďarsku je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne pravoslávnych obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to Rusíni, Slováci, Srbi a Gréci. V 18. storočí sa niektorí protestanti stali katolíkmi byzantského obradu. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii.

8. júna 1912 bola vytvorená eparchia v Hajdúdorogu. Biskup najprv sídlil v Debrecíne a potom v Nyíregyháze. 4. júna 1924 bol z 21 farností pôvodne patriacich k Prešovskej eparchii vytvorený apoštolský exarchát v Miškovci. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala cirkevná slovančina, keďže v prostredí Mukačevskej a Prešovskej eparchie používala cirkevná slovančina ako jazyk literárny a úradný v cirkevnom prostredí. 5. marca 2011 rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.[1]

20. marca 2015 bola zriadená nová eparchia v Níreďháze, Miškovecký exarchát bol povýšený na eparchiu a Hajdúdorožská eparchia na archieparchiu, pričom jej sídlom sa stalo mesto Debrecín. Maďarská cirkev sui iuris bola povýšená na metropolitnú cirkev, arcibiskupom a metropolitom sa stal hajdúdorožský vladyka Péter Fülöp Kocsis.

Organizačná štruktúra - mapa

Aktuálne Maďarská cirkev sui iuris pozostáva z:


Podľa sčítania v roku 2011 tvorili gréckokatolícki veriaci dominantnú väčšinu v týchto obciach[5]: Viszló, Tornabarakony, Rakacaszend, Rakaca, Irota, Gadna, Abaújszolnok, Kány, Filkeháza, Komlóska, Baskó, Mogyoróska, Máriapócs, Nyíracsád, Penészlek, Nyírbéltek, Csegöld, Bedő.

V mestskom prostredí boli výrazne zastúpení v Hajdúdorogu (64%), Novom Meste pod Šiatrom (12 %), Nyíregyháze (11 %), Sárospataku (11 %), Debrecíne (5 %) a Miskolci (4 %).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci
  2. Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku povýšená na Metropoliu
  3. Hungarian Catholic Church
  4. Bishop Ábel Antal Szocska, O.S.B.M.
  5. Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku podľa sčítania v roku 2011 (mapa) [online]. [Cit. 2022-03-09]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]