Machnáč (vrch v Strážovských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Machnáč
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Trenčín
Obce Omšenie, Trenčianske Teplice, Petrova Lehota
Časť Teplická vrchovina
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Trenčianska vrchovina
Povodia Nitra, Váh
Nadmorská výška 569,1 m n. m.
Súradnice 48°53′45″S 18°10′57″V / 48,8958°S 18,1824°V / 48.8958; 18.1824
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Trenčianskych Teplíc
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Machnáč (569,1 m n. m.[1]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad mestom Trenčianske Teplice, približne 7 km východne od Trenčína.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na západnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Trenčianska vrchovina a časti Teplická vrchovina.[3] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, na území okresu Trenčín a v katastrálnom území mesta Trenčianske Teplice a obcí Omšenie a Petrova Lehota.[4] Juhozápadným smerom leží sedlo, ktorým vedie cesta II/516, spájajúca mestá Bánovce nad Bebravou a Trenčianske Teplice.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Machnáč leží v tesnom susedstve vrchu Klepáč (575 m n. m.), priamo nad kúpeľným mestom Trenčianske Teplice. Spoločným masívom týchto vrchov vedie viacero značených turistických trás, uľahčujúcich dostupnosť tejto časti Strážovských vrchov. Západným susedom je vrch Ivaničkovec (576 m n. m.), južne leží Trstenec (569 m n. m.), východne Vŕšky (509 m n. m.) a Žihľavník (953 m n. m.) a severne Grófovec (557 m n. m.). Severné a západné svahy odvodňuje riečka Teplička do Váhu, južné potok Machnáč do Bebravy v povodí rieky Nitra. Najbližšími sídlami sú na severe Trenčianske Teplice, na východe situované Omšenie a juhozápadne ležiaca Petrova Lehota.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Súvislý lesný porast vrcholovej časti Machnáča neumožňuje súvislejší rozhľad. Poloha a nevýrazná nadmorská výška tiež obmedzuje dohľad, napriek tomu je možno z niekoľkých miest vidieť okolité vrchy pohoria, ojedinele časť pohoria Tribeč, Považský Inovec a Biele Karpaty.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 54.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]