Magas z Kyrény
| Magas z Kyrény | |
| kráľ Kyrenaiky | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Ptolemaiovci (nevlastný člen) |
| Panovanie | cca 276 pred Kr. – 250 pred Kr. |
| Predchodca | Ofelas (správca) |
| Nástupca | Bereniké II. a Démétrios Pekný |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | cca 320 pred Kr. Macedónia |
| Úmrtie | 250 pred Kr. Kyréné |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Otec | Filip (macedónsky šľachtic) |
| Matka | Bereniké I. |
| Odkazy | |
 | Magas z Kyrény (multimediálne súbory na commons) |
Magas z Kyrény (starogr. Μάγας ὁ Κυρηναῖος – Magas ho Kyrenaios; * cca 320 pred Kr. – † 250 pred Kr.) bol macedónsky šľachtic a kráľ Kyrenaiky, ktorému sa podarilo vrátiť tomuto regiónu nezávislosť od ptolemaiovského Egypta. Vládol v rokoch 276 pred Kr. až 250 pred Kr.[1][2]
Pôvod a mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Magas bol prvorodeným synom macedónskej šľachtičnej Bereniké I. a jej prvého manžela Filipa, ktorý slúžil ako dôstojník v armáde Alexandra Veľkého. Po Filipovej smrti odišla jeho matka na dvor kráľa Ptolemaia I., za ktorého sa vydala. Magas tak vyrastal ako egyptský princ a nevlastný syn zakladateľa ptolemaiovskej dynastie.[3]
Vláda a nezávislosť
[upraviť | upraviť zdroj]Približne v roku 300 pred Kr. dostal Magas od svojej matky a nevlastného otca do správy Kyrenaiku. Po smrti Ptolemaia I. (283 pred Kr.) sa opakovane pokúšal o osamostatnenie od svojho nevlastného brata Ptolemaia II., až sa v roku 276 pred Kr. vyhlásil za kráľa. Svoju moc upevnil sobášom s Apamou II., dcérou seleukovského kráľa Antiocha I.. Spoločne s Antiochom naplánoval inváziu do Egypta, no útok musel odvolať kvôli vzbure líbyjských nomádov (Marmaridov) vo vnútrozemí.[4]
Kontakty s Indiou
[upraviť | upraviť zdroj]Magas udržiaval diplomatické styky s indickým vládcom Ašókom. Jeho meno sa výslovne spomína v Ašókových skalných nápisoch (13. skalný edikt) ako jeden z helenistických kráľov, ku ktorým smerovali budhistické misie. Magas mal vedomosti o Indii nielen od svojho nevlastného otca Ptolemaia I., ale aj od predchodcu v Kyréne Ofela, ktorí obaja boli veteránmi Alexandrových indických výprav.[5] Niektorí historici predpokladajú, že budhizmus ovplyvnil aj kyrénsku filozofickú školu (napr. Hégésia z Kyrény).[6]
Koniec vlády a dedičstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Pred smrťou v roku 250 pred Kr. dohodol zasnúbenie svojej dcéry Bereniké II. s egyptským princom Ptolemaiom III., aby zabezpečil mier a stabilitu medzi oboma ríšami. Podľa antických správ (Ailianos) zomrel na následky extrémnej obezity, ktorou trpel v neskoršom veku.[2][7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Günther Hölbl. Geschichte des Ptolemäerreiches. Darmstadt : WBG, 1994. ISBN 3-534-10422-6. S. 44.
- 1 2 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 55.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 35 (I. 6. 8).
- ↑ Philip Matyszak. Stratené mestá starovekého sveta. Bratislava : Ikar, 2024. ISBN 978-80-551-9526-1. S. 170.
- ↑ Dee L. Clayman. Berenice II and the Golden Age of Ptolemaic Egypt. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-0195370232. S. 33.
- ↑ Thomas McEvilley. The Shape of Ancient Thought. New York : Allworth Press, 2002. ISBN 978-1-58115-203-6. S. 380 – 382.
- ↑ Werner Huß. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.. München : C. H. Beck, 2001. ISBN 978-3-406-47154-4. S. 333 – 334.