Magnésia nad Maiandrom
| Magnésia nad Maiandrom (Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ) | |
| Magnesia on the Maeander | |
| mesto | |
 Pozostatky propylejí v Magnésii | |
| Pôvod názvu: Podľa kmeňa Magnétov | |
| Štát |  Turecko |
|---|---|
| Okres | Aydın |
| Obec | Tekin |
| Historický región | Iónia |
| Rieka | Maiandros |
| Súradnice | 37°51′10″S 27°31′38″V / 37,85278°S 27,52722°V |
| Vznik | archaické obdobie |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) |
  Poloha mesta v rámci Turecka
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Magnesia on the Maeander | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Magnésia nad Maiandrom (starogr. Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ – Magnésia hé pros Maiandró; lat. Magnesia ad Maeandrum) bolo významné starogrécke mesto v regióne Iónia v dnešnom západnom Turecku. Strategicky ležalo v pomyselnom trojuholníku medzi mestami Priéné, Efez a Tralles. Svoj prívlastok „nad Maiandrom“ získalo podľa rieky Maiandros (dnes Büyük Menderes), aby sa odlíšilo od neďalekého lýdskeho mesta Magnésie pod Sipylom.[1]
Geografia a pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto založili grécki osadníci z kmeňa Magnétov pochádzajúci z Tesálie spolu s Kréťanmi. Rozprestieralo sa na úpätí vrchu Thorax, na brehoch riečky Lethakos (prítok Maiandru). Oblasť okolo Magnésie bola v antike známa svojou mimoriadnou úrodnosťou; mesto prosperovalo najmä vďaka produkcii kvalitného vína, fíg a uhoriek.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci Magnésia ležala v srdci Iónie, mesto nebolo prijaté do Iónskeho spolku, pretože jeho obyvatelia boli pôvodom Aioli. V ranom období mesto čelilo nájazdom Kimerov a neskôr sa dostalo pod nadvládu Lýdov a následne Peržanov. Počas grécko-perzských vojen patrilo k dôležitým strategickým bodom Perzskej ríše. V neskoršom období, počas rímskej expanzie v Malej Ázii, sa Magnésia postavila na stranu Rímskej republiky, najmä počas druhej mitridatickej vojny.[3]
Archeologický výskum lokality začal v rokoch 1891 – 1893 nemecký inžinier Carl Humann, ktorý odkryl základy monumentálneho Artemidinho chrámu. Od roku 1984 tu prebieha moderný systematický výskum pod vedením tureckých archeológov.[2]
Dejiny a rozvoj
[upraviť | upraviť zdroj]Magnésia čoskoro dosiahla značnú moc a prosperitu, čo viedlo k rivalite s neďalekým Efezom. Napriek svojmu bohatstvu bolo mesto niekedy medzi rokmi 726 pred Kr. a 660 pred Kr. dobyté a zničené Kimmermi. Opustené miesto bolo neskôr znovu osídlené a prestavané osadníkmi z Milétu, prípadne podľa iných prameňov z Efezu. V meste občas sídlili aj perzskí satrapovia Lýdie.[2]
V 5. storočí pred Kr. prijal perzský kráľ Artaxerxes I. do svojich služieb vyhosteného aténskeho štátnika Themistokla. Kráľ mu zveril správu nad Magnésiou, aby mu príjmy z mesta zabezpečili obživu pre rodinu. Themistoklés v meste aj zomrel a jeho potomkovia tu vládli až do konca 5. storočia pred Kr.[1]
Počas rímskeho obdobia bola Magnésia po porážke Antiocha III. Veľkého pričlenená k Pergamskému kráľovstvu. Hoci neskôr význam mesta postupne upadal, v rímskych a byzantských prameňoch sa spomína ako sídlo biskupstva (pod názvom Maeandropolis). Existenciu mesta v čase cisárov Marka Aurélia a Galliena potvrdzujú početné nálezy mincí.[3]
Pamiatky a architektúra
[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto bolo v antike známe svojimi monumentálnymi stavbami a pravidelným urbanistickým plánom. Najvýznamnejšie pamiatky sa nachádzali v posvätnom okrsku (temenos).
Chrám Artemidy Leukofryéné
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavnou dominantou mesta bol chrám zasvätený bohyni Artemis (Artemis Leukofryéné). Podľa architekta Vitruvia ho postavil slávny staviteľ Hermogenée z Priény v iónskom štýle. Geograf Strabón uviedol, že hoci bol tento chrám o niečo menší ako slávny Artemidin chrám v Efeze, prevyšoval ho harmóniou svojich proporcií a umeleckým spracovaním. Po zjavení sa bohyne v 3. storočí pred Kr. získalo mesto a jeho chrám štatút náboženského azylu (asylia).[4]
Štadión
[upraviť | upraviť zdroj]V juhozápadnej časti mesta sa nachádza monumentálny štadión, ktorý je dnes považovaný za jeden z najlepšie zachovaných antických štadiónov v Malej Ázii. S dĺžkou trate približne 186 metrov a kapacitou až 30 000 divákov slúžil nielen na atletické súťaže, ale aj na veľkolepé slávnosti Leukophryna, ktoré sa v meste konali každé štyri roky a priťahovali návštevníkov z celého gréckeho sveta.[5]
Iné stavby
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi ďalšie významné nálezy patrí:
- Chrám bohyne Kybelé (Dindyméné) – starší chrám, o ktorom Strabón uvádza, že zanikol pri presune mesta na nové miesto.
- Divadlo – klasické grécke divadlo čiastočne vytesané do svahu vrchu Thorax.
- Agora – rozsiahle trhovisko a centrum verejného života, obklopené stĺporadiami.
Archeologický výskum
[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý systematický archeologický výskum lokality uskutočnil v rokoch 1891 až 1893 nemecký tím pod vedením inžiniera a archeológa Carla Humanna. Počas 21 mesiacov trvajúcej expedície sa podarilo odkryť základy Artemidinho chrámu, divadla, agory, Dioveho chrámu a prytaneia. Po Humannovej smrti výskum na takmer sto rokov ustal. Obnovil ho až v roku 1984 profesor Orhan Bingöl z Ankarskej univerzity v spolupráci s tureckým ministerstvom kultúry.[6]
Mnohé nálezy z Magnésie sú dnes roztrúsené vo svetových múzeách. Významné architektonické prvky, ako je portiko (pronaos) Dioveho chrámu a časť Artemidinho chrámu, sú rekonštruované v Pergamskom múzeu v Berlíne. Ďalšie artefakty sa nachádzajú v Louvre v Paríži, v Archeologickom múzeu v Istanbule a v meste Aydın. Bohužiaľ, veľká časť mramorových pamiatok bola v minulosti zničená miestnymi obyvateľmi, ktorí vzácny antický mramor pálili v peciach na vápno.[2]
V júli 2018 archeológovia oznámili nález šiestich gréckych sôch (štyroch ženských a jednej mužskej), ktoré boli objavené v ruinách Artemidinho chrámu a pochádzajú z rímskeho obdobia.[7]
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Bathykles (6. storočie pred Kr.) – slávny grécky sochár a architekt.
- Themistokles – aténsky štátnik a vojvodca, ktorý v meste strávil posledné roky života a bol tu pochovaný.
- Prótofanes – staroveký atlét, víťaz v zápasení a pankratiu na olympijských hrách.
- Svätý Charalambos († cca 202) – kresťanský mučeník a biskup v Magnésii, uctievaný ako ochranca pred morom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Ioannis Andreas Panteleon. Eine Archäologie der Direktoren. Die Erforschung Milets im Namen der Berliner Museen 1899–1914. Paderborn : Wilhelm Fink, 2015. ISBN 978-3-7705-5676-2. S. 45-48.
- 1 2 3 4 Orhan Bingöl. Magnesia ad Maeandrum. Istanbul : Homer Kitabevi, 2007. ISBN 978-975-990-038-0.
- 1 2 Thomas Allom, Mark Wilson. Constantinople and the Scenery of the Seven Churches of Asia Minor. Piscataway : Gorgias Press, 2006. ISBN 978-1-59333-139-9. S. 210.
- ↑ Wolfgang Radt. Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole. Köln : DuMont, 1988. ISBN 3-7701-1656-9. S. 333-339.
- ↑ Henning Börm, Norbert Ehrhardt, Josef Wiesehöfer. Monumentum et instrumentum inscriptum. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 2008. ISBN 978-3-515-09239-5. S. 21-30.
- ↑ Carl Humann. Magnesia am Maeander. Bericht über die Ergebnisse der Ausgrabungen der Jahre 1891–1893. Berlin : Reimer, 1904.
- ↑ Six 2000-year-old Greek statues discovered in southwestern Turkey [online]. Daily Sabah, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BINGÖL, Orhan. Magnesia ad Maeandrum. Istanbul : Homer Kitabevi, 2007. ISBN 978-975-990-038-0.
- HUMANN, Carl. Magnesia am Maeander. Bericht über die Ergebnisse der Ausgrabungen der Jahre 1891–1893. Berlin : Reimer, 1904.
- RADT, Wolfgang. Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole. Köln : DuMont, 1988. ISBN 3-7701-1656-9.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Magnésia nad Maiandrom
