Krytosemenné rastliny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Magnóliorasty)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Cievnaté rastliny
Nymphaea alba.jpg
Lekno biele (Nyphaea alba)
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Angiospermatophyta, Magnoliophyta
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krytosemenné rastliny alebo kvitnúce rastliny[1] (lat. Angiospermae, Angiospermatophyta) sú veľký taxón rastlín. Sú to semenné rastliny, ktoré majú semená ukryté v plode. Vzniku plodu predchádza obojpohlavný alebo jednopohlavný kvet.

Fyzicky je tento taxón identický s taxónom magnóliorasty (Magnoliophyta). Formálne však:

  • býva klasifikovaný nad úrovňou oddelenia, pričom jeho jediným oddelením sú magnóliorasty
  • alebo v iných systémoch je klasifikovaný na úrovni oddelenia, pričom taxón magnóliorasty potom neexistuje
  • a v iných systémoch zas naopak neexistuje taxón krytosemenné rastliny ale len taxón (oddelenie) magnóliorasty.

Vnútorná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Taxón sa obyčajne delí na dva taxóny (spravidla klasifikované ako triedy):

Odlišná je klasifikácia podľa systému APG IV.

Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

V semene krytosemennej rastliny je uložené embryo. Za vhodných podmienok začne semeno klíčiť a vyrastá z neho diploidný sporofyt. V prvom štádiu vývoja klíčiaceho semena sa objavujú klíčne listy, ktorých počet býva niekedy použitý ako základ klasifikácie krytosemenných rastlín (na jedno- a dvojklíčnolistové rastliny).

V čase pohlavnej dospelosti sa na rastline, sporofyte, utvoria kvety. Zrastením viacerých samičích pohlavných orgánov - výtrusníc - vzniká vajíčko (prostredná výtrusnica) a vajíčkové obaly (ostatné výtrusnice). Obaly vajíčka - integumenty - sú dva, vzácnejšie jeden, a obrastajú celé vajíčko. Na vrchole však zostáva nezrastený otvor - peľový vchod. Vajíčko je chránené plodolistami, ktoré niekedy zrastajú a vytvárajú piestik. V jednom piestiku sa môže nachádzať aj viac vajíčok. Vajíčka sú spojené s tzv. placentou vajíčkovou šnúrou.

V mnohobunkovom vajíčku vzniká jedna veľká bunka - materská bunka zárodočného mieška. Tá vstupuje do redukčného (meiotického) delenia, po ktorom vzniknú 4 haploidné bunky. Tri z nich zaniknú, štvrtá, sa nazýva jednobunkový mladý zárodočný miešok. V ňom prebehnú 3 mitotické delenia a vznikne tak 8-jadrový 7-bunkový útvar. V jeho strede vzniká diploidné centrálne jadro, k hornému koncu útvaru sa premiestni vajcová bunka - ooseféra. Ostatné bunky sa rozdeľujú na synergidy a antipódy.

Samčie pohlavné orgány sú tyčinky. V tyčinkách vznikajú peľové komôrky a v nich peľové zrnká. V čase zrelosti sa peľové zrnká skladajú z jednej vegetatívnej a jednej generatívnej bunky, alebo z jednej vegetatívnej a dvoch generatívnych buniek. Peľové zrnko sa musí nejakým spôsobom dostať na bliznu piestika (za pomoci vetra, živočíchov...). Tento proces na nazýva opelenie. Na blizne začne peľové zrnko klíčiť a vzniká peľové vrecúško. To preniká až k vajíčku. Jedna generatívna bunka oplodní vajcovú bunku, z nej vznikne zygota a postupným mitotickým delením zárodok budúcej rastliny (embryo). Druhá generatívna bunka oplodní centrálne jadro, ktoré je však už pred oplodnením diplodiné, preto oplodnením vzniká triploidná bunka, z ktorej sa utvorí triploidný tzv. sekundárny endosperm. Vajíčko sa postupne zmení na semeno a plodolisty na oplodie. Antipódy a synergidy zaniknú. Blizna a čnelka a nepodieľajú na vzniku plodu a väčšinou tiež zaniknú.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0. S. 52.