Magnetická rezonancia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Magnetická rezonancia (MR) je vo všeobecnosti fyzikálny úkaz pri ktorom sú jadrá alebo elektróny v silnom a konštantnom magnetickom poli vystavené slabému oscilujúcemu magnetickému polu/rádiofrekvenčným pulzom a a odpovedajú vytvorením elektromagnetického signálu s frekvenciou charakteristickou pre tú ktorú časticu/jadro. Dochádza k nemu počas rezonancie, kedy je frekvencia oscilácie totožná s vnútornou frekvenciou častice. Tá závisí od sily statického magnetického poľa, chemického prostredia a magnetických vlastností samotnej častice. Jej význam v poslednom čase stúpol vďaka praktickým aplikáciám tohoto javu do viacerých oblastí. Do povedomia širokej verejnosti sa dostala najmä využitím v medicíne, kde tento fyzikálny princíp využívajú prístroje na 2D alebo 3D zobrazovanie častí ľudského tela.

V súčasnosti poznáme viac druhov magnetickej rezonancie (MR), či už magnetických momentov elektrónov (elektrónová paramagnetická, elektrická, cyklotrónová, ferimagnetická, feromagnetická, antiferomagnetická, akustická paramagnetická, spin-vlnová rezonancia a iné), alebo magnetických momentov jadra atómu (jadrová magnetická rezonancia, kvadrupólová rezonancia, γ-rezonancia, dvojná magnetická rezonancia a iné). MR sa využíva vo fyzikálnom, chemickom a biologickom výskume.

Jav magnetickej rezonancie[upraviť | upraviť zdroj]

Správanie sa častice s magnetickým momentom v stave rezonancie popisujú zložité matematicko-fyzikálne rovnice (vlastnosti rotujúcej sústavy, rovnice netlmeného harmonického pohybu a pod.). Zjednodušene možno jav magnetickej rezonancie vysvetliť na príklade elektrónovej paramagnetickej rezonancie. Vychádzajúc z planetárneho modelu atómu, elektrón obiehajúci okolo jadra vytvára vo svojom okolí magnetické pole, teda má orbitálny magnetický moment. Správanie sa častice vytvárajúcej svojim pohybom magnetický moment možno prirovnať ku správaniu sa telesa rotujúceho okolo svojej osi (gyroskopu), ktoré má moment hybnosti, v gravitačnom poli. Prirovnanie pomáha preklenúť bariéru v pochopení správania sa mikročastice (riadi sa zákonmi kvantovej mechaniky), použijúc opis správania sa dobre známeho telesa z makrosveta (napr. detská hračka vĺčik).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]