Maiko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O okrese (gun) štvrte (ku) Tarumi v meste Kóbe, synonymum: Maikonohama[1] pozri Tarumi.
Maiko Mamefudži v Kjóte
Autor: Japanexperterna.se

Maiko (nevhodne: majko[pozn 1]; jap. 舞妓 maiko – doslova „tancujúce dievča“,[pozn 2] výslovnosť IPA: [ma̠iko̞], v tokijskom dialekte [màíkó]) je označenie učnice za gejšu používané v regióne Kansai (Kjóto, Osaka). Naproti tomu sa v regióne Kantó (Tokio) zaužívali výrazy ošaku (jap. 御酌 alebo お酌 – doslova „[tá], ktorá nalieva sake[pozn 3], Hepburn: oshaku) a hangjoku (jap. 半玉 – doslova „polovičný klenot“[pozn 4] Hepburn: hangyoku), avšak tento stupeň v kariérnej dráhe gejše v Tokiu takmer úplne vymizol.[7]

Pôvodne ako takéto učnice slúžili dievčatá vo veku 13 až 18 rokov, pričom následne získavali postavenie gejše. Zavedenie povinnej školskej dochádzky, končiacej sa spravidla vo veku 15 rokov, spôsobilo neskorší vstup dievčat do tohto povolania, čo spôsobilo značné vymiznutie stupňa maiko. Mnohé ženy na dráhu gejše vstupujú v alebo krátko po 20. roku svojho života, pričom fázu učnice vynechávajú.[7]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Výskyt tohto zápisu bol zaznamenaný v niektorých slovenskojazyčných zdrojoch, napr. v časopise Beseda (1970[2]), v internetovej verzii Hospodárskych novín (interview z roku 2012, ktorý ale používa aj zápis maiko[3]) a mesačníka Trend (cestopisný článok z roku 2008,[4] hoci recenzia z roku 2019 používa zápis maiko[5]). Nevhodnosť takéhoto zápisu spočíva v tom, že podľa pravidiel prepisu z japonského písma uvedených v platných Pravidlách slovenského pravopisu sa anglický prepis maiko v slovenčine uvádza ako maiko.[6]
  2. Zápis v kandži. Hiraganou písané ako: まいこ.
  3. Hiraganou písané ako: おしゃく.
  4. Hiraganou písané ako: はんぎょく.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „Maiko“, Kodansha encyclopedia of Japan, 5 (1. vyd.), Tokyo: Kodansha, 1983, str. 84, ISBN 0-87011-625-8, „Also known as Maikonohama. Coastal district in Tarumi Ward, in the city Kōbe, Hyōgo Prefecture, western Honshū, along the Akashi Strait. Maiko was formerly famous for its pine trees, but they have largely been destroyed by automobile exhaust fumes and by land development.“ 
  2. Majko“, Beseda (Bratislava: Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva) 10: 45, 1970, https://books.google.sk/books?id=FmIoAQAAMAAJ&q=%22majko%22, dost. 2022-06-05, „Keď sme sa usadili pri nízkych stolkoch, rozsvietilo sa v hĺbke sály svetlo a na pódium vstúpili majko tanečnice v trblietavých šatách.“ 
  3. Hilkovičová, Marta (2012), „Gejša exkluzívne pre HN: Randím, ale klient ma nesmie vidieť“, HNonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2012-02-23, https://hnonline.sk/style/vikend/414338-gejsa-exkluzivne-pre-hn-randim-ale-klient-ma-nesmie-vidiet, dost. 2022-06-04 
  4. Janků, Jana (2008), „Kúsok miesta na spočinutie očí“, Trend.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2008-06-12, https://enjoy.trend.sk/zivotny-styl/kusok-miesta-spocinutie-oci, dost. 2022-06-05 
  5. Maiko sushi“, Trend.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2019, 2019-02-25, https://enjoy.trend.sk/restauracie/maiko-sushi, dost. 2022-06-05 
  6. Považaj, Matej, ed. (2013), Pravidlá slovenského pravopisu (3. uprav. a dopl. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 88-89, ISBN 978-80-224-1331-2 
  7. a b „geisha“, Kodansha encyclopedia of Japan, 3 (1. vyd.), Tokyo: Kodansha, 1983, str. 14, ISBN 0-87011-623-1 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maiko