Malá Magura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°51′S 18°32′V / 48,85°S 18,54°V / 48.85; 18.54
Malá Magura
pohorie
Mala Magura Sk.jpg
Malá Magura od Nedožier
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Prievidza
Nadradená
jednotka
Strážovské vrchy
Susedné
jednotky
Zliechovská hornatina
Rudnianska kotlina
Prievidzská kotlina
Mesto Bojnice
Súradnice 48°51′S 18°32′V / 48,85°S 18,54°V / 48.85; 18.54
Najvyšší bod Magura
 - výška 1 141 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Malá Magura od Banskej pri Prievidzi
Pohľad na Malú Maguru od vodnej nádrže Nitrianske Rudno.

Malá Magura je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria a najvyšším vrcholom je Magura (1 141 m n. m.).

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok sa nachádza v západnej časti okresu Prievidza a ohraničuje ho zo severu Zliechovská hornatina (podcelok Strážovských vrchov), zo západu Rudnianska kotlina a z východu Prievidzská kotlina, oba podcelky Hornonitrianskej kotliny.[1]

Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Geologická stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Je to jadrové pohorie tvorené hlavne premenenými (ruly, svory, amfibolity, migmatity) a magmatickými horninami (žuly, granodiority, menej diority).

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto pohorí pramení viacero potokov, napríklad Šindeliarska (vlieva sa do Nitrice pri Valaskej Belej), Nevidzianka (vlieva sa do Nitrice pri Dobročnej – súčasť Liešťan), Trebiaska (vlieva sa do Nitry pri Laskári), Chvojnica (vlieva sa do Nitry pri Nedožeroch-Brezanoch), Kamenistá (vlieva sa do Chvojnice pri Chvojnici), Sielnica (vlieva sa do Nitry pri Nedožeroch–Brezanoch), Zlatná (vlieva sa do Nitry medzi Nedožermi–Brezanmi a Prievidzou). Všetky vodné toky patria do povodia Nitry.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Banská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, Malinovej, Chvojnice, Diviak nad Nitricou, Čavoja a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk. Najväčší rozmach ťažby bol vo období rokov 13401650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej doliny, medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Malá Magura je najmenším podcelkom pohoria a nie je celoplošne chránená. Jediným chráneným územím je na západnom okraji situovaná prírodná rezervácia Temešská skala, na pomedzí Hornonitrianskej kotliny v Bojniciach sa nachádza národná prírodná pamiatka Prepoštská jaskyňa.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeňom Malej Magury vedie v línií Šutovské sedlo – Panský háj – Boškovie laz – MaguraMalá Magura – Temešská skala červená turistická značka červenoznačený chodník, na ktorý sa pripájajú značené trasy z okolitých obcí. Atraktívne a komplexne vybavené je širšie okolie kúpeľného mesta Bojnice, kde sa na úpätí Malej Magury nachádza Bojnický zámok, zoologická záhrada, kúpeľný areál, kúpalisko, vyhliadka v korunách stromov či archeologická lokalita Prepoštská jaskyňa.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
  2. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Koděra a kol., 1990: Topografická mineralógia Slovenska 2, Bratislava, Veda