Malý Čepčín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°54′10″S 18°50′25″V / 48,9028°S 18,8402°V / 48.9028; 18.8402
Malý Čepčín
obec
Train station Malý Čepčín, Slovakia.jpg
Železničná zastávka v obci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Nadmorská výška 465 m n. m.
Súradnice 48°54′10″S 18°50′25″V / 48,9028°S 18,8402°V / 48.9028; 18.8402
Rozloha 3,09 km² (309 ha) [1]
Obyvateľstvo 547 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 177,02 obyv./km²
Prvá pís. zmienka r. 1254
Starosta Miroslava Sumková[3] (DOMA DOBRE)
PSČ 038 45
ŠÚJ 512443
EČV TR
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Malý Čepčín 14
E-mailová adresa omc@gaya.sk
Telefón 043/4947121 043/4901469
Fax 043 / 494 71 21
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Malý Čepčín
Webová stránka: malycepcin.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Malý Čepčín (maď. Kiscsepcsén) je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice. Obcou prechádza železničná trať Zvolen – Vrútky spolu so zastávkou a nachádza sa tu križovatka ciest III/2176, III/2178 a III/2180. Leží medzi obcami Veľký Čepčín, Ivančiná, Jazernica, Turčianske Teplice a Bodorová, pričom od poslednej obce je intravilánom vzdialená len niekoľko stovák metrov.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce tvorí v modrom štíte nad trikrát strieborno-zeleno delenou zvýšenou pätou štítu strieborný jeleň, sprevádzaný striebornou hviezdou a strieborným polmesiacom v rohoch štítu. Vychádza z rodového erbu rodu Čepčianskovcov.

Pečať obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pečať je okrúhla, uprostred je umiestnený erb obce, okolo kruhopis „OBEC MALÝ ČEPČÍN“

Vlajka obce[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce je trojcípa, tvorená siedmymi pozdĺžnymi pruhmi vo farbách modrej, bielej, modrej, bielej, zelenej, bielej a zelenej.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Diaková[upraviť | upraviť zdroj]

48°54′26″S 18°50′14″V / 48,907222°S 18,83725°V / 48.907222; 18.83725 ("Diaková")
Súčasťou obce je bývalá kuriálna osada Diaková (maď. Diákfalva[4] staršie aj Diakova ves, Diakovejsa[5]). Nachádza sa asi 20 m severne od konca samotnej obce v blízkosti železničnej trate na ceste III/2176 v smere do Jazernice.[6] Prvý raz sa spomína v roku 1360 v listine nitrianskej kapituly ako Albertfolde (inde Alberththeleke), vtedy si ju kúpil magister Pavol, syn Ghyletov zo Zorkoviec. Keďže Pavol bol literát („diakon“), premenovala sa časom osada na Diakovú. V roku 1412 ju získal do svojho rodinného dedičstva Peter Plathych z Paludze a Diviak. Neskôr podiel na obci získali prevažne vydajom okolití zemania, menovite Czemanskí, Súľovskí, Kevickí a Čerňanskí. Keďže ani jedna rodina sa tam neusadila trvale, pomerne skoro kúria stratila význam,[4] neskôr (1698) sa už spomína len ako majer, ktorý obhospodarovali zemianske rodiny z Malého Čepčína.[7] Kúria zanikla pravdepodobne v 18. storočí.[4]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na širokej nive po oboch stranách potoka Teplica. Povrch obce je zvlnený do miernej pahorkatiny a takmer úplne odlesnený. Podklad tvoria treťohorné usadeniny pokryté sprašovými hlinami. Pôdy sú lužné a ilimerizované[8].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie chotára obce v staršej dobe železnej.[8] Prvý raz sa spomína v roku 1254, kedy patrila Jánovi, synovi Namslavovmu, ako Kysmoys - Malé Mošovce. Toto územie daroval Jánovi kráľ Belo IV., nakoľko susedilo s jeho domovským majerom Konotopa (Ivančiná). Zemianskemu rodu z Ivančinej patrila obec do roku 1437. Neskoršie sa majiteľmi obce stal rod Čepčianskovcov z Veľkého Čepčína.[9]. Hlavným zamestnaním obyvateľov obce bolo poľnohospodárstvo, počas prvej ČSR ich niekoľko pracovalo na píle v Diviakoch. Obec sa zapojila do partizánskeho odboja počas SNP a v roku 1950 tu bolo založené JRD. [8]

Spomína sa v roku 1254 ako Kus Moys, Kysmayus, 1351 ako Parua Chepcsin, 1364 ako Kysmoych, Kysmoyus, 1398 ako Kis Moys vulgo Kis Csepcsin, 1554 ako Kiscsepcsyn, 1736 ako Kis Cscheptschin Slauis Maly Csepczin cum antique Kis Majuch, 1773 ako Maly Csepczin.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov od roku 1869 po 2019 vyjadruje nasledovný graf[8][10]:

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je okrem obecného úradu verejná knižnica, cintorín, materská škola, neplnoorganizovaná základná škola („malotriedka“)[11], pobočka Slovenskej pošty a TJ Družba. [12]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]

V osade Diaková, v lokalite Hŕby sa spomína nález keramiky zo staršej doby železnej. Najvýznamnejším archeologickým náleziskom v obci však je lokalita Homôlka.

Na lokalite Homôlka našiel už v roku 1872 riaditeľ učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom Viliam Gróo mohylu veľmoža z doby veľkomoravskej (9. storočie). V mohyle bol uložený plne vyzbrojený muž s rakvou, ku ktorému pripojili jeho koňa. V rakve boli uložené úlomky dreva, niekoľko klincov a železné kovania, pripomínajúce tie, z hrobu veľmoža v Blatnici. Z militárií boli nájdené železná listová kopija dĺžky 50 cm so zbytkami drevenej násady, zdobená železná sekera, množstvo šípov a súčasti konského postroja (ostrohy, uzda). Zo šperkov sa našlo niekoľko strieborných a pozlátených masívnych sponiek a strieborné gombíky. Keramika a mince v hrobe neboli nájdené. Z pôvodného nálezu sa zachovali len tri pozlátené kovania[13].

Vojtech Budínsky-Krička (v literatúre aj ako Budaváry) pokračoval v roku 1936 v prieskume lokality, a okrem toho objavil ďalší hrob, dva železné nože, ocieľku a kresadlo, kovania z rakvy, drobné predmety a fragmenty drobných železných predmetov[13][7].

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Súbor kúrií rodiny Čepčányi, jednopodlažné blokové stavby s valbovou strechou z 18. storočia. Objekt číslo 35 dnes slúži ako obecný úrad. Okrem zjednodušeného vstupného portiku je stavba kompletne prestavaná.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b c DIAKOVÁ. In. ŠIKURA, Ján Štefan. Miestopisné dejiny Turca. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1944. S. 102-103.
  5. ŠIKURA, Ján Štefan. Zaniknuté osady v Turci. Sborník Museálnej spoločnosti slovenskej, 1932, roč. 26., čís. 1, s. 1-15.
  6. Turistická mapa „Malá Fatra; Veľká Fatra“
  7. a b História obce na oficiálnej stránke obce Dostupné online
  8. a b c d KOLEKTÍV AUTOROV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Veda, 1978. 71-114-78.
  9. MALÝ ČEPČÍN. In. ŠIKURA, Ján Štefan. Miestopisné dejiny Turca. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1944. S. 100-101.
  10. O obci na Obce Slovenskej republiky Dostupné online
  11. iŠkVP ZŠ s MŠ v Malom Čepčíne Dostupné online
  12. Objekty v obci na oficiálnej stránke obce Dostupné online
  13. a b APIAR, Peter. Militária z hrobov včasnostredovekých mohýl. UK Bratislava, 2010.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]