Malatya (súčasné mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malatya
mesto
Štát Turecko Turecko
Región Východná Anatólia
Nadmorská výška 977 m n. m.
Súradnice 38°21′0″S 38°19′0″V / 38,35000°S 38,31667°V / 38.35000; 38.31667
Rozloha 12 146 km² (1 214 600 ha)
Obyvateľstvo 772 904 (2015)
Hustota 63,63 obyv./km²
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v rámci Turecka
Poloha mesta v rámci Turecka
Wikimedia Commons: Malatya
Webová stránka: [5]
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malatya (pred tým aj: Melitene[1], v osmanskej turečtine: Malatija/iné prepisy: Malatja, Malatia, Malatía, Melatia, Melatja, po arabsky Malatíja, po kurdsky Meletî alebo Meledî; o názvoch pozri podrobnejšie v článkoch Battalgazi (mesto) a Melid) je mesto v Turecku neďaleko rieky Eufrat. Je to hlavné mesto rovnomennej provincie.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je významný železničný spoj a priemyselné centrum v oblasti. Výroba v meste sa zameriava najmä na výrobu textilu, cukru a cementu. Významné je aj miestne poľnohospodárstvo a v blízkosti sa nachádzajú aj zdroje chrómu, olova a medi.[2] V meste sídli aj športový klub Malatyaspor, či univerzita İnönü. Mesto a región je známy pre pestovanie marhúľ a najväčším vývozcom marhúľ na svete.[3][4] Asi 10 – 15% produkcie čerstvých marhúľ a 60 – 85% svetovej produkcie sušených marhúľ pochádza z Malatye.[5] V meste sa od roku 1978 každoročne koná aj marhuľový festival.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešné mesto sa pôvodne volalo Aspuzu (variantné názvy: Aspusu, Asbusu, Aspuzi, Aspozan, Aspuzan, Asapuzu, İsposan) a vznikalo postupne v novoveku, a to najmä postupným presunom väčšiny obyvateľov a neskôr aj názvu z 10 km vzdialeného susedného stredovekého a ranonovekého mesta Malatija (v dnešnej turečtine: Malatya, po grécky Meliténé, dnešný názov: Battalgazi), ktorého dejiny sú opísané v článku Battalgazi (mesto). Premena a premenovanie Aspuzu na (novú) Malatiju konkrétne prebehla nasledovne: V ranom novoveku bolo Aspuzu miestom záhrad a letných sídiel dovtedajšej Malatije (t.j. dnešného Battalgazi). Postupne sa ale do Aspuzu veľa obyvateľov z Malatije presťahovalo natrvalo – v polovici 17. storočia už v Aspuzu žilo 5 000 domácností, kým vo vtedajšej Malatiji žilo len 300 domácností. Zánik vtedajšej Malatije sa urýchlil v roku 1838, keď sa v priebehu osmanského ťaženia do Egypta v meste počas zimy utáborila osmanská armáda. Mestské obyvateľstvo sa preto muselo presťahovať do Aspuzu. Po návrate domov obyvatelia našli svoje mesto natoľko zdevastované, že ho znova nevybudovali a z veľkej časti sa natrvalo presťahovali do Aspuzu. Čoskoro nato Aspuzu dostalo meno opusteného mesta, čiže meno Malatija, resp. v dnešnej turečtine Malatya.[6][7][8][9][10][11][12][13][14]

V roku 1893 mesto Malatija postihlo ničivé zemetrasenie pri ktorom zomrelo 885 ľudí a časť mesta musela byť nanovo obnovená.[8] V 19. storočí sa rapídne zvýšil počet občanov na zhruba 40 000, no po prvej svetovej vojne klesol na polovicu. Znížil sa aj počet arménskej a sýrskej kresťanskej populácie. Po druhej svetovej vojne patrilo mesto k najrýchlejšie rastúcim v dnešnom Turecku.[6]

Keďže sa mesto medzičasom značne rozrástlo, na východnom okraji dnes už zahŕňa aj územie archeologickej lokality Arslantepe, t.j. historického mesta Melid. Dejiny tohto mesta sú uvedené v článku Melid. Melid je vlastne len jeden zo starých variantov dnešného názvu Malatya. Názov Malatya teda vlastne celkovo v priebehu dejín postupne migroval medzi 3 sídlami: Najprv sa tak volalo Arslantepe, potom Battalgazi a nakoniec dnešná Malatya (Aspuzu) [15]


Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
    Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
  • Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
    Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
  • Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
    Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
  • Mestský park s vodopádom, 2009
    Mestský park s vodopádom, 2009
  • Veža s hodinami v Malatyi
    Veža s hodinami v Malatyi
  • Melid (Aslantepe)
    Melid (Aslantepe)
  • Chetitská soška kráľa Tarhunzu z Melida (Aslantepe)
    Chetitská soška kráľa Tarhunzu z Melida (Aslantepe)
  • Malatyské koláče z marhúľ a sušené marhule - Malatya je jedným z najväčších producentov marhúľ na svete
    Malatyské koláče z marhúľ a sušené marhule - Malatya je jedným z najväčších producentov marhúľ na svete
Panoráma mesta, v popredí mestský štadión
Panoráma mesta, v popredí mestský štadión

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Malatya In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 18.
  2. ↑ Malatya | Turkey [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ World's largest apricot supplier Malatya, Yasaroglu Apricot CO. [online]. www.yasarogluapricot.com, [cit. 2019-11-13]. Dostupné online. Archivované 2019-11-13 z originálu.
  4. ↑ MADEBYCAT.COM. Malatya: The Land of Apricots [online]. Skylife, [cit. 2019-11-13]. Dostupné online. Archivované 2020-10-30 z originálu. (po anglicky)
  5. ↑ Archivovaná kópia [online]. malatya.askdefine.com, [cit. 2019-11-13]. Dostupné online. Archivované 2019-11-13 z originálu.
  6. ↑ a b MALATYA In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. Zväzok 6. New York : Leiden, 1993. 1044 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 230 – 232. (anglický jazyk)
  7. ↑ Melitene. In: Lexikon des Mittelalters. CD-ROM. Verlag J.B. Metzler, 2000. ISBN 3-476-01819-9
  8. ↑ a b Satılmış, S. 1893 Malatya Depremi Ve Afet Yönetimi. In: OTAM, 39 /Bahar 2016, 137-177 [1]
  9. ↑ T.A. Sinclair. Eastern Turkey (An Architectural & Archaeological Survey, Volume III). [s.l.] : Pindar Press, 1989. 524 s. ISBN 978-1-904597-76-6. S. 3-5.
  10. ↑ AKÇADAG, G. MALATYA ŞEHİR ADI VE ŞEHRiN TARİHİ SÜREÇLERİ. In: AKRA KÜLTÜR SANAT VE EDEBİYAT DERGİSİ 2016 (S_.9) s.185-206 [2]
  11. ↑ MÜDÜRLÜĞÜ, Malatya Valiliği Bilgi İşlem Şube. Battalgazi [online]. malatya.gov.tr, [cit. 2019-11-16]. Dostupné online.
  12. ↑ THOMAS, Joseph; BALDWIN, Thomas. A Complete Pronouncing Gazetteer, Or, Geographical Dictionary of the World (Containing a Notice and the Pronunciation of the Names of Nearly One Hundred Thousand Places : with the Most Recent and Authentic Information Respecting the Countries, Islands, Rivers, Mountains, Cities, Towns, &c., in Every Portion of the Globe ...). [s.l.] : J.B. Lippincott & Company, 1856. 2182 s. S. 1126.
  13. ↑ [3]
  14. ↑ Ainsworth, William. Notes on a journey from Kaïsaríyah, by Malátíyah, to Bir or Birehjik, in May and June, 1839 [4] S. 320-322
  15. ↑ Melid. In: EBELING, Erich; MEISSNER, Bruno; WEIDNER, Ernst Friedrich; Wolfram von Soden; EDZARD, Dietz Otto, STRECK, Michael P.; FRANTZ-SZABÓ, Gabriella Reallexikon der Assyriologie - Band 8 · 1./2. Lieferung Meek - Miete. [s.l.] : W. de Gruyter & Company, 1993. ISBN 978-3-11013503-9. S. 35-52.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Malatya_(súčasné_mesto)&oldid=7649043“