Preskočiť na obsah

Malcolm Ranjith

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malcolm Ranjith
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Kolombský arcibiskup
kardinál Malcolm Ranjith
kardinál Malcolm Ranjith
Erb Malcolm Ranjith
Verbum caro factum est
Slovo sa stalo telom
Štát pôsobeniaSrí Lanka Srí Lanka
Indonézia Indonézia
Východný Timor Východný Timor
Vatikán Vatikán
Funkcie a tituly
Kolombský arcibiskup
16. jún 2009 – súčasnosť
Predchodca Oswald Gomis Momentálne v úrade Nástupca
kardinál - kňaz San Lorenzo in Lucina
20. november 2010 – súčasnosť
Predchodca Luigi Poggi Momentálne v úrade Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Rodné menoPatabendige Don Albert Malcolm Ranjith
Narodenie15. november 1947 (78 rokov)
Polgahawela, Britský Cejlón, Srí Lanka
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka29. jún 1975 (27 rokov)
Námestie svätého Petra
Pavol VI.
262. rímsky biskup
Biskup
Menovanie17. jún 1991 (43 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia31. august 1991 (43 rokov)
SvätiteľNicholas Marcus Fernando
arcibiskup z Kolomba
SpolusvätiteliaOswald Gomis
Thomas Savundaranayagam
Kardinál
Menovanie20. november 2010 (63 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeňkardinál - kňaz
Titulárny kostolSan Lorenzo in Lucina
Odkazy
Malcolm Ranjith na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Malcolm Ranjith

Mons. Malcolm kardinál Ranjith[1] (* 15. november 1947, Polgahawela, Britský Cejlón, Srí Lanka) je srílanskí rímskokatolícky kňaz, biskup, ktorý od roku 2009 pôsobí ako Kolombský arcibiskup. V roku 2010 bol vymenovaný za kardinála.[2][3]

Predtým pôsobil ako Kolombský pomocný biskup (1991 – 1995), biskup v Ratnapure (1995 – 2001), tajomník Kongregácie pre evanjelizáciu národov (2001 – 2004), apoštolský nuncius v Indonézii a Východnom Timore (2004 – 2005) a tajomník Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí (2005 – 2009).

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 15. novembra 1947 v Polgahawele, na vtedajšom britskom Cejlóne, otcovi Patabendigemu Donovi Williamovi a matke Hettiarachchige Mary Winifred Pererovej. Mal tri mladšie sestry.[4][5] Pripísal svoj prvý záujem stať sa kňazom príkladu francúzskeho misionárskeho kňaza, ktorý bol pridelený do jeho farnosti. Študoval v Ríme, kde získal titul z teológie na Pápežskej mestskej akadémii a licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v roku 1978, po čom nasledovala post doktorandská práca na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.[6]

Pápež Pavol VI. ho 29. júna 1975 vysvätil za kňaza na Námestí svätého Petra. Neskôr sa stal pedagogickým zborom na St. Thomas‘ College v Kotte.

Pápež Ján Pavol II. ho 17. júna 1991 vymenoval za pomocného biskupa mesta Kolombo na Srí Lanke a titulárneho biskupa diecézy Cabarsussi. Biskupské svätenie prijal 31. augusta 1991. Hlavným svätiteľom bol arcibiskup z Kolomba Nicholas Marcus Fernando.

V roku 1994 viedol komisiu, ktorá odsúdila teologické dielo srílanského teológa Tissu Balasuriyu. Obvinil Balasuriyu, že spochybňoval dedičný hriech a božstvo Krista a zároveň podporoval vysviacku žien. V tomto postoji ho podporoval kardinál Ratzinger (neskôr pápež Benedikt XVI.).

Bol zodpovedný za koordináciu návštevy pápeža Jána Pavla II. na Srí Lanke v januári 1995. 2. novembra 1995 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za prvého biskupa novovytvorenej diecézy Ratnapura na Srí Lanke.

Diplomatické a kuriálne posty

[upraviť | upraviť zdroj]

1. októbra 2001 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného tajomníka Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Bol tiež menovaný za hlavu Pápežských misijných diel.

29. apríla 2004 bol menovaný za titulárneho arcibiskupa Umbriatica a apoštolského nuncia v Indonézii a Východnom Timore.[7] Jeho vymenovanie bolo nezvyčajné v tom, že na rozdiel od takmer všetkých nunciov nebol absolventom Pápežskej cirkevnej akadémie. Bol prvým Srílančanom, ktorý bol menovaný za apoštolského nuncia.

10. decembra 2005 bol menovaný za tajomníka Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.[8] Získal si reputáciu liturgického konzervatívca. Zastával názor, že prijímanie svätého prijímania na ruku je „nelegitímna“ prax, ktorú Druhý vatikánsky koncil nikdy nepredvídal. Kritizoval biskupov, ktorí bezodkladne nezabezpečili slávenie omše v latinčine, keď ju pápež Benedikt XVI. v roku 2006 povolil, a nazval to „vzburou proti pápežovi“.

Raz povedal: „Nie som fanúšikom lefebvriánov... ale to, čo niekedy hovoria o liturgii, hovoria z dobrého dôvodu.“

Plynule hovorí desiatimi jazykmi: taliančinou, francúzštinou, nemčinou, hebrejčinou, gréčtinou, španielčinou, latinčinou, angličtinou, sinhálčinou a tamilčinou.

Kolombský arcibiskup

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 16. júna 2009 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za metropolitného arcibiskupa Kolomba. Bol medzi 34 metropolitnými arcibiskupmi, ktoré prevzali pállium od pápeža Benedikta XVI. 29. júna 2009 na sviatok svätých Petra a Pavla.

Dňa 7. októbra 2009 vydal liturgické smernice pre svoju diecézu. Tieto obsahovali odporúčanie pre „všetkých veriacich vrátane rehoľníkov, aby prijímali sväté prijímanie s úctou kľačiac a na jazyk“, ako aj zákaz kázania laikom.[9]

Dňa 20. októbra 2010 pápež Benedikt XVI. na konzistóriu naplánovanom na 20. novembra 2010 oznámil, že ho vymenuje za kardinála.[10] Bol mu udelený titul kardinála kňaza s titulárnym kostolom San Lorenzo in Lucina.[11]

Zúčastnil sa ako kardinál volič na konkláve v roku 2013, na ktorom bol zvolený pápež František.

Je členom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí a Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

Pozorovatelia ho považujú za pápežského kandidáta, čo znamená, že je považovaný za potenciálneho budúceho pápeža.

V júli 2024 vyjadril svoj nesúhlas so zavedením dvoch zákonov zameraných na podporu manželstiev osôb rovnakého pohlavia na Srí Lanke.

V októbri 2024 zakázal kňazom, aby ženy slúžili pri oltári, pričom uviedol, že mužskí miništranti sú „jedným z hlavných zdrojov povolaní ku kňazstvu na Srí Lanke a ovplyvní to počet kandidátov vstupujúcich do seminárov, ktorého riziko nemôžeme podstúpiť.“

Zúčastnil sa aj ako kardinál volič, bol opäť silným papabilom v pápežskom konkláve v roku 2025, na ktorom bol zvolený pápež Lev XIV..[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ PATABENDIGE DON Card. Albert Malcolm Ranjith [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  2. ↑ Cardinal Albert Malcolm Ranjith Patabendige Don [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Albert Malcolm Ranjith Cardinal Patabendige Don [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ The Cardinal from Polgahawela [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Malcolm Cardinal Ranjith [online]. . Dostupné online. Archivované 2025-01-27 z originálu. (po anglicky)
  6. ↑ Papabile of the Day: The Men Who Could Be Pope [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ RINUNCE E NOMINE, 29.04.2004 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  8. ↑ RINUNCE E NOMINE, 10.12.2005 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  9. ↑ LITURGY CIRCULAR ISSUED [online]. . Dostupné online. Archivované 2009-10-18 z originálu. (po anglicky)
  10. ↑ ANNUNCIO DI CONCISTORO PER LA CREAZIONE DI NUOVI CARDINALI , 20.10.2010 [online]. . Dostupné online. Archivované 2011-07-28 z originálu. (po taliansky)
  11. ↑ CONCISTORO ORDINARIO PUBBLICO PER LA CREAZIONE DI VENTIQUATTRO NUOVI CARDINALI (CONTINUAZIONE), 20.11.2010 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  12. ↑ Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Malcolm Ranjith na anglickej Wikipédii.