Malcolm Ranjith
| Malcolm Ranjith | ||||||||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi Kolombský arcibiskup | ||||||||
| kardinál Malcolm Ranjith | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| Kolombský arcibiskup | ||||||||
| 16. jún 2009 – súčasnosť | ||||||||
| ||||||||
| kardinál - kňaz San Lorenzo in Lucina | ||||||||
| 20. november 2010 – súčasnosť | ||||||||
| ||||||||
| Predchádzajúce funkcie | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Patabendige Don Albert Malcolm Ranjith | |||||||
| Narodenie | 15. november 1947 (78 rokov) Polgahawela, Britský Cejlón, Srí Lanka | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 29. jún 1975 (27 rokov) Námestie svätého Petra Pavol VI. 262. rímsky biskup | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 17. jún 1991 (43 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
| Konsekrácia | 31. august 1991 (43 rokov) | |||||||
| Svätiteľ | Nicholas Marcus Fernando arcibiskup z Kolomba | |||||||
| Spolusvätitelia | Oswald Gomis Thomas Savundaranayagam | |||||||
| Kardinál | ||||||||
| Menovanie | 20. november 2010 (63 rokov) Benedikt XVI. | |||||||
| Stupeň | kardinál - kňaz | |||||||
| Titulárny kostol | San Lorenzo in Lucina | |||||||
| Odkazy | ||||||||
Mons. Malcolm kardinál Ranjith[1] (* 15. november 1947, Polgahawela, Britský Cejlón, Srí Lanka) je srílanskí rímskokatolícky kňaz, biskup, ktorý od roku 2009 pôsobí ako Kolombský arcibiskup. V roku 2010 bol vymenovaný za kardinála.[2][3]
Predtým pôsobil ako Kolombský pomocný biskup (1991 – 1995), biskup v Ratnapure (1995 – 2001), tajomník Kongregácie pre evanjelizáciu národov (2001 – 2004), apoštolský nuncius v Indonézii a Východnom Timore (2004 – 2005) a tajomník Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí (2005 – 2009).
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 15. novembra 1947 v Polgahawele, na vtedajšom britskom Cejlóne, otcovi Patabendigemu Donovi Williamovi a matke Hettiarachchige Mary Winifred Pererovej. Mal tri mladšie sestry.[4][5] Pripísal svoj prvý záujem stať sa kňazom príkladu francúzskeho misionárskeho kňaza, ktorý bol pridelený do jeho farnosti. Študoval v Ríme, kde získal titul z teológie na Pápežskej mestskej akadémii a licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v roku 1978, po čom nasledovala post doktorandská práca na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.[6]
Pápež Pavol VI. ho 29. júna 1975 vysvätil za kňaza na Námestí svätého Petra. Neskôr sa stal pedagogickým zborom na St. Thomas‘ College v Kotte.
Biskup
[upraviť | upraviť zdroj]Pápež Ján Pavol II. ho 17. júna 1991 vymenoval za pomocného biskupa mesta Kolombo na Srí Lanke a titulárneho biskupa diecézy Cabarsussi. Biskupské svätenie prijal 31. augusta 1991. Hlavným svätiteľom bol arcibiskup z Kolomba Nicholas Marcus Fernando.
V roku 1994 viedol komisiu, ktorá odsúdila teologické dielo srílanského teológa Tissu Balasuriyu. Obvinil Balasuriyu, že spochybňoval dedičný hriech a božstvo Krista a zároveň podporoval vysviacku žien. V tomto postoji ho podporoval kardinál Ratzinger (neskôr pápež Benedikt XVI.).
Bol zodpovedný za koordináciu návštevy pápeža Jána Pavla II. na Srí Lanke v januári 1995. 2. novembra 1995 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za prvého biskupa novovytvorenej diecézy Ratnapura na Srí Lanke.
Diplomatické a kuriálne posty
[upraviť | upraviť zdroj]1. októbra 2001 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného tajomníka Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Bol tiež menovaný za hlavu Pápežských misijných diel.
29. apríla 2004 bol menovaný za titulárneho arcibiskupa Umbriatica a apoštolského nuncia v Indonézii a Východnom Timore.[7] Jeho vymenovanie bolo nezvyčajné v tom, že na rozdiel od takmer všetkých nunciov nebol absolventom Pápežskej cirkevnej akadémie. Bol prvým Srílančanom, ktorý bol menovaný za apoštolského nuncia.
10. decembra 2005 bol menovaný za tajomníka Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.[8] Získal si reputáciu liturgického konzervatívca. Zastával názor, že prijímanie svätého prijímania na ruku je „nelegitímna“ prax, ktorú Druhý vatikánsky koncil nikdy nepredvídal. Kritizoval biskupov, ktorí bezodkladne nezabezpečili slávenie omše v latinčine, keď ju pápež Benedikt XVI. v roku 2006 povolil, a nazval to „vzburou proti pápežovi“.
Raz povedal: „Nie som fanúšikom lefebvriánov... ale to, čo niekedy hovoria o liturgii, hovoria z dobrého dôvodu.“
Plynule hovorí desiatimi jazykmi: taliančinou, francúzštinou, nemčinou, hebrejčinou, gréčtinou, španielčinou, latinčinou, angličtinou, sinhálčinou a tamilčinou.
Kolombský arcibiskup
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 16. júna 2009 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za metropolitného arcibiskupa Kolomba. Bol medzi 34 metropolitnými arcibiskupmi, ktoré prevzali pállium od pápeža Benedikta XVI. 29. júna 2009 na sviatok svätých Petra a Pavla.
Dňa 7. októbra 2009 vydal liturgické smernice pre svoju diecézu. Tieto obsahovali odporúčanie pre „všetkých veriacich vrátane rehoľníkov, aby prijímali sväté prijímanie s úctou kľačiac a na jazyk“, ako aj zákaz kázania laikom.[9]
Kardinál
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 20. októbra 2010 pápež Benedikt XVI. na konzistóriu naplánovanom na 20. novembra 2010 oznámil, že ho vymenuje za kardinála.[10] Bol mu udelený titul kardinála kňaza s titulárnym kostolom San Lorenzo in Lucina.[11]
Zúčastnil sa ako kardinál volič na konkláve v roku 2013, na ktorom bol zvolený pápež František.
Je členom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí a Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Pozorovatelia ho považujú za pápežského kandidáta, čo znamená, že je považovaný za potenciálneho budúceho pápeža.
V júli 2024 vyjadril svoj nesúhlas so zavedením dvoch zákonov zameraných na podporu manželstiev osôb rovnakého pohlavia na Srí Lanke.
V októbri 2024 zakázal kňazom, aby ženy slúžili pri oltári, pričom uviedol, že mužskí miništranti sú „jedným z hlavných zdrojov povolaní ku kňazstvu na Srí Lanke a ovplyvní to počet kandidátov vstupujúcich do seminárov, ktorého riziko nemôžeme podstúpiť.“
Zúčastnil sa aj ako kardinál volič, bol opäť silným papabilom v pápežskom konkláve v roku 2025, na ktorom bol zvolený pápež Lev XIV..[12]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PATABENDIGE DON Card. Albert Malcolm Ranjith [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Cardinal Albert Malcolm Ranjith Patabendige Don [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Albert Malcolm Ranjith Cardinal Patabendige Don [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The Cardinal from Polgahawela [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Malcolm Cardinal Ranjith [online]. . Dostupné online. Archivované 2025-01-27 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Papabile of the Day: The Men Who Could Be Pope [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 29.04.2004 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 10.12.2005 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ LITURGY CIRCULAR ISSUED [online]. . Dostupné online. Archivované 2009-10-18 z originálu. (po anglicky)
- ↑ ANNUNCIO DI CONCISTORO PER LA CREAZIONE DI NUOVI CARDINALI , 20.10.2010 [online]. . Dostupné online. Archivované 2011-07-28 z originálu. (po taliansky)
- ↑ CONCISTORO ORDINARIO PUBBLICO PER LA CREAZIONE DI VENTIQUATTRO NUOVI CARDINALI (CONTINUAZIONE), 20.11.2010 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malcolm Ranjith
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Malcolm Ranjith na anglickej Wikipédii.