Malohont

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Malohont je historický región, a krátko bol aj komitátom a stolicou Uhorska.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Malohontu zodpovedalo približne severnej a strednej časti dnešného okresu Rimavská Sobota a severovýchodnej a východnej časti okresu Poltár. V súčasnosti sa názov Malohont nepoužíva ani pre pomenovanie príslušného regiónu.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Malohontu susedilo zo severu so Zvolenskou stolicou, z východu a z juhu s Gemerskou a zo západu s Novohradskou. Malohontom pretekala rieka Rimava.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Malohont v 13. storočí patril kaločskému arcibiskupovi a bol nezávislý od Gemeru aj Novohradu. Od polovice 13. storočia bol známy ako Rimavský komitát (latinsky: comitatus de Rymua). Územie bolo spravované arcibiskupským úradníkom, ktorého súdna právomoc sa rovnala funkcii župana komitátu.

Na prelome 13. a 14. storočia Rimavský komitát dočasne stratil svoju samostatnosť a bol pripojený k Hontianskej stolici. Keďže však územie Rimavského komitátu bolo od Hontu oddelené územím Novohradu, vyvolávalo to nespokojnosť tunajších zemanov, ktorí sa nemohli zúčastňovať v plnej miere na politickom živote Hontianskej stolice. Preto sa niekedy na prelome 14. a 15. storočia zrodilo pomenovanie pre túto oblasť - Malohont a Malohontská stolica získala v rámci Hontu značnú samostatnosť.

Hoci Malohont získal istý stupeň samosprávy, nespokojnosť medzi šľachtou naďalej pretrvávala. V 16. storočí sa Malohont a Hont oddelili, no trvalo to len krátke obdobie.

V 80. rokoch 17. storočia prerástla nespokojnosť do otvoreného konfliktu medzi Hontom a Malohontom, Malohont opäť na krátko získal samostatnosť. V r. 1687 zástupcovia Malohontu žiadali uhorský snem o pripojenie k Novohradu alebo úpravu jeho postavenia v Honte, no neúspešne. Uhorský snem ponechal Malohont ako samostatný dištrikt s rozsiahlou samosprávou v Honte. Zemania Malohontu si mohli voliť okrem iného svojho podžupana, a zasadnutia týkajúce sa Malohontu museli zasadať v Malohonte. Rozpory však neustali, keďže hontianska šľachta naďalej zneužívala Malohont vyššími daňami, dodávkami tovaru a vojakov a nerešpektovala jeho práva malohontského dištriktu.

V ďalších rokoch nasledovali neúspešné pokusy o spojenie sa s Novohradom r. 1690 či osamostatnenie sa počas povstania Františka II. Rákocziho.

Nakoniec sa v rokoch 1786 - 1790 a trvalo od r. 1802 podarilo dosiahnuť oddelenie Malohontu od Hontu a jeho spojenie s Gemerom do Gemersko-Malohontskej stolice (neskôr župy), ktoré pretrvalo až do zániku župného zriadenia na Slovensku r. 1922. Západnú hranicu Malohontu tvoria katastre obcí Hrnčiarska Ves a Hrnčiarske Zalužany v okrese Poltár. Do Malohontu patrilo aj Váľkovo, dnes m. č. obce České Brezovo. Južnú hranicu tvoria katastre obce Ožďany a mesta Rimavská Sobota. Najväčším centrom nielen južného Malohontu, ale aj celého Malohontu je Rimavská Sobota. Najväčším centrom severného Malohontu, je mesto Hnúšťa. Do Malohontu patrili aj obce Kokava nad Rimavicou, Utekáč, Ďubákovo a Šoltýska, ktoré patria do okresu Poltár, a obce Drábsko a Lom nad Rimavicou, ktoré patria do okresu Brezno. Obce okresu Rimavská Sobota, južne od mesta Rimavská Sobota a obce patriace do doliny rieky Blh patria do regiónu Gemer.

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšími mestami Malohontu boli Rimavská Sobota, Hnúšťa a Tisovec.