Malá Litva

Malá Litva (červenou) a ostatné historické etnografické regióny Litvy

Malá Litva (lit. Mažoji Lietuva; nem. Kleinlitauen; poľ.: Litwa Mniejsza; rus.: Máлая Литвá) alebo Pruská Litva (lit. Prūsų Lietuva; nem. Preußisch-Litauen; poľ.: Litwa Pruska) je historický región Pruska, neskôr nemeckého Východného Pruska, v ktorom žili Pruskí Litovci (Lietuvininkai).

Pred usadením Rádu nemeckých rytierov v Prusku, ktoré prebehlo v 13. storočí, bola väčšina územia Malej Litvy osídlená baltskými kmeňmi Nadruvov a Skalvov. V dôsledku vojen medzi rádovým štátom a Litvou došlo k vyľudneniu územia. Vojna sa skončila uzavretím melnského mieru v roku 1422 a územie bolo následne znovuosídlené litovskými kolonistami a navrátilcami, ktorí ušli pred vojnou. Samotný pojem Malá Litva sa prvýkrát objavuje medzi rokmi 1517 a 1526. S výnimkou pruhu územia na východ od rieky Nemen s centrom v Klaipėde (nem. Memel), ktoré sa stalo mandátnym územím Spoločnosti národov v roku 1920 a v rokoch 1923 – 1939 bolo súčasťou Litvy, bola celá Malá Litva až do roku 1945 súčasťou Pruska.

V Prusku bolo v priebehu storočí pôvodné obyvateľstvo postupne takmer celkom germanizované – najväčšia litovská komunita pretrvala práve v Klaipėde a jej okolí, preto si na toto územie medzivojnová Litva uplatnila nárok. V súčasnosti je Klaipėda a územie Malej Litvy, ležiace na východ od rieky Nemen súčasťou Litvy, malá časť územia na krajnom juhu je súčasťou Poľska, kým väčšina územia je súčasťou ruskej Kaliningradskej oblasti.

Galéria

• 
  Rozšírenie litovčiny v 16. storočí
• 
  Keleiwis, noviny Friedricha Kurschata pre Litovcov v Prusku
• 
  Aušra (Úsvit), časopis v litovskom jazyku, ktorý vychádzal vo východopruskom Tilsite

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lithuania Minor na anglickej Wikipédii.