Mamzelle Nitouche
Mamzelle Nitouche (vysl. Mamzel Nituš - dalo by sa to preložiť ako "slečna netýkavka") je najznámejšia opereta, ktorú skomponoval Hervé. Premiéra sa konala 26. januára 1883 v Paris Variétes. Libreto napísali Henry Meilhac a Arthur Milhaud. Opereta dosiahla svetový úspech a viackrát sa hrala aj v českých a slovenských divadlách (pod pôvodným, francúzskym názvom).
Hlavné postavy[upraviť | upraviť zdroj]
| Postava | Hlasový rozsah | Obsadenie na premiére: 26. január 1883 |
|---|---|---|
| Denisa de Flavigny, "Mam'zelle Nitouche" | soprán | Anna Judic |
| Major de Château-Gibus | barytón | Christian Perrin |
| Célestin, organista v kláštore a skladateľ | barytón | Louis Baron |
| poručík Fernand de Champlatreux | tenor | Henri Venderjench 'Cooper' |
| Loriot | tenor | Edouard Nicole 'Léonce' |
| Matka predstavená | kontraalt | Rosine Maurel |
| Corinna, herečka | mezzosoprán | Baumaine |
| Riaditeľ divadla | bas | Édouard Georges |
Obsah[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!I. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Denisu de Flavigni chovankyňu v kláštore a najlepšiu speváčku v zbore, chcú rodičia vydať naslepo za poručíka Fernanda de Champlatreux. Domov ju má odprevadiť organista Celesten. Avšak Celesten napísal operetu (pod preudonymom Floridor) pre miestne divadlo a jej premiéra má byť práve ten večer. Denisa predošlý deň našla partitúru, opereta sa jej strašne zapáčila a cez noc sa ju naučila naspamäť. Celestenovi pohrozí, že keď ju nevezne do divadla, tak ho prezradí predstavenej kláštora.
II. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Floridor a Denisa prichádza do divadla. Stretnú sa s Fernandom, ktorému sa Denisa predstaví ako „Mamzelle Nitouche“. Padnú si do oka bez toho, aby tušili, že sú vlastne zasnúbení. Primadonna Corina, ktorá koketuje s Floridorom, žiarli na Denisu a odmietne v operete hrať. Keďže vysvitne, že Denisa vie rolu naspamäť, jediná možnosť ako zachrániť premiéru je zveriť jej hlavnú rolu. Denisa má vďaka svojmu dobrému hlasu veľký úspech.
III. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Po premiére sa Denisa a Celesten (Floridor), ponáhľajú na vlak aby sa Denisa dostala včas domov, lenže ich zadrží vojenská hliadka a odvedie ich do kasární. Dôstojníci majú práve zábavu a je medzi nimi aj Fernand de Champlatreux. Denisina spoločnosť im príde vhod. Nečakane však dorazí veliteľ a dôstojníci Denisu oblečú za kadeta.
IV. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Keď sa Denisa so Celestenom dostanú z kasární, vracajú sa do kláštora, pretože už zmeškali všetky vlaky. Denisa, ako obľúbenkyňa matky predstavenej nemá problém vysvetliť, že sa vrátili preto, lebo ona „plakala, že sa nechce vydať, ale ostať v kláštore“. Do kláštora prichádza Fernand, ktorý sa večer zaľúbil do „Mamzelle Nitouche“ a nechce sa už vydať za Denisu. Keď obaja odhalia pravdu, Denisa musí vymyslieť novú výhovorku, že si to rozmyslela a predsa len sa vydá, pretože sa chce „obetovať, aby poručíka de Champlatreuxa priviedla na pravú vieru“. Teraz už mladým zaľúbencom nič nestojí v ceste ...