Manuel Oribe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Manuel Oribe
Manuel Oribe
Manuel Oribe, podpis
2. prezident Východného štátu Uruguaj
V úrade
1. marec 1835 – 24. október 1838
Predchodca Carlos Anaya (ako úradujúci prezident) Gabriel Antonio Pereira (ako úradujúci prezident) Nástupca
bývalý prezident Východného štátu Uruguaj
samozvaný protiprezident
V úrade
16. február 1843 – 8. október 1852
Predchodca Fructuoso Rivera (ako riadny ústavný prezident) Bernardo Prudencio Berro (ako úradujúci prezident) Nástupca
Biografické údaje
Narodenie26. august 1792
Montevideo, Miestokráľovstvo Río de la Plata (súčasný Uruguaj)
Úmrtie12. november 1857 (65 rokov)
Montevideo, Uruguaj
Politická stranaNárodná strana
Profesiavojak, politik
Národnosťuruguajská
Rodina
Manželka
Agustina Contucciová Oribeová
Deti4
Odkazy
Spolupracuj na CommonsManuel Oribe
(multimediálne súbory)

Manuel Ceferino Oribe y Viana, známy ako Manuel Oribe (* 26. august 1792, Montevideo  – † 12. november 1857, Montevideo) bol uruguajský politik a vojak. Bol druhým prezidentom Uruguaja, neskôr sa počas občianskej vojny v Uruguaji sám vyhlásil za protiprezidenta a vládol tak súčasne s ústavne zvolenými prezidentmi. Oribe patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov počiatkov Uruguaja a jeho boja za nezávislosť. Stal sa zakladateľom a hlavným predstaviteľom tradičného uruguajského politického subjektu Národná strana, ktorá je do súčasnosti v uruguajskom parlamente.[1]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Pochádzal z vojenskej a politickej rodiny, medzi jeho predkov patril i prvý guvernér Montevidea José Joaquín de Viana. Radil sa tak k mestskej elite a bol tým pádom úplným opakom ďalšieho bojovníka za nezávislosť Uruguaja a súčasne prvého prezidenta krajiny Fructuosa Riveru, ktorý pochádzal z vidieka, kde bola tiež jeho hlavná bašta podporovateľov. Oribe pôvodne patril, podobne ako viacerí významní bojovníci za nezávislosť Uruguaja, k vojsku José Gervasia Artigasa. Toto neúspešne bojovalo proti Portugalcom z Brazílie, ktorí v roku 1816 napadli a obsadili územie súčasného Uruguaja (vtedy nazývané Banda Oriental, teda Východný breh). Po Artigasovej porážke sa Oribe a niektorí ďalší bojovníci pridali na stranu Spojených provincii La Platy, kde našli útočisko. V roku 1825 sa Oribe spolu s Juanom Antoniom Lavallejom postavil na čelo malej skupiny, ktorá mala začať bojovať proti okupácii Banda Oriental. Skupina dostala pomenovanie Treinta y Tres Orientales, teda Tridsaťtri orientálcov, resp. Tridsaťtri východniarov a to podľa počtu svojich členov.[2] Bola podporovaná Spojenými provinciami La Platy, ktoré mali záujem o znovupripojenie územia Banda Oriental. Po vylodení sa však skupina rozrástla, až sa z nej stala pomerne významná vojenská sila. Pridal sa k nej aj kolaborant s okupantmi, no súčasne jeden z bývalých Artigasových veliteľov Fructuoso Rivera a spoločne postupne z Banda Oriental okupantov vytlačili. Územie sa im však k Spojeným provinciám La Platy nepodarilo po zásahu Veľkej Británie pripojiť a tak Spojené provincie La Platy vyhlásili Brazílii vojnu, ktorú po nakoniec vyhrali. Napriek tomu ani potom si územie Banda Oriental nepričlenili Spojené provincie k svojmu, znova po zásahu Veľkej Británie, ktorá prinútila obe bojujúce strany uznať nezávislosť Banda Oriental ako Uruguaja.[3]

Najväčšiu podporu v novom štáte však získal Rivera, ktorý sa v novembri 1830 stal historicky prvým prezidentom Uruguaja. Po viacerých vnútorných konfliktoch sa Rivera rozhodol vyhlásiť v roku 1835 voľby, ktoré vyhral práve Oribe a stal sa tak druhým prezidentom Uruguaja. Krátko po nástupe do funkcie sa dostal do konfliktu s Riverom, ktorý fakticky vládol vidieku, čomu sa Oribe snažil zabrániť. Začala tak občianska vojna. Oribe založil v tomto období Národnú stranu (Partido Nacional), zvanú tiež Biela strana (Partido Blanco), ktorá bola protikladom k strane Colorado, teda Červenej strane, ktorú viedol Rivera. Kvôli vojenským povinnostiam sa v roku 1838 Oribe funkcie prezidenta vzdal. Podporu v občianskej vojne hľadal opäť v susedných Spojených provinciách La Platy, podobne aj Rivera hľadal podporu v zahraničí, no v Európe. Počas konfliktu bol Rivera zvolený opäť za prezidenta, po skončení jeho mandátu sa však Oribe vyhlásil sám za protiprezidenta a krajina tak mala súčasne dvoch prezidentov. Občiansku vojnu nakoniec vyhrala strana Colorado, no už bez Riveru, ktorý medzi tým skončil v exile. Rozhodujúci vplyv v Uruguaji však v skutočnosti získali cudzie štáty. V ďalších rokoch sa Oribe ešte aktívne podieľal na vnútornej politike, no žiadny oficiálny post už nezastával. Zomrel v Montevideu, kde je aj pochovaný.[4]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Manuel Oribe [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2019-01-06]. Dostupné online.
  2. Manuel Oribe [online]. laguia2000.com, [cit. 2019-01-06]. Dostupné online.
  3. MANUEL ORIBE [online]. lagazeta.com.ar, [cit. 2019-01-06]. Dostupné online.
  4. Manuel Oribe [online]. buscabiografias.com, [cit. 2019-01-06]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Manuel Oribe