Manul

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Manul
2018-Manul01.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Otocolobus manul
Pallas, 1776
Synonymá
Felis manul
Manul distribution.jpg
mapa rozšírenia manula
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Manul[1] alebo manul stepný[1] (Otocolobus manul) je zástupca malých mačiek pôvodom z oblasti Strednej Ázie.[2][3][4][5][6][7][8]

Taxonómia[upraviť | upraviť kód]

Prvýkrát opísaný bol manul Petrom Simonom Pallasom v roku 1776 pod názvom Felis manul.[6] Po svojom objaviteľovi manul získal aj svoje meno v angličtine Pallas's cat,[8] teda v preklade do slovenčiny mačka Pallasova.

Lokálne názvy[upraviť | upraviť kód]

  • Baškirčina - jalami[8]
  • Bucharčina - malem[8]
  • Kazaština - malin, sabanči[8]
  • Kirgiština - madail[8]
  • Ladakčina (India) - Ribilik.[4][8]
  • Mongolčina - malin[8]
  • Ruština - манул (manul)[8]
  • Ujgurčina - molun[8]
  • Uzbečtina - malin, dala mušugi[8]

Rozšírenie[upraviť | upraviť kód]

Manul je rozšírený vo veľkej časti Strednej Ázie od horských oblastí v okolí Kaspického mora a časť Sibíre v okolí Bajkalského jazera, cez Pakistan, Afganistan, Mongolsko a Tibet až po Čínu. Rozšírenie siaha až do južnej časti Ázie a to do Indie.[3][2] Na území Indie sa vyskytuje len v oblasti Ladaku na území indického štátu Džammú a Kašmír.[3][2][4]

  • Štáty kde manul už pravdepodobne vyhynul: Arménsko a niektoré oblasti Číny[7]

Opis[upraviť | upraviť kód]

  • Výška v kohútiku: 25 - 30 cm
  • Dĺžka života: približne 8 - 10 rokov[8]

Jedná sa o malú mačku, ktorá sa dá veľkostne zrovnať s mačkou domácou.[2]

Manul sa vyznačuje pomerne širokou hlavou s nízko posadenými ušami.[3][2][4][5][8] Uši sú malé a sú od seba z dôvodu nízkeho posadenia pomerne dosť vzdialené.[3][5][8] Oči sú posadené pomerne vysoko.[4] Chvost je cylindricý a pomerne hrubý.[3][2][4][8] Telesná stavba je pomerne robustná.[8] Srsť je dlhá, hustá a mäkká.[3][2][4][5][8] Na chvoste a spodných častiach tela býva až dvakrát dlhšia než na bokoch a chrbte.[5][8]

Hlava je väčšinou sivá.[4][8] Sfarbenie tela sa pohybuje od sivo-striebornej farby až po žltkastú,[3][4][5][8] pričom hrudné a brušné partie bývajú skôr hnedé.[3][8] Na bokoch sa objavujú čierne pásy.[3][8] Vrchná časť hlavy je posiata čiernymi škvrnami,[3][4][5][8] na lícach sa objavujú čierne pásiky.[3][4][5][8] Na pomerne krátkych končatinách sa tiež objavujú náznaky tmavších pásov.[3][4][5][8] Na chvoste sa nachádza 4 - 6 čiernych pásov a[3][4][5][8] koniec chvosta je čierny.[3][4][5][8]

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Zvukový prejav manula je podobný štekaniu.[5]

Biotop[upraviť | upraviť kód]

Obľubuje skalnatý terén a prostredie horských alpínskych lúk[3][2][4][5][7][8] v pomerne veľkej nadmorskej výške, ktorá sa pohybuje obvykle medzi 2500 - 4800 metrami nad morom.[4][8] Okrem toho sa vyskytuje aj v chladných púštnych a stepných podmienkach náhorných plošín.[8]

Spôsob života[upraviť | upraviť kód]

Ačkoľvek žije vo vysokej nadmorskej výške výhýba sa najvyšším častiam hôr,kde sa nachádza silná snehová pokrývka.[4]

Žije samotárskym spôsobom života.[5] Napriek malej veľkosti teritórium samcov môže mať v niektorých miestach výskytu rozlohu aj viac než 100 km2.[8]

Je aktívny počas celého dňa, ale k najvyššej aktivite dochádza počas úsvitu a súmraku.[5]

Odpočíva väčšinou v jaskyniach, alebo využíva nory vyhĺbené inými zvieratami.[4][5]

Reprodukcia[upraviť | upraviť kód]

K páreniu prichádza v zimných mesiacoch.[4][8]

Mačatá sa rodia po 66 - 75 dňoch obvykle v priebehu apríla - mája.[4][5][8] Rodí sa ich rôzny počet od jedného až po osem a pri narodení vážia približne 80 gramov.[5] Obvyklý počet mláďat je však 2 - 6.[8]

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Loví rôzne menšie živočichy.[2][5] Patria k nim napríklad líšky, svište a rôzne iné druhy hlodavcov, ale aj rôzne druhy vtákov.[2][5] Kŕmi sa aj hmyzom a nepohrdne ani zdochlinou.[8] Bol zaznamenaný prípad, kedy manul ulovil aj jahňa ovce argali.[8]

Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť kód]

Podľa klasifikácie IUCN patrí k takmer ohrozeným taxónom.[6][7][8]

V rámci CITES klasifikácie je manul zaradený do CITES APPENDIX: II.[4][8]

K najväčším hrozbám patrí nelegálny lov za účelom získania kožušín.[5][8] Populácia sa považuje za klesajúcu.[5][7][8]

Predpokladá sa, že sa na planéte vyskytuje okolo 15 000 jedincov.[7] Tento počet je však len odhadovaný, keďže údaje o počte z väčšiny krajín, kde sa manul vyskytuje nie sú známe.[8] Presnejšie počty sú známe z Ruska, kde sú v rámci jednotlivých administratívnych jednotiek nasledovné:[8]

  • Tuviansko: 2000 - 2200 jedincov[8]
  • Zabajkalský kraj: 2100 - 3000 jedincov[8]
  • Altajsko: 450 - 550 jedincov[8]
  • Buriatsko: 250 - 350 jedincov[8]

Predpokladá sa, že najviac jedincov žije na území Mongolska.[8] V Aganistane a Pakistane sa populácia pravdepodobne znižuje.[8] V indickom Ladaku sú vzácne.[8]

Interakcie s človekom[upraviť | upraviť kód]

Pri náhodnom stretnutí s človekom neprejavuje manul strach a býva aj agresívny.[4]

Poddruhy[upraviť | upraviť kód]

V rámci druhu sú rozlišované tri poddruhy.[6]

Ide o:

  • Otocolobus manul ferrugineus (Ognev, 1928)[6]

Vyskytuje sa v južnom Kazachstane, v Iráne a v Pakistane.[3][6] V minulosti bolo jeho vedecké meno udávané aj ako Felis manul ferruginea.[6]

  • Otocolobus manul manul (Pallas, 1776)[6][8]

Nominátny poddruh.[6][8] Vyskytuje sa v Rusku v okolí Bajkalského jazera a ďalej sa jeho rozšírenie tiahne ďalej cez Mongolsko až do provincie Kan-su v Číne.[6][8]

  • Otocolobus manul nigripectus (Hodgson, 1842)[6][8]

Rozšírenie siaha od Kašmíru v Indii cez Nepál a Tibet až po čínsku provinciu S’-čchuan.[3][6][8] V minulosti bolo jeho vedecké meno udávané aj ako Felis manul nigripecta.[6]

Je však možné, že poddruhy budú v budúcnosti vyhlásené za neplatné a budú všetky zlúčené v rámci nominátneho poddruhu.[8]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 69.
  2. a b c d e f g h i j k ALFRED, J R.B., DAS , A.K., SANYAL, A.K.. Animals of India: Mammals. Kalkata: Zoological Survey of India. 2006. 240 s. ISBN: 88710940. S. 103. (anglicky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t TIKADER, B. K.. Threatened Animals of India. Kalkata: Zoological Survey of India. 1983. 308 s. S. 67. (anglicky)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y ALFRED, J R.B., RAMAKRISHNA, PRADHAN, M.S.. Validation of Threatened Mammals of India. Kalkata: Zoological Survey of India. 2006. 570 s. ISBN: 8181710851. S. 288 - 290. (anglicky)
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w STUART, C., STUART, T.. Mammals of North Africa and the Middle East. Londýn: Bloomsbury Publishing Plc. 2016. 128 s. ISBN: 9781472932419. S. 56. (anglicky)
  6. a b c d e f g h i j k l m biolib.cz
  7. a b c d e f g h iucnredlist.org
  8. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay az ba bb bc bd be bf catsg.org

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Manul
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Manul