Marc'Antonio Zondadari
| Marc'Antonio Zondadari | ||||||||
| princ a veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
 | ||||||||
| 65. Veľmajster Maltézskeho rádu | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 13. január 1720 – 16. jún 1722 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 26. november 1658 Siena, Toskánske veľkovojdstvo | |||||||
| Úmrtie | 16. jún 1722 (63 rokov) Valletta, Malta | |||||||
| Národnosť | talianska | |||||||
| Vierovyznanie | katolík | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Marc'Antonio Zondadari (multimediálne súbory) | |||||||
Fra' Marc'Antonio Zondadari (* 26. november 1658, Siena, Toskánske veľkovojvodstvo – † 16. jún 1722, Valletta, Malta) bol toskánsky šľachtic zo Sieny a 65. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).
Bol synovcom Fabia Chigiho, ktorý pôsobil ako inkvizítor na Malte v rokoch 1634 až 1639 a neskôr sa stal pápežom Alexandrom VII. Jeho brat Antonfelice Zondadari bol kardinálom. Svoju službu v Ráde začal na galérach v Neapole. Jeho odvážne a rozhodné vystupovanie mu vynieslo dôležité úlohy v rámci rádu, vrátane veľvyslanca na pápežskom dvore v Ríme. Nakoniec sa v roku 1709 stal Bailiff Grand Cross a General of the Galleys.[1]
Po smrti veľmajstra Raimondo Perellos y Roccafull bol 13. januára 1720 zvolený za veľmajstra Maltézskeho rádu. Obdobie jeho vlády znamenalo bezkonkurenčnú dominanciu v Stredozemnom mori. Jeho hlavnou prioritou bolo zavedenie disciplinárnych opatrení v rámci Rádu a vydal brožúru s názvom Breve istruzione dell'Ordine Militare di San Giovanni di Gerusalemme (slovensky Stručné pokyny vojenského Rádu svätého Jána z Jeruzalema), aby načrtol ideály, ktoré by sa členovia mali snažiť presadzovať. Počas krátkej dvojročnej vlády boli námorné aktivity Rádu obzvlášť výrazné. Dôraz kládol na dôležitosť námornej sily a usilovne pracoval na zvýšení sily a efektívnosti námorníctva.[2]
Zondadari začal stavbu dvoch nových plavidiel San Raimondo a San Giorgio, ktoré sa mali pripojiť k existujúcej flotile San Giovanni, San Giacomo a Santa Caterina.[1]
Jeho pôsobenie vo funkcii veľmajstra sa tiež zhodovalo s vrcholom baroka. Udelil privilégiá Maltskej univerzite a poveril talianskeho architekta Romana Carapecchiu, aby navrhol nový mestský palác vo Vallette, dnes známy ako Banca Giuratale. Ako uznanie jeho impozantných opevnení udelil mestu Bormla meno Cospicua.
V januári 1722 ochorel a po šiestich mesiacoch trápenia zomrel 16. júna 1722. Jeho hrob sa nachádza naľavo od hlavného vchodu do Konkatedrály svätého Jána. Jeho srdce bolo prevezené do Sieny.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Grand Master Marc'Antonio Zondadari | Order of Malta - Western Association [online]. 2023-12-20, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ History – 1720 – 1722 Marcantonio Zondadari – Coins of Malta [online]. [Cit. 2025-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marc'Antonio Zondadari