Marcové zákony

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 15:30, 7. december 2013, ktorú vytvoril Zajano (diskusia | príspevky) (wikilinky)

Marcové zákony alebo marcové konštitučné zákony (maď. Áprilisi törvények – Aprílové zákony) bolo 31 zákonov, ktoré prijal uhorský snem v Bratislave 15. marca 1848 na začiatku revolúcie v roku 1848, a ktoré vstúpili do platnosti 11. apríla 1848 podpisom cisára v bratislavskom Primaciálnom paláci. Zákony ukončili metternichovský absolutizmus.

Hlavné body spomenuté v týchto zákonoch boli:

  • zrušenie poddanstva (len pre urbariálnych roľníkov) – odstránenie roboty, cirkevného desiatku, zemepanského deviatku a iných poddanských povinností
  • zavedenie všeobecného zdanenia
  • zrušenie nescudziteľnosti pôdy
  • zrušenie miestodržiteľskej rady a uhorskej Dvorskej kancelárie
  • obmedzenie právomocí (rakúskeho a uhorského) kráľa a vlády vo Viedni; praktické zredukovanie rakúskej monarchie na personálnu úniu Rakúska a Uhorska (viedenské orgány mohli spolurozhodovať len vo veciach vojenstva, financií a zahraničných vecí)
  • ustanovenie prvej samostatnej (od Viedne nezávislej) uhorskej vlády
  • zaručenie základných ľudských a občianskych práv
  • povolenie tvorby ozbrojených národných gárd
  • majetkový a vzdelanostný cenzus na voľby (celkovo mohlo voliť 6 % obyvateľstva)
  • vyhlásenie maďarčiny za úradný jazyk

Zákony nezaručovali práva žiadnym iným uhorským národom okrem maďarského, hoci Nemaďari v tom čase tvorili okolo 60% obyvateľstva. V marxistickom ponímaní ukončili v Uhorsku feudalizmus a začali obdobie kapitalizmu.

Predohra

Už od novembra roku 1847 prebiehal v Bratislave uhorský snem. Hlavnou požiadavkou bolo zrušenie poddanstva. Väčšina šľachty neprejavovala záujem o radikálnejšie reformy.

13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni. (11. marca boli sformulované požiadavky českých národovcov.) Cisár Ferdinand V. zo strachu okamžite odvolal knieža Metternicha (pozri Metternichov absolutizmus) z funkcie a prisľúbil ústavu. Správy o revolúcii vo Viedni a radikalizácii v Pešti vyústili do prijatia tzv. marcových zákonov. Ich navrhovateľom bol Ľudovít Košút.

Následky

So zákonmi bola nespokojná tak Viedeň, ako aj nemaďarské národnosti, ako aj osoby, na ktoré sa zrušenie poddanstva či nové volebné právo nevzťahovalo. Dôsledkom bola:

  • občianska vojna (vzbury) na viacerých miestach v Uhorsku – začala sa bezprostredne po 15.3.
  • vojna Maďarov proti Rakúšanom (Viedni) – začala sa v zime 1848, trvala do 1849
  • vojny Maďarov proti väčšine Nemaďarov v Uhorsku, konkrétne proti Chorvátom, Srbom, Slovákom, Rusínom, Rumunom a rumunským Nemcom (1848 – 1849), pozri napr. slovenské povstanie