Marek Brezovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marek Brezovský
Marek Brezovský v roku 1991
Marek Brezovský v roku 1991
Základné informácie
Popis umelca slovenský hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár
Narodenie 15. apríl 1974
Bratislava, Československo Česko-Slovensko
Úmrtie 22. jún 1994 (20 rokov)
Bratislava, Slovensko Slovensko
Pôsobenie Kamaráti, Súbor súčasnej hudby, Art M Trio, Avanavany, New Romantic Band
Žáner progresívny rock, art rock, punk rock, klasická hudba, novoromantizmus, scénická hudba
Hrá na nástroje klavír, klávesový nástroj
Roky pôsobenia 1986 – 1994
Vydavateľstvá Monitor, Art Music, Slovenský rozhlas, Viva Musica! Agency, Hudobný fond, Sound Studio Excellent, Projekt Hrana, Too_LUCKY*BASS_tardZ, Beetle Production
Súvisiace
články
Ali Brezovský, Vlasta Brezovská, Mirka Brezovská, Oskar Rózsa
Vplyv Béla Bartók, Dmitrij Šostakovič, Modest Musorgskij, Ilja Zeljenka, Vladimír Godár, Marián Varga, Psí vojáci, Grateful Dead, Lou Reed, Frank Zappa, Emerson, Lake & Palmer

Marek Brezovský (* 15. apríl 1974, Bratislava – † 22. jún 1994, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár. Patril medzi najpozoruhodnejšie talenty na domácej hudobnej scéne 80. a 90. rokov. Zomrel ako dvadsaťročný na predávkovanie sa heroínom z vlastnej vôle.[1] Jeho otcom je hudobný skladateľ Ali Brezovský, matkou textárka Vlasta Brezovská, sestrou speváčka, textárka a prekladateľka Mirka Brezovská.

Hrob Marka Brezovského na Cintoríne Slávičie údolie v Bratislave

Za svojho života Brezovský nevydal žiadny samostatný album, jeho hudba sa začala šíriť medzi poslucháčmi až po jeho smrti najmä zásluhou jeho otca Aliho, ako aj blízkeho priateľa a spolužiaka Oskara Rózsu.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Marek Brezovský začal v piatich rokoch študovať hru na klavír u Viery Kardošovej na Ľudovej škole umenia v Bratislave. V rokoch 1988 – 1992 bol poslucháčom Konzervatória v Bratislave, kde študoval kompozíciu u Stanislava Hochela, neskôr u Petra Martinčeka. Od roku 1993 študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde pokračoval v štúdiu kompozície u Vladimíra Bokesa.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým hudobným zoskupením, v ktorom Brezovský účinkoval, bola detská skupina Kamaráti. Počas štúdia na Konzervatóriu založil Súbor súčasnej hudby, v ktorom pôsobil ako klavirista a komponoval preň klasické hudobné diela. Založil tiež prog rockovú skupinu Art M Trio. V tomto období vznikli mnohé piesne a diela, ktoré sú sčasti zachytené na posmrtne vydaných albumoch Hrana (1999) a Komorná hudba (2004). Ďalšou hudobnou formáciou, v ktorej pôsobil, bola punk rocková skupina Avanavany. Poslednou kapelou, s ktorou Brezovský hrával, bolo bezmenné zoskupenie pod vedením Romana Andora.

Jedna z jeho posledných spoluprác bola s bratislavským divadlom GUnaGU, pre ktoré napísal a nahral hudbu do predstavenia Pressburger Blut (1994).[2] V roku 2000 vznikla z Brezovského archívnych materiálov scénická hudba k divadelnej inscenácii Antona Pavloviča Čechova Čajka, ktorá mala premiéru v nitrianskom Divadle Andreja Bagara.

Jeho najbližším spolupracovníkom bol generačne spriaznený priateľ a hudobník Oskar Rózsa, ktorý neskôr produkoval album Hrana obsahujúci výber z Brezovského art rockovej tvorby a koncertný album Hrana: Live 2012. Brezovského skladbu „Venované nešťastiu“ zaradil aj do svojho vysokoškolského absolventského koncertu s filharmóniou, ktorý dirigoval.

Pozostalosť[upraviť | upraviť zdroj]

Brezovského hudobná pozostalosť podľa slov jeho otca obsahuje dielo v rozsahu 16 CD, na ktorých je zachytená jeho art rocková tvorba pre amatérsku skupinu zo skúšok. Sú tu tiež koncertné nahrávky i jeho hudobné nápady a improvizácie tak, ako si ich zaznamenal na magnetofónovú pásku. Rózsa v roku 1999 uviedol, že materiálu je na desať platní, päť symfónií a šesť muzikálov.[1]

Prierez jeho kompozícií v oblasti populárnej hudby je zachytený na neoficiálnom štúdiovom dvojalbume Chcem byť sám (1994), ktorý krátko po Markovej smrti zostavil pre najbližších jeho otec Ali Brezovský.[3]

Okrem skladieb na vydaných albumoch a realizovaných scénických projektoch je známych jeho niekoľko ďalších piesní: „Tak sa stále pýtam“, „Diaľky sú blízko“, „Rock 'n' Roll“, „Kamarát“ či „Myška Iveta“.

Odkaz na Marka Brezovského možno nájsť v texte ku skladbe „Smrť“ na albume Štvorka (2014) od skupiny Slobodná Európa.[4]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

LP[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové:

Koncertné:

Iné skladby[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Robertko“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Chcem zmiznúť z tohto mesta“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Privyká“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Avanavany“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany

Spolupráca[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Ráno (1. 2. 91)“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „Růže z Texasu“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „The End“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „Unavený a zničený“, Slobodná Európa: LP Unavení a zničení (1994)
  • „Deti & heroín“, Slobodná Európa: LP Unavení a zničení (1994)

Diela o Markovi Brezovskom[upraviť | upraviť zdroj]

(*) Obsahuje aj krátky animovaný film Tam, kde vládne slnko (2014), réžia: Patrik Pašš ml.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Dielo Cena Kategória Výsledok
In memoriam
2000 A. P. Čechov: Čajka – inscenácia DAB, Nitra Dosky Najlepšia scénická hudba Výhra [5]
2016 Hrana: 4 filmy o Markovi Brezovskom Slnko v sieti Najlepšia filmová hudba Výhra [6]
Údaje prevzaté z oficiálnych zdrojov organizátorov jednotlivých cien a písomných záznamov dennej tlače

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]