Preskočiť na obsah

Marek Krajčí

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Marek Krajčí
Slovenský politik a detský kardiológ
Marek Krajčí
20. minister zdravotníctva SR
V úrade
21. marec 2020 – 12. marec 2021
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Peter Pellegrini
ad interim 		Eduard Heger
ad interim 		Nástupca
Súčasný poslanec Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 16. marca 2021
V úrade
23. marec 2016 – 21. marec 2020
Biografické údaje
Narodenie24. marec 1974 (52 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaOĽaNO[1]
Alma materLekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiadetský kardiológ
Štátna príslušnosťSlovenská republika
Národnosťslovenská
VierovyznanieBaptista s charizmatickým zameraním, člen Bratskej jednoty baptistov[2]
Rodina
Súrodencibrat a sestra
Manželka
Kamila Krajčíová
Deti6
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMarek Krajčí
(multimediálne súbory)

MUDr. Marek Krajčí (* 24. marec 1974, Bratislava) je slovenský politik, ktorý od 21. marca 2020 do 12. marca 2021 pôsobil ako 18. minister zdravotníctva Slovenskej republiky, detský kardiológ, zakladateľ a predseda správnej rady platformy Kresťania v meste, hudobník, skladateľ a textár.[3]

V rokoch 2016 až 2020 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a túto funkciu opätovne zastáva od roku 2021.[4][5] Je členom poslaneckého klubu Hnutia SLOVENSKO - Za ľudí, bývalým podpredsedom a súčasným členom Výboru NR SR pre zdravotníctvo, podpredsedom Mandátneho a imunitného výboru NR SR, vedúcim Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE a bývalým tieňovým ministrom zdravotníctva hnutia OĽANO.[4][5]

Mladosť a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Marek Krajčí sa narodil 24. marca 1974 v Bratislave ako prvorodený syn.[3] Vyrastal v baptistickej rodine a má mladšieho brata a sestru.[6][7]

Stredoškolské vzdelanie absolvoval na Gymnáziu Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave.[8] V roku 1998 ukončil vysokoškolské štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[3] Po získaní titulu si urobil atestáciu z pediatrie a následne z detskej kardiológie.[6]

Náboženské presvedčenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Krajčí sa hlási k baptistickému vierovyznaniu a je spájaný s Bratskou jednotou baptistov.[7][9] Ako laický kazateľ vystupoval v bratislavskom zbore Viera patriacom pod túto cirkev.[7][9][10] Zároveň zastáva charizmatické (letničiarske) teologické postoje, podľa ktorých dary Ducha Svätého, vrátane glosolalie a prorockých prejavov, môžu pôsobiť aj v súčasnosti.[7][11][12] V rámci verejnej diskusie bol spájaný aj s hnutím Siedmich vrchov (angl. Seven Mountains Mandate), ktoré usiluje o kresťanskú dominanciu v siedmich kľúčových oblastiach spoločnosti.[12][13][14]

Profesionálna kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Kajčí svoju profesionálnu kariéru začal v Detskom kardiocentre v Bratislave, kde pôsobil ako detský kardiológ viac ako 20 rokov.[3] Približne od roku 2008 pracoval pre kardiocentrum na polovičný úväzok.[15] V kardiologickej ambulancii ordinoval jeden deň v týždni, aby sa podľa vlastných slov mohol vo zvyšnom čase venovať zboru a „hľadaniu Pána.“[15]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Parlamentné voľby 2016

[upraviť | upraviť zdroj]

Krajčí kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2016 zo štvrtého miesta na kandidátke hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) ako nezávislý kandidát.[16] Bol jedným zo štyroch kandidátov (spolu s Richardom Vašečkom, Eduardom Hegerom a Jozefom Lukáčom), ktorých v týchto voľbách podporovala iniciatíva Naša voľba združujúca predstaviteľov prevažne charizmatických spoločenstiev.[17][18] Pred voľbami tiež podpísal 18-bodovú Deklaráciu za rodiny Aliancie za rodinu,[19][20] ktorá zaväzovala politikov hlasovať proti adopciám detí homosexuálmi, registrovaným partnerstvá, náhradnému materstvu, zavádzaniu „gender ideológie“ do vzdelávania či podpore „LGBTI ideologickej propagandy“ zo štátneho rozpočtu.[19][21] Medzi signatármi boli aj zástupcovia strán ako ĽSNS či SNS[19] a v roku 2016 dostala pokutu za neoprávnenú volebnú kampaň.[22][23][24]

Vo voľbách získal 31 781 preferenčných hlasov a bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.[25] Bol podpredsedom Výboru NR SR pre zdravotníctvo, overovateľom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a pôsobil v poslaneckom klube OĽaNO-NOVA. V novembri 2017 bol hnutím nominovaný do pozície tieňového ministra zdravotníctva. Predsedal parlamentnej skupine priateľstva s Austráliou, Fidži, Marshallovými ostrovmi, Novým Zélandom a Samoou. 30. mája 2016 vznikla na jeho podnet parlamentná skupina Spojencov Izraela.[26]

Parlamentné voľby 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval[27] zo 143. miesta na kandidátke hnutia OĽANO, získal 35 515[28] preferenčných hlasov a bol zvolený.[29]

21. marca 2020 bol vymenovaný[30] za 18. ministra zdravotníctva Slovenskej republiky vo vláde Igora Matoviča. Po necelom roku pôsobenia v tejto funkcii podal 12. marca 2021 demisiu.[31][32] Dôvodom bola koaličná kríza, ktorú vyvolali spory medzi koaličnými partnermi v súvislosti s nákupom neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik V bez dohody so zvyšnými predstaviteľmi vlády a po tlaku koaličných partnerov na jeho odstúpenie.[33][34][35] Dňa 16. marca 2021 sa Krajčí opätovne ujal mandátu poslanca Národnej rady SR.[36]

Minister zdravotníctva

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas pôsobenia Krajčího ako ministra zdravotníctva sa začali prípravy viacerých reforiem.[37][38] Z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti EÚ sa zabezpečilo približne 1,5 miliardy eur na investície do sektora.[39] V novembri 2020 vláda schválila oddlženie nemocníc.[40] Inicioval prechod na platobný mechanizmus založený na DRG systéme a centralizované riadenie nemocníc.[41] Definovaná bola koncepcia optimálnej siete nemocníc a plánované investície do ich rekonštrukcie a výstavby,[42][43][44] vrátane novej univerzitnej nemocnice v Bratislave.[45][46][47] Rezort pripravoval reformu v oblasti duševného zdravia,[48][49][50] zavedenie hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA),[51][52] dlhodobej starostlivosti, primárnej starostlivosti[53][54] a reformu liekovej politiky.[55][56] Zrušili sa doplatky za vybrané lieky pre deti a nízkopríjmových dôchodcov.[57][58][59]

Okrem kritiky súvisiacej s nákupom vakcíny Sputnik V čelil Krajčí počas pôsobenia ako ministra kritike najmä za riadenie pandémie COVID-19 počas jej druhej vlny, keď Slovensko patrilo medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou a počtom hospitalizácií na obyvateľa v Európe.[60][61][62] Viacerí kritici ministrovi vyčítali nedostatočnú prípravu na druhú vlnu počas leta, zanedbané trasovanie, nekomunikáciu s ľuďmi zo sektora a slabé manažérske zručnosti.[60][61]

Parlamentné voľby 2023

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 2023 kandidoval z 9. miesta na kandidátke OĽANO a priatelia, získal 26 787 preferenčných hlasov a bol zvolený za poslanca.[63][64] Stal sa členom Výboru NR SR pre zdravotníctvo, podpredseda Mandátového a imunitného výboru NR SR a vedúcim Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE.[4] Je členom poslaneckého klubu SLOVENSKO - Za ľudí.[4]

Hlasovanie o novele Ústavy SR

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2025 vláda Roberta Fica predložila novelu Ústavy SR, ktorá mala zakotviť dve biologické pohlavia, obmedziť osvojenie detí na tradičné rodiny a zakázať surogátne materstvo.[65][66][67] Predkladatelia ju prezentovali ako „ústavnú hrádzu proti progresivizmu“ a ochranu národnej identity.[68][69][70] Novelu podporila väčšina koaličných poslancov, no na dosiahnutie ústavnej väčšiny 90 hlasov potrebovala dodatočnú podporu.[69][66] Dňa 25. septembra 2025 novelu nečakane podporili aj dvaja poslanci z opozičného klubu Hnutie SLOVENSKO – Marek Krajčí a Rastislav Krátky.[69][66] Ich hlasy spolu s podporou časti poslancov KDH a Richarda Vašečku z Kresťanskej únie zabezpečili presne 90 hlasov a schválenie novely.[69][66]

Ešte deň pred hlasovaním a ešte zhruba hodinu pred samotným hlasovaním Hnutie SLOVENSKO verejne tvrdilo, že novelu od strany Smer nepodporia a nenechajú sa zneužiť Robertom Ficom.[69][71] Zmenu postoja oznámili Krajčí a Krátky svojmu poslaneckému klubu až približne 18 minút pred hlasovaním.[72][73] Neskôr v rozhovore popísal Krajčí tieto okolnosti slovami: „Spoločne sme sa porozprávali v mojej kancelárii, ako to vidíme, čo sme od štvrtka prežili, a v tom momente, ako mi Rasťo rozprával, čo prežil, pocítil som to momentum od svojho nebeského Otca, že v tejto situácii mám hlasovať za.“[74][75]

Krajčí hlasovanie obhajoval ako rozhodnutie podľa svedomia a hodnôt.[76] Presvedčil ho podľa jeho slov duchovný.[77] Uviedol tiež, že chcel pomôcť KDH v obave, že by sa nedostalo v nasledujúcich voľbách do parlamentu.[69][78][66] Použil biblický citát „Boh môže použiť zlých ľudí na dobré veci“.[79][78] Priznal, že spôsob rozhodnutia a jeho oznámenia (na poslednú chvíľu bez predchádzajúcej diskusie v klube) bol nesprávny, no na samotnom hlasovaní trval.[79][66] Predseda strany Igor Matovič označil hlasovanie za „zradu v mimoriadne vážnej otázke“[69][73][78] a dodal, že na mieste Krajčího a Krátkeho by sa vzdal mandátu.[69][73] Neskôr však uviedol, že ich z hnutia vylúčiť neplánuje.[69][80][73] Krajčí oznámil odchod z poslaneckého klubu hnutia, no nakoniec prijal „vystretú ruku odpustenia“ a v hnutí zostal.[81][82]

Premiér Fico na tlačovej konferencii tvrdil, že deň pred hlasovaním telefonicky oslovoval vplyvných ľudí, aby na Krajčiho a Krátkeho vyvíjal tlak.[69][83] Lídri opozičných strán Michal Šimečka (PS) a Branislav Gröhling (SaS) vyhlásili, že si už s Hnutím SLOVENSKO nevedia predstaviť akúkoľvek spoluprácu.[77][84][85] Časť médií a kritikov spojila Krajčího hlasovanie s dlhodobými obvineniami z jeho proruskej orientácie[74][76] a v tejto súvislosti pripomínali účasť na pozorovaní ruských prezidentských volieb na pozvanie Štátnej dumy.[74] Krajčí tieto obvinenia odmietol, odsúdil ruskú agresiu na Ukrajine a uviedol, že s ruským režimom nemá žiadne väzby.[76]

Mimoprofesijné aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]

Kresťania v Meste

[upraviť | upraviť zdroj]

Krajčí v novembri roku 2008 založil platformu Kresťania v meste pôsobiacej v Bratislave, ktorá združuje viac ako 30 kresťanských spoločenstiev, komunít a mimovládnych organizácií.[86][15] Platforma vznikla premenovaním občianskeho združenia Centrum pre prípravu Koncertov modlitieb a chvál (COPP) a nadviazala na aktivity, ktoré organizoval Krajčí a ďalší členovia od 90. rokov.[15] V rokoch 2017 až 2021 pôsobil ako predseda správnej rady platformy.[87][15]

Platforma podporuje spoluprácu medzi rôznymi kresťanskými iniciatívami a organizuje modlitebné zhromaždenia, konferencie a charitatívne projekty.[86][15] Medzi jej hlavné aktivity patrí festival Milujem svoje mesto, zameraný na dobrovoľnícku pomoc sociálnym zariadeniam, ľuďom v núdzi a revitalizáciu verejných priestranstiev.[88]

Iné

[upraviť | upraviť zdroj]

Na jeho podnet vznikol v roku 2008 Kresťanský komorný orchester ZOE, s ktorým zorganizoval benefičné koncerty na podporu rôznych charitatívnych projektov.[89] Je členom správnej rady nadácie Good Future and Hope zameranej na pomoc sirotám v Ugande a Mjanmarsku.[89]

Krajčí je hudobník, worship líder a autor kresťanských piesní, ktorý patrí medzi priekopníkov chválových koncertov na Slovensku.[89] Roky viedol Koncerty modlitieb a chvál a organizoval celoslovenské kresťanské konferencie a bol šéfredaktorom časopisu KROK kresťanov v spoločnosti.[89]

Nahrávky z laickej kázne, charizmatické hnutie a sedem vrchov

[upraviť | upraviť zdroj]

Krajčí ako laický kazateľ vystupoval v bratislavskom zbore Viera patriacom patriacom pod Bratskú jednotu baptistov.[7][9][10] V roku 2016 v tomto zbore predniesol kázeň, v ktorej opísal zážitok z obdobia, keď mal približne štrnásť rokov.[7] Počas modlitby za kamaráta zažil silný fyzický a duchovný zážitok, ktorý interpretoval ako pôsobenie Ducha Svätého.[7] Na základe tejto skúsenosti prijal charizmatický (pokračovací) pohľad, podľa ktorého dary Ducha Svätého (vrátane hovorenia v jazykoch a prorockých prejavov) môžu pôsobiť aj v súčasnosti.[7][11][12] Tým sa teologicky odklonil od prevažujúceho ukončovacieho pohľadu, ktorý je v slovenskom baptistickom prostredí rozšírený a podľa ktorého boli tieto dary obmedzené len na dobu apoštolov.[7][90] V roku 2020 sa krátke dekontextualizované úseky z jeho kázne stali virálnymi na sociálnych sieťach.[7][11] V rovnakom čase sa stalo virálnym aj video veriacej, ktorá sa prostredníctvom glosolalie („chlóra buanda salara banda“) modlila za Krajčího, vtedajšiu vládu a premiéra.[91][12][92] Tieto nahrávky odštartovali širšiu diskusiu o charizmatických hnutiach v slovenskej politike, ku ktorým sa hlásili aj ďalší vtedajší predstavitelia hnutia OĽaNO ako neskorší premiér Eduard Heger, europoslanec Branislav Škripek či poslanec Richard Vašečka.[93][92][7][11] Objavila sa aj kritika spochybňujúca schopnosť Krajčího racionálneho rozhodovania v politike.[11][94] Religionisti a teológovia v reakcii odmietli paušálne stotožňovanie charizmatických zážitkov s iracionalitou.[93][11][95] Krajčího podporili organizácie ako Bratská jednota Baptistov otvoreným listom,[96] 7 vrchov Slovensko, ktoré mobilizovalo podporovateľov hnutia[97][98] a CitizenGO spustila podpornú kampaň.[99][100]

Diskusia upriamila pozornosť aj na väzby slovenských charizmatických spoločenstiev, vrátane samotného Krajčího, na medzinárodné hnutie Siedmich vrchov (angl. Seven Mountain Mandate).[12] Ide o dominančný koncept, podľa ktorého by kresťania mali získať rozhodujúci vplyv v siedmich kľúčových oblastiach spoločnosti,[14][12][101] ktorými sú podľa organizácie 7 vrchov Slovensko rodina, vláda, cirkev, vzdelávanie, ekonomika, médiá a kultúra.[102] Koncept pôvodne vznikol v evanjelikánom prostredí v USA v 70. rokoch 20. storočia.[103][101] Obraz „vrchov“ vniesol a v spojení s hnutím Novej apoštolskej reformácie (NAR) popularizoval kazateľ Lance Wallnau, ktorý sa stal jedným z hlavných propagátorov konceptu.[103][101] Religionista Steven Hassan upresňuje, že dnes ide o základný koncepčný rámec kresťanského nacionalizmu Novej apoštolskej reformácie.[101] Teológ Martin Kováč, ktorý vyrastal v charizmatickom prostredí, uviedol, že hnutie spojené s konceptom považuje za problematické pre snahu presadzovať nábožensky motivovanú predstavu usporiadania spoločnosti, čo môže ohroziť demokratické princípy.[12]

Pozorovateľ volieb v Rusku a Azerbajdžane

[upraviť | upraviť zdroj]

Krajčí sa v rokoch 2017 a 2018, v čase svojho pôsobenia ako poslanec NR SR za OĽaNO, zúčastnil na troch zahraničných pozorovateľských misiách: dvakrát v Rusku[104][105][106][107] a raz v Azerbajdžane.[108][109] Minimálne dve z týchto misií zorganizoval alebo sprostredkoval poľský aktivista Janusz Niedźwiecki, ktorý bol v máji 2021 v Poľsku zatknutý a obvinený zo špionáže pre ruské spravodajské služby.[110][104][111]

Rusko, regionálne voľby (September 2017)

[upraviť | upraviť zdroj]

Krajčí spolu s Niedźwieckým osobne sledoval miestne a regionálne voľby v Udmurtskej republike.[104][112][106] Cestu financovala Ruská mierová nadácia (RMN, angl. Russian Peace Foundation, rus. Российский фонд мира – Rossijskij fond mira), pozvanie prišlo od European Council on Democracy and Human Rights (dosl. 'Európska rada pre demokraciu a ľudské práva', ECDHR).[106] Obaja po hlasovaní poskytli ruským médiám zhodné vyjadrenia, že voľby zodpovedali demokratickým štandardom a nezaznamenali porušenia.[113] Ruská tlač označovala Krajčího za poslanca slovenského parlamentu,[114][115] napriek tomu, že na to nemal mandát.[107][116]

Rusko, prezidentské voľby (Marec 2018)

[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2018 bol na pozvanie Štátnej dumy Krajčí pozorovať v Rusku prezidentské voľby, priamo v Saratovskej oblasti, kde navštívil okrsok zriadený v pravoslávnom gymnáziu.[105][107][116] V nich Vladimir Putin obhájil mandát so ziskom 76,65 % hlasov.[117] Cestu Krajčího financovala Ruská mierová nadácia.[116] Niedźwiecki cez svoju organizáciu European Council on Democracy and Human Rights (dosl. 'Európska rada pre demokraciu a ľudské práva', ECDHR) a Ruskú mierovú nadáciu zorganizoval pre tieto voľby podstatne rozsiahlejšiu misiu. Tá bola však len jedným z viacerých kanálov oveľa väčšia skupiny pozorovateľov. Medzi pozorovateľmi boli aj Ján Čarnogurský a Peter Marček.[116][105] Podľa Krajčího vyjadrenia sa s nimi v Rusku osobne nestretol.[116]

Azerbajdžan, prezidentské voľby (Apríl 2018)

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa investigatívneho zistenia t-online sa Krajčí spolu s Niedźwieckým zúčastnil aj na pozorovaní volieb v Azerbajždane,[108][109] v ktorých prezident Ilham Alijev, vládnuci od roku 2003 zvíťazil so ziskom 86 % hlasov po tom, čo dal termín volieb narýchlo presunúť z plánovaného októbra na 11. apríla a opozícia tieto voľby bojkotovala.[118][119][120] Súčasťou misie bol napríklad nemecký poslanec AfD Stefan Keuter, ktorý sa objavil s Niedźwieckým a Krajčím aj na spoločnej fotke[108] a voľby bol pozorovať aj nezaradený poslanec Peter Marček.[121]

Janusz Niedźwiecki

[upraviť | upraviť zdroj]

Poľský aktivista Niedźwiecki vo februári 2015 vstúpil do neregistrovanej politickej strany Zmiana, ktorá ostro vytupovala proti NATO a šírila protiamerické a prokremeľské naratívy.[104][110][122][123] Viedol ju Mateusz Piskorski, zakladateľ Európskeho centra pre geopolitické analýzy (poľ. Europejskie Centrum Analiz Geopolitycznych, ECAG) a kľúčová postava siete falošného pozorovania volieb v prospech Ruska na Ukrajine.[104][122]

Svoju prvú pozorovateľskú misiu zorganizoval Niedźwiecki na jeseň 2015 na Ukrajine (komunálne voľby v Dnipropetrovsku). S využitím Piskorského kontaktov zostavil skupinu zahraničných „pozorovateľov", vrátane poslancov nemeckej AfD a maďarského Jobbiku.[104] Keď bol Piskorski v máji 2016 zatknutý pre špionáž, Niedźwiecki prevzal jeho úlohu hlavného náborára a koordinátora pre sieť okolo Leonida Sluckého, predsedu výboru Štátnej dumy pre medzinárodné záležitosti a šéfa Ruskej mierovej nadácie, ktorá financovala cesty zahraničných „pozorovateľov" do Ruska.[104][122] V marci 2017 si na tento účel založil vlastnú organizáciu European Council on Democracy and Human Rights, cez ktorú rozosielal politikom, novinárom a aktivistom po celej Európe pozvania s prísľubom, že všetky náklady na cestu a ubytovanie uhradí Ruská mierová nadácia.[104]

Spôsob práce bol vždy rovnaký.[104] Cieľom bolo zostaviť skupinu ochotných zahraničných politikov, najčastejšie z krajne pravicových alebo krajne ľavicových strán, dopraviť ich na vybrané voľby, ukázať im zopár volebných okrskov v deň hlasovania a ich priaznivé vyjadrenia následne použiť v štátnych médiách ako protiváhu kritických záverov OBSE/ODIHR.[104][120]

Niedźwiecki bol 31. mája 2021 zatknutý poľskou Agentúrou vnútornej bezpečnosti (poľ. Agencja Bezpieczeństwa Wewnętrznego, ABW), vo februári 2024 ho prokuratúra formálne obžalovala zo špionáže pre ruskú rozviedku a hrozí mu až 15 rokov väzenia.[124][104][110] Podľa neskoršej investigatívy nemeckého portálu t-online sa neskôr stal aj sprostredkovateľom kontaktov medzi poslancami AfD a sieťou sankcionovaného ukrajinského oligarchu Viktora Medvedčuka.[108][125]

Reakcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Európska platforma pre demokratické voľby (EPDE) zaradila Krajčího do svojej medzinárodnej Biased Observers Database (dosl. 'databáza zaujatých pozorovateľov'), kde je vedený spolu s oboma ruskými misiami a priloženou korešpondenciou s Národnou radou SR.[116][107] Jej prezidentka Stefanie Schifferová už v auguste 2018 zaslala predsedovi Národnej rady SR Andrejovi Dankovi list, v ktorom uviedla, že Krajčí svojimi výrokmi pre ruské médiá vedome spochybňoval závery pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR.[116][107] Kancelária NR SR odpovedala, že o ceste nevedel žiadny útvar parlamentu a že ju treba chápať ako čisto súkromnú iniciatívu, čo potvrdil aj samotný Krajčí, ktorý zdôraznil, že išiel „ako súkromná osoba na pozvanie ruskej Štátnej dumy."[116][107]

Politológ Grigorij Mesežnikov označil jeho zaradenie do databázy za nepríjemné prekvapenie a účasť na legitimizovaní autoritárskych volieb za prodemokratického politika neprípustnú.[116] Dlhoročný volebný pozorovateľ OBSE Rastislav Kužel pre tento jav zaviedol pojem volebná turistika – hodnotenie iba samotného aktu hlasovania bez posúdenia celého volebného procesu.[116] Poslanec Peter Osuský, člen pozorovateľskej misie OBSE, ktorý na Krajčího náhodou narazil na moskovskom letisku, jeho účasť pripísal naivite.[116] Bezpečnostný analytik Victor Breiner však dodal, že nič nenasvedčuje tomu, že by to tak malo byť.[116] Podľa Kužela tiež neobstojí tvrdenie, že tam bol Krajčí ako nezávislý pozorovateľ súkromne a „svojou účasťou na voľbách a svojimi vyjadreniami pre ruské médiá legitimizoval volebný proces, pričom je sekundárne, či išlo v jeho prípade iba o značnú dávku naivity, alebo bol za tým ideologický zámer – keďže v konečnom dôsledku poslúžil súčasnému režimu v Rusku a diskreditoval nezávislé pozorovanie zo strany OBSE.“[116]

Koaličná kríza v súvislosti s nákupom Sputniku V

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj: Sputnik V

Počas jari 2020 Slovensko prekonalo prvú vlnu pandémie koronavírusu podľa epidemiológa profesora Vladimíra Krčméryho so statusom „svetového premianta.“[126][127] Problémy sa začali črtať krátko pred príchodom druhej vlny, v období uvoľnenejších letných mesiacov.[128] Na Slovensku silneli hlasy spochybňujúce smrtnosť ochorenia COVID-19[129] a protiepidemické opatrenia.[130] Pandemická komisia vlády SR, vedená Krajčím, v lete aktualizovala pandemický plán.[131][132] V novembri 2020 ohlásil Krajčí plán, ktorý zavádzal tzv. semaforový systém[133] ako prostriedok pre včasné zavedenie opatrení.[134][135] Vláda v decembri 2020 nakoniec prijala kompromisný plán, pretože strana SaS presadzovala miernejšie opatrenia.[136]

Novembrové celoplošné testovanie obyvateľov spomalilo nástup druhej vlny,[137][138] čo potvrdila aj štúdia.[139] Ústredný krízový štáb poveril 9. novembra 2020 úlohou nakúpiť antigénové testy na pokračovanie v masovom testovaní ministra vnútra Romana Mikulca.[140] Jeho rezort nákup nezrealizoval.[140] O desať dní neskôr touto úlohou poverila vláda ministra hospodárstva Richarda Sulíka.[140] Verejné obstarávanie sa však podľa Sulíka skomplikovalo pre opakované zmeny špecifikácií zo strany ministerstva zdravotníctva.[140] Nakoniec žiadna ponuka nesplnila požiadavky a tender bol zrušený.[140] Tieto aktivity prebiehali na pozadí sporov medzi lídrami najväčších koaličných strán Sulíkom a Matovičom a napätej atmosféry v koalícii.[141][142] Pandemická komisia následne v decembri 2020 odporučila prísne protiepidemické opatrenia, ktoré však Vláda SR akceptovala len čiastočne.[143]

Slovensko sa v januári 2021 stalo jednou z najzamorenejších krajín novou infekčnejšou mutáciou koronavírusu.[144][145] Krajčí na začiatku roka presadil prísnejší zákaz vychádzania[146][147] a sprísnený COVID automat.[148] Situácia sa však dva mesiace nezlepšovala a Slovensko sa počas kulminácie druhej vlny umiestnilo na popredných priečkach v úmrtnosti a počte hospitalizácií na obyvateľa.[149][150]

Napriek nepriaznivému vývoju epidemickej situácie sa vo februári Slovensko v rýchlosti očkovania umiestňovalo na popredných priečkach spomedzi európskych krajín.[151] Dodávky vakcín kontrahovaných cez Európsku komisiu však meškali.[152][153][154] To bol deklarovaný dôvod, prečo sa aj napriek vetovaniu strany Za ľudí a bez predchádzajúcej dohody s ostatnými koaličnými partnermi premiér Matovič a minister Krajčí rozhodli pre tajný nákup neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik V,[33][34][35] ku ktorej Európska lieková agentúra (EMA) v tom čase ešte ani nedostala žiadosť o schválenie.[155][156] Krajčí ako minister zdravotníctva udelil výnimočné povolenie na terapeutické použitie neregistrovanej vakcíne Sputnik V, pričom v zmysle zákona za jej podanie niesli zodpovednosť indikujúci lekári.[157][158][159]

Krajčí spolu s predsedom vlády Igorom Matovičom 1. marca 2021 osobne privítali prvú dodávku vakcíny Sputnik V na Letisku Košice.[160][161][162] Pri tejto príležitosti zároveň usporiadali tlačovú konferenciu.[160][162] V tejto súvislosti čelili kritike, podľa ktorej tým poskytli materiál ruskej propagande, keďže fotografie z podujatia boli následne široko využívané v ruských štátnych a prokremeľských médiách.[163][164][165][166] Kritici zároveň poukazovali na to, že žiadna iná vakcína nebola na Slovensku privítaná obdobným spôsobom[167][168] a niektorí politici a bezpečnostní analytici označovali Sputnik V za ruskú propagandistickú[168][169] či hybridnú zbraň.[165][163]

Krajčí bol kritizovaný aj za to, že zmluva o nákupe vakcíny Sputnik V bola výrazne jednostranne nastavená v prospech ruskej strany.[170][171] Kupujúceho zaväzovala uhradiť cenu za zmluvné množstvo bez ohľadu na to, či ho skutočne odoberie.[170][171] Slovensko v zmluve na seba prevzalo prakticky celé riziko v súvislosti s účinkami vakcíny, no malo mať len málo možností, ako od zmluvy odstúpiť.[170][171]

Vakcínou Sputnik V sa začalo očkovať od 7. júna 2021.[172][173] Zapojilo sa však málo ľudí. Pri 2 000 000 objednaných dávkach Sputniku V (pre 1 milión ľudí)[174][175] sa nechalo touto vakcínou zaočkovať len necelých 19 tisíc osôb.[176][177][161] K nezáujmu mohla prispieť aj nutnosť pre niektorých záujemcov cestovať desiatky kilometrov, keďže v každom kraji podávalo vakcínu len jedno očkovacie centrum.[178]

Zakontrahovanie Sputniku V ďalej prehĺbilo napätie medzi predstaviteľmi koalície a napokon viedlo k prepuknutiu vládnej krízy.[179][180] V nej koaličné strany Za Ľudí a SaS podmienili zotrvanie v koalícii Krajčího odchodom.[31] Krajčí niekoľko dní tlaku na odstúpenie odolával.[181] V jednej relácií sa v tejto súvislosti prirovnal k Ježišovi Kristovi.[181] Jeho oznámenie demisie bolo sprevádzané slzami v očiach a silnými emóciami.[182][181] 12. marca 2021, po necelom roku pôsobenia,[31] podal demisiu, ktorú prezidentka Zuzana Čaputová prijala a dočasným vedením rezortu poverila Eduarda Hegera, v tom čase ministra financií.[32]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Je ženatý s Kamilou Krajčíovou. Spolu majú 6 detí. Žije v Bratislave.[31][183]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Krajčí je držiteľom Ceny primátora Bratislavy (Milana Ftáčnika) za rok 2014 za „nezištnú a účinnú pomoc ľuďom v núdzi prostredníctvom charitatívnych a dobrovoľníckych aktivít v Bratislave i za hranicami mesta.“[184]

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1996: Slobodu nám dal – Copp – Štúdio-V, MC, CD [185] (spev, autor hudby a textov okrem piesne č3., produkcia)
  • 2002: Koncert modlitieb a chvál 2002 (spev, produkcia)
  • 2003: Koncert modlitieb a chvál 2003 (spev, produkcia)
  • 2004: To svetlo svieti v tme - Koncert modlitieb a chvál 2004 - COPP, CD R13 001-2-331 (spev, klávesy, autor hudby a textu 1.,3.,5.,8.,9, produkcia) [186]
  • 2008: Klop, klop, klop - Kresťania v meste, CD (spev, klávesy) [187]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Profil na stránkach OĽaNO
  2. ↑ KRIVOŠÍK, Lukáš. Kontext je dôležitý: K debate o videu Mareka Krajčího. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-05-13. Dostupné online [cit. 2020-05-13]. ISSN 1336-720X.
  3. 1 2 3 4 Marek Krajčí. SME (Petit Press, a.s.). Dostupné online [cit. 2026-06-18]. ISSN 1335-4418.
  4. 1 2 3 4 MUDr. Marek Krajčí [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2026-06-18]. Dostupné online.
  5. 1 2 MUDr. Marek Krajčí [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2026-06-18]. Dostupné online. Archivované 2020-02-15 z originálu.
  6. 1 2 Môj príbeh [online]. mojpribeh.sk, [cit. 2026-06-18]. Dostupné online.
  7. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 KRIVOŠÍK, Lukáš. Charizmatik v politike Kontext je dôležitý: K debate o videu Mareka Krajčího. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-05-13. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1336-720X.
  8. ↑ Marek Krajčí: November 1989 [online]. krestandnes.cz, 2020-11-17, [cit. 2026-06-18]. Dostupné online.
  9. 1 2 3 Minister zdravotníctva Marek Krajčí: Presadí ako baptista odluku cirkvi od štátu? [online]. cas.sk, 2020-05-16, rev. 2021-07-22, [cit. 2026-06-19]. Dostupné online.
  10. 1 2 KRAJČÍ, Marek. Marek Krajčí - O jednote [online]. BJB Viera Bratislava, 2013-10-07, [cit. 2026-06-19]. Dostupné online.
  11. 1 2 3 4 5 6 KOVÁČ, Martin. Chcú letnično-charizmatickí kresťania naozaj teokraciu?. Denník N : Blog (Bratislava: N Press), 2021-04-29. Dostupné online [cit. 2026-06-19].
  12. 1 2 3 4 5 6 7 ŠEBESTOVÁ, Kamila. Sú Marek Krajčí a Eduard Heger v extrémistickom náboženskom spoločenstve? Zisťovali sme, či je nebezpečné pre demokraciu [online]. refresher.sk, 2021-04-14, [cit. 2026-06-19]. Dostupné online.
  13. ↑ Martin Kováč: Ako hrozbu vnímam snahy o politické presadzovanie a vnucovanie náboženského učenia spoločnosti [online]. krestandnes.cz, 2021-05-15, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online.
  14. 1 2 CONROY, J. Oliver. ‘The devil is not gonna win’: how Charlie Kirk became a Christian nationalist martyr. The Guardian, 2025-09-20. Dostupné online [cit. 2026-06-20]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  15. 1 2 3 4 5 6 KRAJČÍ, Marek. História - Kresťania v meste [online]. Kresťania v meste, 2015-10-07, [cit. 2026-06-20]. Dostupné online.
  16. ↑ Kandidátna listina - obycajniludia.sk
  17. ↑ VOĽBA, Naša. NAŠA VOĽBA 2016 [online]. nasavolba.sk, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. Archivované 2016-03-16 z originálu.
  18. ↑ GAZDA, Imrich. Mário Tomášik zo Spoločenstva Martindom Nálepku charizmatici nám dávajú práve ľudia, ktorí jej nerozumejú. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2021-04-14. Dostupné online [cit. 2026-06-21]. ISSN 1336-720X.
  19. 1 2 3 MIKUŠOVIČ, Dušan. Ktorí kandidáti chcú to, čo Aliancia za rodinu? (pomôcka pre konzervatívcov aj liberálov). Denník N (Bratislava: N Press), 2016-02-19. Dostupné online [cit. 2026-06-21]. ISSN 1339-844X.
  20. ↑ MUDr. Marek Krajčí (OĽANO – NOVA) podpísal Deklaráciu za rodinu [online]. hlaszarodinu.sk, 2016-02-06, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online.
  21. ↑ Deklarácia za rodinu – Hlas za Rodinu [online]. hlaszarodinu.sk, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online.
  22. ↑ SITA; TASR. Aliancii za rodinu hrozí pre pokutu koniec činnosti. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 2016-10-27. Dostupné online [cit. 2026-06-21]. ISSN 1335-4418.
  23. ↑ HÜTTNER, Robert. Aliancia za rodinu nebola oprávnená viesť volebnú kampaň. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2016-07-11. Dostupné online [cit. 2026-06-21]. ISSN 1336-197X.
  24. ↑ Aliancia za rodinu dostala po tohtoročných voľbách od ministerstva vnútra…. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-10-27. Dostupné online [cit. 2026-06-21]. ISSN 1339-844X.
  25. ↑ Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2016 Archivované 2019-05-29 na Wayback Machine - volbysr.sk
  26. ↑ http://www.nrsr.sk/web/
  27. ↑ Kandidátna listina OĽANO 2020 [online]. [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  28. ↑ Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Pridelenie mandátov kandidátom na poslancov [online]. volby.statistics.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  29. ↑ Marek Krajčí [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-11]. Dostupné online.
  30. ↑ Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Prezidentka Slovenskej republiky, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online. Archivované 2021-11-19 z originálu.
  31. 1 2 3 4 TASR. M. Krajčí končí vo funkcii ministra zdravotníctva. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-03-11. Dostupné online [cit. 2022-07-22].
  32. 1 2 SOPÓCI, Patrik. Prezidentka Čaputová prijala demisiu ministra Krajčího [online]. SME, 2021-03-12, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
  33. 1 2 PETRANSKY, Matej. Matovič prefackal bratislavskú kaviareň a potajomky nakúpil ruskú vakcínu. Denník N : Blog (Bratislava: N Press), 2021-03-02. Dostupné online [cit. 2026-06-21].
  34. 1 2 Koaličná kríza. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.). Dostupné online [cit. 2026-06-21]. ISSN 1335-4418.
  35. 1 2 MIKUŠOVIČ, Dušan; KERN, Miro; GEHREROVÁ, Ria. Krajčí ako minister končí, Matovič to označil za najabsurdnejšiu demisiu v dejinách. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-11. Dostupné online [cit. 2026-06-21]. ISSN 1339-844X.
  36. ↑ TASR. Do parlamentu sa vrátil Marek Krajčí, odišiel jeho náhradník Kozarec. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-03-16. Dostupné online [cit. 2021-03-16]. ISSN 1336-197X.
  37. ↑ A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Ministerstvo zdravotníctva pripravuje reformy, chce stavať nové nemocnice - vZdravotníctve.sk [online]. Webnoviny.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  38. ↑ Česi ako cieľ. Krajčí spustí nábor na lekárov [online]. www.raabe.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  39. ↑ KOVÁČ, Ján. Víťazmi súboja o miliardy z plánu obnovy sú SaS a minister Krajčí [online]. Denník E, 2021-01-12, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  40. ↑ VLÁDA, SR. Materiál vlády SR [online]. . Dostupné online.
  41. ↑ BLOG: Slovensko má jedinečnú príležitosť pustiť sa do reformy zdravotníctva | Asociácia zdravotných poisťovní SR [online]. www.azpsr.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  42. ↑ A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Plán obnovy pre zdravotníctva by mal priniesť hlavne modernizáciu nemocníc a kvalitnejšiu starostlivosť - vZdravotníctve.sk [online]. Webnoviny.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  43. ↑ Slovensko zverejnilo svoj plán obnovy [online]. Denník E, 2020-12-22, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  44. ↑ Vicepremiérka Remišová rokovala s ministrami o ich prioritách pri čerpaní eurofondov [online]. [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  45. ↑ A.S, Petit Press. Prebieha verejné obstarávanie na stavbu Rázsoch [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  46. ↑ AKTUALITY.SK. Krajčí: Projekt Rázsochy je pre nás prioritou [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  47. ↑ Využitie zdrojov z eurofondov na výstavbu nemocnice Rázsochy je stále otvorené | Partnerská dohoda [online]. www.partnerskadohoda.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  48. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  49. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  50. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  51. ↑ TERAZ.SK. Národný HTA inštitút má fungovať od roku 2022 [online]. TERAZ.sk, 2021-03-22, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  52. ↑ Legislatívny proces - SLOV-LEX [online]. www.slov-lex.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  53. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  54. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  55. ↑ TASR. Ministerstvo chce zlepšiť stav slovenského zdravotníctva početnými reformami [online]. dobrenoviny.sk, 2020-08-24, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  56. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  57. ↑ Poslanci schválili zrušenie doplatkov za lieky [online]. Denník E, 2021-02-05, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  58. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  59. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  60. 1 2 ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Marek Krajčí, minister ktorý mal veľké reformné plány, ale potopila ho pandémia. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-11. Dostupné online [cit. 2026-06-21].
  61. 1 2 TASR. Kritika od koaličnej poslankyne: Krajčí nenačúva zdravotníkom ani pacientom. SME (Petit Press, a.s.), 2021-03-11. Dostupné online [cit. 2026-06-21]. ISSN 1335-4418.
  62. ↑ KÉRY, Šimon. Úmrtnosť Slovákov za rok 2021 bola najvyššia v novodobej histórii Slovenska. Startitup (Bratislava: Startitup), 2022-03-31. Dostupné online [cit. 2026-06-21].
  63. ↑ ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Voľby 2023: Pozrite si 16 kandidátov za koalíciu OĽaNO a priatelia, ktorí získali najviac preferenčných hlasov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-10-01. Dostupné online [cit. 2026-06-21].
  64. ↑ Kandidátka strany OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK a Kresťanská únia a ZA ĽUDÍ - Voľby 2023. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2026-06-21].
  65. ↑ ZHRNUTIE: Dve pohlavia, zákaz surogácie a obmedzenia adopcií. Čo mení Ficova „ústavná hrádza?“. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2026-06-19].
  66. 1 2 3 4 5 6 TASR. „Chcel som podať KDH ruku.“ Krajčí a Krátky vysvetľujú, prečo podporili Ficovu ústavnú novelu napriek kritike. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2026-06-19].
  67. ↑ TASR; SITA. Surogátne materstvo nebude možnosťou, pohlavia budú mať biologické kritériá: Aké zmeny prinesie novela ústavy? [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-09-26, [cit. 2026-06-19]. Dostupné online.
  68. ↑ SITA. Ficova novela ústavy môže Slovensko dostať von z EÚ a priblížiť k Rusku, varujú mimovládky. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-05-26. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1336-197X.
  69. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 ZDÚT, Matúš; OSVALDOVÁ, Lucia; FOLENTOVÁ, Veronika. Novela ústavy prešla s 90 hlasmi. Fico sa chváli telefonátmi s vplyvnými ľuďmi, pomohli mu poslanci Matoviča. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1339-844X.
  70. ↑ Ficovu „ústavnú hrádzu proti progresivizmu“ schválil parlament. Podporila ju aj časť matovičovcov a väčšina klubu KDH. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2026-06-19].
  71. ↑ Fico po zmene ústavy opísal, že tlačili na ľudí od Matoviča. Ten hovorí o zrade, no nežiada ich koniec. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1339-844X.
  72. ↑ BRAXATOROVÁ, Kristína. Hlasy dodali aj Matovičovi poslanci. Ukázala sa cesta pre KDH, hovorí Milan Majerský po schválení ústavy. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2026-06-19].
  73. 1 2 3 4 Pravda. Matovič sa ostro pustil do PS. Poslancov hlasujúcich so Smerom nevyhodí, ale poslal im jasné odporúčanie. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1336-197X.
  74. 1 2 3 KEKELÁK, Lukáš. Marek Krajčí Keby sme v piatok ráno verejne oznámili, že budeme hlasovať za, ústava by neprešla. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-09-29. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1336-720X.
  75. ↑ MARKOŠ, Ján. Začuj Boha a môžeš všetko. Politické kresťanstvo Mareka Krajčího je nevkusné a nebezpečné. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-10-03. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1339-844X.
  76. 1 2 3 MAJERSKÝ, Ivan. Krajčí v Ide o pravdu: Za hlasovaním o ústave si stojím, je to o hodnotách. S Ruskom ma nespájajte. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-11-07. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1336-197X.
  77. 1 2 MORAVČÍK, Marek. Matovičovi písal pred hlasovaním o ústave arcibiskup. Bolo hlasovanie s Ficom zradou?. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1335-4418.
  78. 1 2 3 redakcia/NIT. "Boh môže použiť zlých ľudí na dobré veci," obhajuje Krajčí hlasovanie za novelu ústavy. Noviny.sk (Bratislava: Slovenská produkčná), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2026-06-19].
  79. 1 2 KATUŠKA, Michal. Poslanec Krajčí k hlasovaniu za novelu ústavy: Boh môže použiť zlých ľudí na dobré veci. SME (Petit Press, a.s.), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1335-4418.
  80. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela. Ako Matovič vyvodzuje zodpovednosť za "zradu". Krajčího chce, Krátkeho nie. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 2025-09-30. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1335-4418.
  81. ↑ TASR. Všetko je nakoniec inak. Krajčí zostáva u Matoviča, prijal "ruku odpustenia". Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-10-01. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1336-197X.
  82. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela. Matovič prišiel o Kresťanskú úniu, Krajčí prijíma vystretú ruku odpustenia. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 2025-10-01. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1335-4418.
  83. ↑ TAKÁČ, Adam; HOLKA, Marek; PASTOREK, Miro. Novela ústavy definitívne prešla Krajčí a Krátky tvrdia, že chceli pomôcť KDH a rozhodla Ficova tlačovka. Matovič hovorí o zrade. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2026-06-19]. ISSN 1336-720X.
  84. ↑ TASR. Reakcie opozičných poslancov na schválenie novely ústavy. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2026-06-19].
  85. ↑ LÖRINCOVÁ, Katarína. Šimečka vyhlásil, že Matovičovo hnutie zradilo opozíciu, po hlasovaní o ústave je spolupráca s ním nemožná – FOTO. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2026-06-19].
  86. 1 2 O nás [online]. Kresťania v meste, 2015-10-07, [cit. 2026-06-18]. Dostupné online.
  87. ↑ Kresťania v meste [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2026-06-20, [cit. 2026-06-20]. Dostupné online.
  88. ↑ Milujem svoje mesto
  89. 1 2 3 4 Archivovaná kópia [online]. [cit. 2016-07-25]. Dostupné online. Archivované 2016-10-11 z originálu.
  90. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Krajčího som si v politike nikdy nepredstavoval, hovorí kazateľ, ktorý po ňom prebral kresťanské združenie. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-06-19. Dostupné online [cit. 2026-06-20]. ISSN 1339-844X.
  91. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Chlóra buanda salara banda, jazyk, ktorý pozná aj premiér. O čo ide v hnutí, z ktorého prišiel Heger. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-04-08. Dostupné online [cit. 2026-06-20].
  92. 1 2 KOVALČÍK, Lukáš. „Chlóra buanda salara banda“, démoni a exorcizmus: Záhadný „klan“ sa spája s našimi TOP politikmi. Startitup (Bratislava: Startitup), 2023-04-07. Dostupné online [cit. 2026-06-20].
  93. 1 2 OLÁH, Michal. Heger, Krajčí, Vašečka, Škripek: Sú charizmatici v slovenskej politike hrozbou?. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2021-05-22. Dostupné online [cit. 2026-06-20]. ISSN 1336-653X.
  94. ↑ MIKULCOVÁ, Monika. Minister v extáze: Krajčí straší okultizmom a kritizoval aj prezidentku [online]. plus7dni.pluska.sk, 2020-05-24, [cit. 2026-06-19]. Dostupné online.
  95. ↑ KRIVOŠÍK, Lukáš. Charizmatickí kresťania Viera zo mňa nerobí iracionálneho človeka. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-05-24. Dostupné online [cit. 2026-06-20]. ISSN 1336-720X.
  96. ↑ UHRIN, Benjamin. Otvorený list Rady BJB v SR v súvislosti s mediálnym tlakom na osobu ministra zdravotníctva Mareka Krajčího [online]. Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike, 2020-05-14, [cit. 2026-06-20]. Dostupné online.
  97. ↑ Priatelia, neviem, ale asi treba byt aktivnejsi aj na socialnych sietiach, co si myslite vy? [online]. 7 vrchov Slovensko, 2020-05-18, [cit. 2026-06-20]. Dostupné online. Archivované 2026-06-20 z originálu.
  98. ↑ KOTÚČEK, Ivan. Marek Krajčí je cieľom hejtov a útokov. [online]. 7 vrchov Slovensko, [cit. 2026-06-20]. Dostupné online. Archivované 2026-06-20 z originálu.
  99. ↑ Vznikla petice na obranu slovenského ministra zdravotnictví [online]. krestandnes.cz, 2020-06-11, [cit. 2026-06-20]. Dostupné online. (po česky)
  100. ↑ HAGARA, Matúš. Podpora pre ministra zdravotníctva Mareka Krajčího [online]. CitizenGO Slovensko, [cit. 2026-06-20]. Dostupné online. Archivované 2022-06-29 z originálu.
  101. 1 2 3 4 HASSAN, Steven. American Dominion: The Rise and Radicalization of a New Christendom with Keri Ladner, PhD [online]. Cults, Culture & Coercion, 2026-04-13, [cit. 2026-06-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  102. ↑ 7 vrchov [online]. 7 vrchov Slovensko, 2021-02-19, [cit. 2026-06-20]. Dostupné online.
  103. 1 2 JIPSON, Art. What is the ‘Seven Mountains Mandate’ and how is it linked to political extremism in the US? • Ohio Capital Journal [online]. 2025-07-10, [cit. 2026-06-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  104. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 SHEKHOVTSOV, Anton. The Niedźwiecki case: The Rise and Fall of a Polish Agent of the Kremlin Influence. [s.l.] : European Platform for Democratic Elections, 2021. (Know. Understand. Deconstruct..) Dostupné online. (po anglicky)
  105. 1 2 3 SHEKHOVTSOV, Anton. Politically Biased Foreign Electoral Observation at the Russian 2018 Presidential Election [online]. European Platform for Democratic Elections, 2018-04-16, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  106. 1 2 3 TÖRÖKOVÁ, Martina. Minister Krajčí sa ospravedlnil za pobyt v Rusku. Pomýlil si vraj organizácie [online]. TV Markíza, 2020-07-04, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online.
  107. 1 2 3 4 5 6 NOVÁK, Jaroslav. Kto zaplatil Krajčímu cestu na voľby do Ruska?. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-07-02. Dostupné online [cit. 2026-06-21]. ISSN 1336-197X.
  108. 1 2 3 4 MUELLER-TÖWE, Von Jonas; LEISTER, Annika. AfD-Skandal: Spitzenkandidaten brachten mutmaßlichen Spion des Kremls in Bundestag [online]. T-Online, 2024-05-25, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po nemecky)
  109. 1 2 KRAJČÍ, Marek. Posielam pozdravy z Baku [online]. Instagram, 2018-04-10, rev. 2026-06-21, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. Archivované 2026-06-21 z originálu.
  110. 1 2 3 MIERZYŃSKA, Anna. Agent wpływu Rosji? Zatrzymany przez ABW Janusz N. działał na międzynarodową skalę [online]. oko.press, 2021-12-17, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online.
  111. ↑ Agencja Bezpieczeństwa Wewnętrznego Janusz N. zatrzymany pod zarzutem szpiegostwa - Informacje [online]. Agencja Bezpieczeństwa Wewnętrznego, 2021-06-10, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. Archivované 2026-03-11 z originálu. (po poľsky)
  112. ↑ Marek Krajčí [online]. European Platform for Democratic Elections, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online.
  113. ↑ СТЕРХОВА, Юлия. Международные наблюдатели о выборах в Удмуртии 2017 года: «Мы не видели нарушений» [online]. IZHLife, 2017-09-10, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po rusky)
  114. ↑ Международный эксперт отметил соответствие хода выборов в Удмуртии стандартам демократии [online]. Kommersant, 2017-09-10, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po rusky)
  115. ↑ КАРДОПОЛЬЦЕВА, Елена. Выборы в Удмуртии 2017: явка, особенности и итоги [online]. IZHLife, 2017-09-10, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po rusky)
  116. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 BREINER, Victor. Marek Krajčí mal byť na ruských voľbách ako nezávislý pozorovateľ, pozvala ho však Duma. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-07-04. Dostupné online [cit. 2026-06-21].
  117. ↑ ČTK; ČT24. Vladimir Putin v prezidentských volbách získal přes 76 procent a obhájil mandát [online]. Praha: Česká televize, 2018-03-18, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po česky)
  118. ↑ BAGIROVA, Nailia. Azerbaijan's Aliyev wins fourth term as president. Reuters (Baku), 2018-04-11. Dostupné online [cit. Chyba: Neplatný čas]. (po anglicky)
  119. ↑ Azerbaijan’s 2018 Presidential Election [online]. Commission on security and cooperation in Europe, 2018-06-01, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  120. 1 2 Azerbaijan election lacked genuine competition in an environment of curtailed rights and freedoms, international observers say | OSCE Office for Democratic Institutions and Human Rights [online]. OCSE/ODIHR, 2018-04-12, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  121. ↑ Slovak observer: Azerbaijani voters freely expressed their will [online]. Azertag, 2018-04-12, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  122. 1 2 3 SEPIOŁO, Mariusz. Orkiestra Putina: Zwolennik [online]. frontstory.pl, 2022-03-08, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po poľsky)
  123. ↑ European Center for Geopolitical Analysis (ECAG) [online]. Organized Crime and Corruption Reporting Project, 2017-03-20, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  124. ↑ „Aktywista” i „dziennikarz”? Dla ABW i prokuratury niebezpieczny szpieg. Akt oskarżenia przeciwko Januszowi N. trafił do sądu [online]. wpolityce.pl, 2024-02-06, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po poľsky)
  125. ↑ Council implementing regulation (EU) 2022/332 [online]. Official Journal of the European Union, [cit. 2026-06-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  126. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  127. ↑ Krčméry pre HN: Proti koronavírusu máme dve nové zbrane. Prečo už lockdown nefunguje? [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  128. ↑ AKTUALITY.SK. Koronavírus: Otestovali vyše 2-tisíc ľudí, pribudlo 19 nových prípadov [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online. Archivované 2021-10-22 z originálu.
  129. ↑ HORÁK, Otakar. COVID-19 ako banálne ochorenie? Ani omylom, reagujú vedci. Výber chýb Bukovského a Maleca (1. časť) [online]. Denník N, 2020-09-08, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  130. ↑ KORONAVÍRUS Naozaj nás dusia rúška? FOTO Jednoduchý test odhalil pravdu! [online]. Topky.sk, 2020-09-28, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  131. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  132. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  133. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Krajčí má nový plán. Opisuje, kedy zatvoriť kostoly, školy, nákupné centrá aj kedy obmedzí pohyb [online]. Denník N, 2020-11-23, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  134. ↑ EXPRES, Rádio. Situácia by sa zlepšila, ak by opatrenia dodržiavali aj ľudia, ktorí im nedôverujú, hovorí Krajčí [online]. Rádio Expres, 2020-10-16, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  135. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  136. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Ako vyzerá Krajčího automat? Má sedem úrovní, teraz sme na najhoršej – čiernej (celé znenie). Denník N (Bratislava: N Press), 2020-12-14. Dostupné online [cit. 2026-06-18]. ISSN 1339-844X.
  137. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  138. ↑ Krajčí: Plošné testovanie zlomilo krivku nárastu pozitívnych prípadov [online]. Pravda.sk, 2020-11-13, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  139. ↑ PAVELKA, Martin; VAN-ZANDVOORT, Kevin; ABBOTT, Sam. The impact of population-wide rapid antigen testing on SARS-CoV-2 prevalence in Slovakia. Science, 2021-05-07, roč. 372, čís. 6542, s. 635–641. Dostupné online [cit. 2021-10-22]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.abf9648.
  140. 1 2 3 4 5 FOLENTOVÁ, Veronika; KERN, Miro. Sulík: Trvalo to nekonečných 17 dní a päť pokusov, kým Krajčí poslal správne zadanie na nákup testov. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-12-10. Dostupné online [cit. 2026-06-18]. ISSN 1339-844X.
  141. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela. Matovič vyzval Sulíka na demisiu, prijal by ju ešte do Vianoc. SME (Petit Press, a.s.), 2020-12-17. Dostupné online [cit. 2026-06-18]. ISSN 1335-4418.
  142. ↑ PILC, Ľuboš. Očkovanie? Nie, Slovensko rieši spor Matovič-Sulík. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2021-01-14. Dostupné online [cit. 2026-06-18]. ISSN 1336-197X.
  143. ↑ Vláda pred Vianocami ignorovala odporúčania Pandemickej komisie. Bude za to niekto niesť zodpovednosť? [online]. markiza.sk, 2021-01-15, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online. Archivované 2021-11-08 z originálu.
  144. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  145. ↑ S.R.O, Global24. Potvrdené! Britský zmutovaný vírus u nás už prevláda. Prečo je to dobrá správa? [online]. Dnes24.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  146. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  147. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  148. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  149. ↑ Slovensko je aktuálne najhoršie na svete v týždennom počte úmrtí na covid-19 v prepočte na počet obyvateľov [online]. Denník N, 2021-02-14, [cit. 2021-03-11]. Dostupné online.
  150. ↑ MOŠPANOVÁ, Eva. Z premianta propadlíkem. Expert zmiňuje sedm momentů, proč Slovensko nezvládá pandemii [online]. Deník N, 2021-01-15, [cit. 2021-03-11]. Dostupné online. (po česky)
  151. ↑ RITCHIE, Hannah; MATHIEU, Edouard; RODÉS-GUIRAO, Lucas. Coronavirus Pandemic (COVID-19). Our World in Data, 2020-03-05. Dostupné online [cit. 2021-10-22].
  152. ↑ EXPRES, Rádio. Ladislav Miko - Dodávky vakcín meškajú najmä pre nedostatok surovín [online]. Rádio Expres, 2021-02-23, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  153. ↑ KEKELÁK, Lukáš. Zástupca Pfizeru na Slovensku / Verím, že Európska komisia zasiahne a vakcíny neprídu až v závere roka [online]. www.postoj.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  154. ↑ AKTUÁLNE: EMA schválila vakcínu od AstraZeneca. Problém ale bude s jej dodávkami, EÚ tvrdí, že s nimi výrobca kšeftuje [online]. StartItUp.sk, 2021-01-29, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  155. ↑ TASR. Lieková agentúra zatiaľ nedostala žiadosť o schválenie Sputnik V. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 2021-02-10. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 1335-4418.
  156. ↑ Clarification on Sputnik V vaccine in the EU approval process [online]. European Medicines Agency, 2021-02-10, [cit. 2026-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  157. ↑ SITA. Krajčí podpísal kľúčové povolenie o Sputniku V. Za terapiu neregistrovaným liekom preberá plnú zodpovednosť ošetrujúci lekár. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2021-03-02. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 1336-653X.
  158. ↑ Krajčí podpísal povolenie na použitie vakcíny Sputnik V. Zodpovednosť má prebrať lekár. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2021-03-02. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 1336-2674.
  159. ↑ Marek Krajčí povolil používanie vakcíny Sputnik V. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-03-02. Dostupné online [cit. 2026-06-30].
  160. 1 2 RTVS. Na Slovensko dorazilo lietadlo s vakcínou Sputnik V, Krajčí jej udelí výnimku [online]. Správy RTVS, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  161. 1 2 HORÁK, Otakar. Sputnik ako geopolitická zbraň. Spochybnili údaje z Lancetu o účinnosti vakcíny. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-06-22. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 1339-844X.
  162. 1 2 Štát zverejnil zmluvu o nákupe Sputnika V. Do konca apríla malo byť na Slovensku už pol milióna vakcín. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra a.s.), 2021-04-29. Dostupné online [cit. 2026-06-30].
  163. 1 2 KLINGOVÁ, Katarína. Sputnik V: Not Just a Vaccine [online]. GLOBSEC, 2022-02, [cit. 2026-06-30]. Dostupné online. Archivované 2024-05-22 z originálu. (po anglicky)
  164. ↑ HARKOTOVÁ, Stanislava. Ako Slováci podľa niektorých ruských médií „zaregistrovali“ Sputnik V. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-01. Dostupné online [cit. 2026-06-30].
  165. 1 2 HENLEY, Jon. Is Russia’s Covid vaccine anything more than a political weapon?. The Guardian (Guardian Media Group), 2021-04-30. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  166. ↑ NATTRASS, William. How the Sputnik vaccine brought down Slovakia’s Prime Minister [online]. The Spectator, 2021-03-30, [cit. 2026-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  167. ↑ Šéf diplomacie Ivan Korčok sa pre nákup vakcíny Sputnik V chce stretnúť s Čaputovou, Kollárom a Matovičom. Noviny.sk (Bratislava: Slovenská produkčná), 2021-03-02. Dostupné online [cit. 2026-06-30].
  168. 1 2 HARKOTOVÁ, Stanislava. Ako Slováci podľa niektorých ruských médií „zaregistrovali“ Sputnik V. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-01. Dostupné online [cit. 2026-06-30].
  169. ↑ Koronavírus: Sputnik V dostal od Krajčího zelenú, v nemocniciach je rekordný počet hospitalizovaných (online). SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2021-03-02. Dostupné online [cit. 2026-06-30].
  170. 1 2 3 OSVALDOVÁ, Lucia; VASILKO, Tomáš. Zmluva o nákupe Sputnika je nevýhodná a môže vojsť do dejín ako ďalší amatérsky počin, hovoria právnici. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-30. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 1339-844X.
  171. 1 2 3 TASR. Bittó Cigániková o zmluve na Sputnik: Matovič klamal, prekvapila ma cena. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-04-30. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 1336-1996.
  172. ↑ Už je možná registrácia na Sputnik V: Na týchto miestach sa bude očkovať [online]. noviny.sk, 2022-05-14, [cit. 2023-09-11]. Dostupné online.
  173. ↑ Jún 2021: mesačná analýza hlásení podozrení na nežiaduce účinky vakcín na prevenciu ochorenia COVID-19 [online]. Štátny ústav pre kontrolu liečiv, 2021-07-08, [cit. 2026-06-30]. Dostupné online.
  174. ↑ Aktuality.sk. Matovič sľúbil očkovanie Sputnikom do niekoľkých dní, rezort zdravotníctva tieto správy nepotvrdzuje. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-05-11. Dostupné online [cit. 2026-06-30].
  175. ↑ Slovensko kupuje 2 milióny vakcín Sputnik, oznámil Matovič. Dorazila k nám prvá várka. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-01. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 1339-844X.
  176. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika; HRIVŇÁK, Tomáš. Sputnik, o ktorý nebol záujem, už nie je na Slovensku. Predali sme ho naspäť Rusku. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-07-02. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 1339-844X.
  177. ↑ Týždenná štatistika hlásení podozrení na nežiaduce účinky vakcín na prevenciu COVID-19 [online]. Štátny ústav pre kontrolu liečiv, 2022-02-03, [cit. 2026-06-30]. Dostupné online.
  178. ↑ Už je možná registrácia na Sputnik V: Na týchto miestach sa bude očkovať [online]. noviny.sk, 2022-05-14, [cit. 2023-09-11]. Dostupné online.
  179. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan; KERN, Miro; GEHREROVÁ, Ria. Prepukla koaličná kríza: Sulík žiada rekonštrukciu vlády a rokoval s prezidentkou, do paláca mieri aj Remišová. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-03. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 1339-844X.
  180. ↑ IŽIP, Ronald. Sputnik pochoval slovenskú vládu. Aké sú alternatívy?. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2021-03-03. Dostupné online [cit. 2026-06-30]. ISSN 1336-2674.
  181. 1 2 3 KREMPASKÝ, Ján. Prirovnal sa k Ježišovi Kristovi. Odchádza najvernejší Matovičov minister. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 2021-03-11. Dostupné online [cit. 2026-06-18].
  182. ↑ PÁLKA, Adam. Krajčí skončil, Matovič mu poďakoval za statočnú prácu a zaútočil na ľudí. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2021-03-12. Dostupné online [cit. 2026-06-18]. ISSN 1336-197X.
  183. ↑ ČERNICKÁ, Lívia. Krajčí má čo dobiehať. Kollár má 12 detí, on polovicu. Matovič chváli oboch. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-07-23]. ISSN 1336-197X.
  184. ↑ SITA Slovenská tlačová agentúra a.s.. Cenu primátora si odnieslo sedem bratislavských osobností. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2014-04-25. Dostupné online [cit. 2026-06-18].
  185. ↑ COPP - Slobodu nám dal - Koncerty modlitieb a chvál
  186. ↑ COPP - To svetlo svieti v tme - Koncerty modlitieb a chvál [online]. [cit. 2017-04-12]. Dostupné online. Archivované 2016-04-08 z originálu.
  187. ↑ Klop, klop, klop, COPP deti

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marek_Krajčí&oldid=8245454“