Margaréta, grófka zo Snowdonu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Margaréta, grófka zo Snowdonu
grófka zo Snowdonu
Margaréta v roku 1965
Margaréta v roku 1965
Panovanie
DynastiaWindsor
Biografické údaje
Pôvodné menoMargaret Rose
Narodenie21. august 1930
hrad Glamis
Úmrtie9. február 2002 (72 rokov)
Nemocnica kráľa Eduarda VII.
PochovanieKaplnka sv. Juraja hrad Windsor
Rodina
Manžel
Potomstvo
OtecJuraj VI.
MatkaAlžbeta, kráľovná matka
Odkazy
Margaréta, grófka zo Snowdonu na royal.uk
Spolupracuj na CommonsMargaréta, grófka zo Snowdonu
(multimediálne súbory na commons)

Margaréta, grófka zo Snowdonu, narodená ako Margaret Rose z Yorku (* 21. august 1930, Glamis, Spojené kráľovstvo - † 9. február 2002, Londýn), bola britská princezná, mladšia sestra kráľovnej Alžbety II.

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa na hrade Glamis v Škótsku princovi Albertovi, vojvodovi z Yorku a jeho manželke Alžbete. Matka ju pôvodne chcela nazvať "Ann Margaret", no starému otcovi Jurajovi V. sa toto meno nepáčilo a premenoval ju na "Margaret Rose". Margaréta bola pokrstená v súkromnej kaplnke Buckinghamského paláca dňa 30. októbra 1930 arcibiskupom z Canterbury. Krstnými rodičmi boli princ Eduard z Walesu, princezná Ingrid Švédska, princezná Viktória, lady Rose Leveson-Gowerová a urodzený David Bowes-Lyon.

Väčšinu detstva strávila v Londýne. Keď mala 5 rokov, zomrel kráľ Juraj V. a na trón nastúpil Eduard VIII., jej strýko. Po jeho abdikácii v decembri 1936 sa stal kráľom jej otec Albert ako Juraj VI. a princezná sa tak stala druhou v poradí v nástupníctve na trón. Rodina sa presťahovala do Buckinghamského paláca.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie princezien Margaréty a Alžbety zabezpečovala škótska guvernantka Marion Crawfordová. Na vzdelávanie svojich dcér dohliadala ich matka, ktorá z nich chcela mať slušne vychované mladé dámy; trvala na ich vzdelávaní guvernantkou a nesúhlasila, aby chodili do školy. Na naliehanie manžela im napokon návštevu školy povolila.

II. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po vypuknutí II. svetovej vojny až do Vianoc roku 1939 sa Margaréta so sestrou zdržiavali v Birkhalle, na zámku Balmoral. Vianoce strávili v Sandringhame a potom sa presťahovali na hrad Windsor, kde zostali až do konca vojny.

Povojnové roky[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci vojny v roku 1945 sa kráľovská rodina objavila na balkóne Buckinghamského paláca spolu s ministerským predsedom Winstonom Churchillom. Dňa 1. februára 1947 sa so sestrou a rodičmi vydala na trojmesačnú cestu do Južnej Afriky. Pre Margarétu to bola prvá zahraničná návšteva.

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta zbožňovala spoločnosť. Médiá ju často prichytili na báloch, oslavách a v nočných kluboch. Vzrástol i počet jej oficiálnych stretnutí a návštev v Taliansku, Švajčiarsku a Francúzsku. Stala sa patrónkou či prezidentkou viacerých charitatívnych organizácií.

Svoje 21. narodeniny oslávila v Balmorale. Nasledujúci mesiac, keď jej otec podstúpil lekársky zákrok kvôli rakovine pľúc, bola dosadená za jedného zo štátnych radcov na zastupovanie kráľa v jeho neprítomnosti. O šesť mesiacov však kráľ zomrel a na trón nastúpila jej sestra Alžbeta.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta sa spolu s matkou po smrti otca presťahovala z Buckinghamského paláca do rezidencie v Clarence. Peter Townsend bol ustanovený za hlavného správcu matkinej domácnosti. V roku 1953 sa Townsend rozviedol so svojou prvou manželkou a požiadal Margarétu o ruku. Bol od nej o 16 rokov starší a mal 2 deti. Margaréta súhlasila a predniesla svoju žiadosť kráľovnej. Tak ako v prípade jej strýka, princa Eduarda v roku 1936, aj teraz anglikánska cirkev odmietla schváliť manželstvo s rozvedeným. Vládny kabinet sa postavil k danému problému rovnako. Churchill zariadil, aby Townsend odišiel pracovať do Bruselu.

Po viacerých milostných aférach sa napokon Margaréta vydala za fotografa Antonyho Armstronga-Jonesa vo Westminsterskej kaplnke dňa 6. mája 1960. Súhlasila s ponukou na sobáš po tom, čo sa dozvedela, že Peter Townsend má v úmysle oženiť sa s mladou Belgičankou Marie-Luce Jamagnovou. Bola to prvá kráľovská svadba vysielaná v televízii a pritiahla k obrazovkám vyše 300 miliónov divákov po celom svete. Svadobnú cestu strávili novomanželia na kráľovskej jachte Britannia 6-týždňovou plavbou po Karibiku. Po svadbe sa presťahovali do Kensingtonského paláca. V roku 1961 kráľovná udelila Margarétinmu manželovi titul gróf zo Snowdonu, keďže Margaréta užívala titul Jej kráľovská výsosť, grófka zo Snowdonu.

Aféry[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1966 mala Margaréta mimomanželskú aféru s Anthony Bartonom, krstným otcom svojej dcéry. O rok neskôr sa stýkala s Robinom Douglas-Homom. Margaréta vyhlásila, že išlo len o platonický vzťah, no usvedčili ju ľúbostné listy intímneho charakteru adresované Dougles-Homovi. O 18 mesiacov neskôr Dougles-Home v depresii spáchal samovraždu. Margarétu podozrievali z viacerých ľúbostných afér, ktoré poškodzovali jej reputáciu.

V roku 1970 sa Margaréta a Antony vzájomne odcudzili. V septembri 1973 sa zoznámila s o 17 rokov mladším Roddym Llewellynom, ktorý ju navštevoval aj v jej letnom sídle. Vo februári 1976 boli spolu vyfotografovaní na titulke bulvárneho magazínu News of the World.

Dňa 11. júla 1978 boli manželia definitívne rozvedení. V decembri sa Antony oženil s Lucy Lindsay-Hoggovou.

V roku 1981 sa Llewelyn oženil s Tatianou Soskinovou. Margaréta sa priatelila s obidvomi.

Kráľovské povinnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta si začala plniť svoje kráľovské povinnosti už v skorom veku. V roku 1935 sa ako 5-ročná zúčastnila na oslave strieborného jubilea panovania starých rodičov a v roku 1937 na korunovácii svojich vlastných rodičov. Prvú zahraničnú kráľovskú cestu absolvovala v roku 1947 do Južnej Afriky. V roku 1962 navštívila Jamajku a v roku 1978 Tuvalu a Dominiku. V roku 1963 bola v Spojených štátoch, v roku 1969 a 1979 v Japonsku, v roku 1974 v Kanade, v roku 1975 v Austrálii, v roku 1980 na Filipínach, v roku 1981 vo Švajčiarsku a v roku 1987 v Číne.

Záujmy[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi princeznine najväčšie koníčky patrili charita, hudba a balet. Bola prezidentkou detskej charitatívnej organizácie Národného a škótskeho spolku na ochranu detí pred násilím v rodine (I CAN), spolku pre výchovu dievčat. Tiež bola prezidentkou a patrónkou viac ako 80 organizácií počnúc detskou charitou až po baletné združenia.

Bol jej udelený doktorát honoris causa z hudby na univerzitách v Londýne, Cambridgi a Keele.

V roku 1957 sa stala prvou prezidentkou Kráľovského baletu a taktiež prezidentkou nadácie the Sadler’s Wells.

Zdravotné problémy[upraviť | upraviť zdroj]

V posledných rokoch trápili Margarétu zdravotné problémy. Od 15 rokov bola silnou fajčiarkou. Dňa 5. januára 1985 podstúpila operáciu, pri ktorej prišla o časť ľavej strany pľúc. V roku 1991 prestala fajčiť, no začala nekontrolovateľne holdovať alkoholu. V januári a marci 2001 jej bola diagnostikovaná mŕtvica a ostala nehybná na ľavú časť tela. Margaréta sa objavila naposledy na verejnosti v roku 2001 pri príležitosti osláv 101. narodenín svojej matky v auguste a 100. narodenín svojej tety, princeznej Alice, vojvodkyne z Gloucesteru v decembri.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Zomrela v nemocnici kráľa Eduarda VII. v Londýne dňa 9. februára 2002 vo veku 72 rokov po tom, čo utrpela ďalšiu mozgovú mŕtvicu. Pohreb sa konal 15. februára 2002, na 50. výročie pohrebu jej otca. Na jej vlastné prianie prebiehal v súkromí. Margaréta bola spopolnená a jej popol bol uložený do hrobky jej rodičov v kaplnke sv. Juraja na hrade Windsor o 2 mesiace neskôr.

Deti[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta mala s manželom dve deti:

Vnúčatá[upraviť | upraviť zdroj]

  • urodzený Charles Patrick Inigo Armstrong-Jones (* 1999)
  • urodzená Margarita Elizabeth Rose Alleyne Armstrong-Jonesová (* 2002)
  • Samuel David Benedict Chatto (* 1996)
  • Arthur Robert Nathaniel Chatto (* 1999)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]