Marginalizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Marginalizmus (z lat. marginalia, tzn. margo = okraj, hranice) je myšlienkový smer založený na teórii marginálneho (hraničného) úžitku. Marginalizmus je pojem používaný buď pre označenie špecifickej metódy, alebo aj celej školy neoklasickej ekonómie. V prvom prípade ide o postup v mikroekonomickej a makroekonomickej analýze založený na využívaní diferenciálneho a integrálneho počtu; v zásade ide o zisťovanie hypotetických zmien jednej veličiny za predpokladu, že sa iná veličina, s ňou vzájomne závislá, bude meniť v určitom rozsahu a tempe, zatiaľ čo ostatné okolnosti se meniť nebudú. Prvopočiatky marginálnej analýzy možno sledovať u A. R. J. Turgota, D. Bernoulliho a D. Ricarda v zákone klesajúcich výnosov pôdy. Ako synonymum neoklasickej školy je marginalizmus spájaný predovšetkým s teóriou hraničného úžitku, teóriou hraničnej produktivity, prípadne ďalšími koncepciami neoklasickej ekonómie.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

https://encyklopedie.soc.cas.cz/w/Marginalismus Blaug, M.: Economic Theory in Retrospect. Cambridge 1985; Piettre, A.: Histoire de la pensée économique et analyse des théories contemporaines. Paris 1973