Marián Kuffa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Marián Kuffa
Marián Kuffa
Funkcie a tituly
Farský Administrátor v Žákovciach
Biografické údaje
Narodenie24. december 1959 (61 rokov)
Kežmarok
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka18. jún 1994 (34 rokov)
Spišská Kapitula
František Tondra
Spišský diecézny Biskup

Ing. et Mgr. Marián Kuffa, Dr.h.c. (* 24. december 1959, Kežmarok) je slovenský rímskokatolícky kňaz, štatutár občianskeho združenia Inštitút Krista Veľkňaza.[1][2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V detstve sa venoval karate. S priateľmi tiež chodil opravovať veže kostolov a bavilo ho horolezectvo. Vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre.

Pôvodne neplánoval, že by sa stal kňazom. Keď mal okolo 20 rokov, tešil sa, že sa ožení a bude mať deti. Potom sa však pod ním pri výstupe na Gerlachovský štít v roku 1990 odtrhol kus skaly – nasledoval dvadsaťmetrový pád. Záchranárom trvalo 13 hodín, kým ho dopravili do nemocnice. Cítil, že Boh mu vrátil život, a vtedy v ňom dozrelo predsavzatie vrátiť svoj život Bohu – tým, že sa bude venovať ľuďom, ktorí to potrebujú najviac.[3]

V roku 1994 začal pôsobiť ako rímskokatolícky kňaz v Žakovciach.[4] Na opravách fary začal v ťažkých podmienkach pracovať s ľuďmi z diagnostických ústavov, s navrátilcami z väzenia, vrátane tých, ktorí si odpykávali tresty za najťažšie zločiny. „Vedel som, že keď od týchto ľudí odídem, budem obyčajný teoretik,“ povedal Kuffa.[3] Časom opravu fary dokončili a pristavali alebo opravili ďalšie objekty.

Jeho brat Štefan Kuffa bol poslancom v NR SR za OĽaNO.

Aj pokus o dobrý skutok alebo pokus o modlitbu sa u Boha počíta.
[3]
Pán Boh nás nebude súdiť za to, čo sme nemohli urobiť. Ale za to, čo sme mohli a neurobili sme.
– Marián Kuffa[3]

Vo filme[upraviť | upraviť zdroj]

O kňazovi Mariánovi Kuffovi a jeho živote boli natočené nasledovné dokumentárne filmy:

  • Kde končí nádej, začína peklo (Slovensko, 2003, 27 min) – natočil slovenský režisér Ladislav Kaboš;
  • Podnikateľ s dušami (Slovensko, 2005, 26 min) – z produkcie LUX communication; z kolekcie „Moja misia I.“;
  • Marian Kuffa zo Žakoviec (Slovensko, 2010, 16 min) – bakalársky dokumentárny film – Akadémia umení, Fakulta dramatických umení v Banskej Bystrici a Matúš Ondrušek;
  • Bol som bezdomovcom (Príbehy písané životom 3) – štúdio Nádej;
  • Všetky moje deti (Slovensko, 2014, 90 min) – režisér Ladislav Kaboš;
  • Opri rebrík o nebo (Česko, 2014, 100 min) – od českej dokumentaristky Jany Ševčíkovej.

Postoj k homosexuálom[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2014 vo videoblogu na internetovom portáli časopisu .týždeň označil homosexuálov za „masových vrahov či genocídu národa“ a popritom vyjadruje názor, že „homosexuáli pre svoju orientáciu netrpia“, že „obyčajní homosexuáli vyhynú sami“ a naznačuje, že homosexualitu je možné napraviť. V celom znení: „Gayovia a lesby sú niekedy horší než tí vrahovia. Primárni (gayovia) za to nemôžu, mám ich tu... Nikto preto netrpí, že je lesba, gej, chcú to zmeniť. To sú tí, ktorí sa chcú zmeniť a chcú sa napraviť. Horší sú tí sekundárni, ktorí nevedia čo od rozkoše, on si už vyskúšal všetky ženy, teraz si chce vyskúšať mužov... Tak si kúpia prokurátorov, sudcov a ešte aj psychiatrov a otočia to: nie ja som chorý, vy ste chorí. A to je to diabolské. A títo, keď takéto zväzky budeme (podporovať), tak to nie sú obyčajní vrahovia, ale ja hovorím, že to sú masoví vrahovia. To je genocída národa... Tí obyčajní homosexuáli vyhynú sami.[5]

V septembri 2014 pri verejnej diskusii na podujatí „Hľa, Tvoja Matka“ v Prešove tieto tvrdenia komentuje slovami: „U mňa v Žakovciach 24 rokov sa starám o homosexuálov. Boh miluje hriešnika, nenávidí hriech!“ Ďalej opisuje: „Keď milujem alkoholika, neznamená, že mu dám fľašku, keď milujem narkomana, neznamená, že mu dám drogu, keď milujem prostitútku, homosexuálov, neznamená, že im dám nezriadený sex. To nie je dobrá matka, dobrý otec, čo všetko dovolí svojím deťom!“ [6]

Stanovisko biskupov k otázke politického angažovania klerikov[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 15. novembra 2019 bolo uverejnené nasledovné stanovisko biskupov:

„Angažovanie sa v politických stranách, hoci prostredníctvom druhých osôb, nie je primerané kňazskému stavu. Úlohou kňaza je byť otcom všetkých veriacich, nie vodcom tých, ktorí sa hlásia k určitej strane. Ak v spoločnosti vznikne presvedčenie, že niektorý z kňazov, aj keď z úzadia, ovláda politickú stranu, je nevyhnutné, aby všetky svoje aktivity v tomto smere bezodkladne ukončil. Toto stanovisko sa v aktuálnych okolnostiach týka otca Mariána Kuffu, ale vo všeobecnosti aj každého klerika, ktorý by sa angažoval v činnosti alebo verejnej propagácii politických strán.“

Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS

Mons. Štefan Sečka, spišský diecézny biskup[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Inštitút Krista Veľkňaza > História [online]. www.ikv.sk, [cit. 2018-03-21]. Dostupné online.
  2. Stručný životopis na stránkach Univerzitného pastoračného centra sv. Jozefa Freinademetza
  3. a b c d Kde končí naděje, začíná peklo, dokument Českej televízie, réžia Ladislav Kaboš, 2003
  4. Ing. Mgr. Marián Kuffa, D.h.c.
  5. A.S, Petit Press. Kňaz Kuffa: Gayovia, ktorí sa nechcú napraviť, sú masoví vrahovia. ...Odpoveď gaya [online]. blog.sme.sk, [cit. 2019-11-22]. Dostupné online.
  6. Celá pravda – Kuffa vs.homosexuáli!
  7. Biskupi zverejnili stanovisko k otázke politického angažovania klerikov [online]. TK KBS, 2019-11-15, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marián Kuffa na českej Wikipédii.