Marie Curiová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Marie Curiová
rod. Maria Salomea Skłodowska
chemička, fyzička
Marie Curiová
Dielo
Vedecké pôsobenieParížska univerzita
Alma materParížska univerzita
ESPCI
Významní profesoriGabriel Lippmann
Významní študentiAndré-Louis Debierne, Óscar Moreno, Marguerite Catherine Perey
Ocenenia
Nobelova cena za fyziku (1903)
Davyho medaila (1903)
Matteucciho medaila (1904)
Medaila Elliotta Cressona (1909)
Albertova medaila (1910)
Nobelova cena za chémiu (1911)
Cena Willarda Gibbsa (1921)
Osobné informácie
Narodenie7. november 1867
Varšava, Poľsko – súčasť Ruska
Úmrtie4. júl 1934 (66 rokov)
Passy, Francúzsko
Štátna príslušnosťPoľsko (narodením)
Francúzsko (sobášom)
ManželPierre Curie ( 1895 – † 1906)
DetiIrène Joliotová-Curiová (* 1897 – † 1956)
Ève Curiová (* 1904 – † 2007)
PodpisMarie Curiová, podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Marie Curiová
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsMarie Curiová
(multimediálne súbory na commons)
Nositeľ Nobelovej ceny

Marie Curiová, rodená Maria Salomea Skłodowska,[1] (* 7. november 1867, Varšava, Poľsko – † 4. júl 1934, Passy, Francúzsko) bola významná francúzsko-poľská vedkyňa, chemička a fyzička. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry prežila vo Francúzsku. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Jej rodné meno sa písalo aj ako Maria Skłodowska. V súčasnosti je medzinárodne známa ako Marie Curie-Skłodowska, občas sa však používa aj tvar s inverzným priezviskom, teda Maria Skłodowska-Curie. Občas sa na jej označenie využíva aj tvar Madam Curie. V slovenčine sa zvykne používať podoba Marie/Maria/Mária Curie, respektíve Curie-Sklodowská (bez symbolu ł).

Po slovensky sa používa tvar Marie/Maria/Mária Curie/Curiová, rodená Sklodowská, resp. Marie/Maria/Mária Curie-Sklodowská/Curiová-Sklodowská (hoci preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu nemá nijaké opodstatnenie). Namiesto Curiová sa často uvádza Curieová, ale tento tvar je od roku 2000 v rozpore s Pravidlami slovenského pravopisu.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

K jej najväčším úspechom patrí:

Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené vôbec prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity.

Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky: prvýkrát v roku 1903 za fyziku spolu s manželom Pierrom Curiem za výskumy rádioaktivity, ktorú objavil Antoine Henri Becquerel, a druhýkrát v roku 1911 za chémiu za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických prvkov – rádia a polónia.

Štúdiá na Sorbonne[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1891 Skłodowska urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky parížskej Sorbonny na fakultu fyziky a chémie. Cez deň študovala a po večeroch doučovala, pričom si tak zarábala na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala vedecky pracovať vo fyzikálnom laboratóriu, ktoré viedol Gabriel Lippmann. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.

Rádium a polónium[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curieho, ktorý bol v tej dobe doktorandom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke s jej poľskou katolíckou rodinou. Roku 1897 sa im narodila dcéra Irène (tiež neskoršia nositeľka Nobelovej ceny).

Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť namáhavú tému – zistiť, prečo je rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.

Marie, spočiatku s pomocou mladého chemika Andrého Louisa Debierna, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debierna to rýchlo prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.

Laboratórium na Sorbonne[upraviť | upraviť zdroj]

Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Curiemu miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila druhú dcéru Evu (1904).[2] Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz, následkom čoho aj podľahol. Curie tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curieho a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku 1906 sa Curie stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.

Ústav pre rádium[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1911 získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol zriadený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra Irène Joliot-Curie a jej zať Frédéric Joliot-Curie.

1. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prvej svetovej vojny sa Curie-Skłodowska stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, známych ako "Petits Curies"[3], ktoré spolu vyšetrili viac ako 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov. Na tomto projekte s ňou spolupracovala jej dcéra Irène.

Po vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne Sklodowská naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława Dłuska, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curie-Sklodowskej na ústave tiež študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal rádioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Curie sfárala do bane Svornost vJáchymove.

Marie Curie-Skłodowska zomrela 4. júla 1934 v sanatóriu Sancellemoz v Passy (Haute-Savoie) na leukémiu, ktorá bola s najvyššou pravdepodobnosťou spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.

V roku 1995 bola pochovaná pod kupolou parížskeho Panteónu ako prvá žena za vlastné zásluhy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marie Curie na Encyclopædia Britannica
  2. Maria Skłodowska-Curie - pierwsza kobieta z Noblem. Polskieradio.pl, 2014-11-07. Dostupné online.
  3. Marie Curie the scientist [online]. [Cit. 2021-08-29]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Curie-Skłodowská na českej Wikipédii.