Mario Vargas Llosa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Jorge Mario Pedro Vargas Llosa
Mario Vargas Llosa.jpg
Mario Vargas Llosa – peruánsky spisovateľ
Narodenie 28. marec 1936 (78 rokov)
Arequipa, Peru
Zamestnanie spisovateľ, politik
Národnosť peruánska, španielska
Žánre román, poviedka
Literárne hnutie magický realizmus
Významné práce Mesto a psi, Zelený dom – román
Manželka Patricia Llosa
Deti 3 deti
Významné ocenenia Nobelova cena za literatúru 2010, Vyznamenanie Čestnej légie 1985
Podpis Mario vargas llosa signature white.png

Mario Vargas Llosa celým menom Jorge Mario Pedro Vargas Llosa (* 28. marec 1936 Arequipa, Peru ) je peruánsky prozaik – románopisec. Vo svojich dielach opisuje prostredie rodného Peru, jeho sociálny profil v prostrediach mesta, vidieka a prírody. Jeho dielo bolo ocenené v roku 2010 Nobelovou cenou za literatúru.[1]

Bol tiež aktívny v peruánskej politike. Jeho politické názory sa pohybovali medzi komunizmom a liberalizmom. Podporoval kubánsky režim Fidela Castra. V roku 1990 kandidoval za prezidenta vo voľbách za politickú pravo-stredovú formáciu v Peru – le Frente Democrático (FREDEMO). Je to španielsky píšuci autor.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Od 14 rokov študoval na vojenskej akadémii v Lime, čo poznačilo i jeho tvorbu, menovite tému prvého románu Mesto a psi. Zároveň študoval aj na Univerzite San Marcos v Lime a paralelne pracoval v rôznych profesiách: v literárnej revue a v komerčnom žurnále. Počas štúdií prenikol do komunistického hnutia, no stal sa jeho kritikom, hlavne bol proti stalinizmu. Počas kubánskej revolúcie oživil svoje revolučné názory a stál na strane Fidela Castra. V roku 1958 dosiahol doktorát na univerzite v Madride, kde mohol študovať vďaka štipendiu. Za novelu Židia dostal cenu Prix Leopoldo Alas a mohol sa odsťahovať do Paríža. Tu sa oženil s manželkou svojho strýka o 18 rokov staršou. Z tohto vzťahu získal inšpiráciu na napísanie románu La Tía Julia y el escribidor (Teta Júlia a škrabák). Neskôr sa druhýkrát oženil so sesternicou Patriciou Llosa, s ktorou má tri deti.

Politické aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Bol priťahovaný komunizmom v období svojich štúdií. Kubánska revolúcia sklamala jeho očakávania a priklonil sa k liberalizmu. Jeho postoj je hodnotený Serge Audierom z parížskej univerzity ako veľmi liberálny. Jeho intelektuálny vývoj bol ovplyvnený čítaním troch autorov: Karl Popper, Friedrich Hayek a Isaiah Berlin. Llosa založil v Peru liberálne hnutie Libertad.

Bol liberálnym kandidátom na prezidentské voľby v Peru v r. 1990. V druhom hlasovaní bol porazený Albertom Fujimorim. Odsťahoval sa do Španielska, do Madridu. Vláda Felipeho Gonzálesa mu udelila druhé občianstvo – španielske – v r. 1993. Na konferencii v r. 2010, 7. decembra, ako laureát Nobelovej ceny vyhlásil: „Ľúbim Španielsko tak ako Peru a moja vďačnosť je veľká. Bez Španielska by som nestál na tejto tribúne.“

V r. 2007 sa stal zakladajúcim členom strany Jednota, pokrok a demokracia (UPyD), ktorá je samodefinovaná ako strana progresu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

So spisovateľmi Julio Cortázar, Carlos Fuentes, Gabriel García Márquez a José Donoso patrí Mario Vargas Llosa do hnutia latinsko-americkej konjunktúry šesťdesiatych rokov v literatúre. Ich štýl je vizionársky a oplývajúci bohatosťou výrazov. Je vyhľadávaný čitateľmi na celom svete, pretože odzrkadľuje komplexitu života politického a umeleckého na juhoamerickom kontinente. Výraznými črtami tohto života je hlavne malebnosť, kontrastnosť a paradoxnosť.

Llosa redigoval svoj prvý román Mesto psov v roku 1963 v Paríži. Priniesol mu popularitu a renomé v literárnom svete. Román je prekladaný do temer 20-tich jazykov. Témou je život kadetov vojenskej školy v Lime, ktorých nazývali psi. Llosa je pozývaný na prednášky a konferencie na mnohých svetových univerzitách. Časťou kritiky je označovaný ako autor romantického vrenia. Jeho príbehy majú historický juhoamerický rámec. Vyznačujú sa dramatickým napätím, iróniou a ľubozvučným vyjadrovaním. Tematicky spracováva ľudové povesti a obdobie vojenských diktatúr. V románe Zelený dom[2], rok 1966, opisuje život v peruánskom pralese a v mestečku Piura.

Medzi jeho dôležité diela patria aj romány Rozhovor v katedrále a Pantaléon a návštevníčky. Sú satirou fanatického militarizmu a religionizmu v Peru. Román Vojna konca sveta, ktorý pojednáva o brazílskej politike 19. stor., dosiahol veľký úspech a uznanie u publika a kritiky. Jeho román Kto zabil Palomina Molera sa zaoberá násilím v peruánskej politike. V 70-tych rokoch 20. storočia publikoval hlavne dva komornejšie ladené romány, eseje a memoáre.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

  • Židia, Los jefes, 1959 (Les Caïds, in Les Chiots, suivi de Les Caïds, 1974)
  • Mesto a psi, La ciudad y los perros, 1963 (La Ville et les chiens, 1966), prix Biblioteca Breve, prix espagnol de la critique
  • Zelený dom, La casa verde, 1965 (La Maison verte), prix Rómulo Gallegos
  • Los cachorros, 1967 (Les Chiots, in Les Chiots, suivi de Les Caïds, 1974)
  • Rozhovor v katedrále, Conversación en La Catedral, 1969 (Conversation à la cathédrale, 1973)
  • Pantaléon a návštevníčky, Pantaleón y las visitadoras, 1973 (Pantaléon et les visiteuses, 1975)
  • Teta Júlia a škrabák, La tía Julia y el escribidor, 1977 (La tante Julia et le scribouillard, 1980)
  • Vojna konca sveta, La guerra del fin del mundo, 1981 (La Guerre de la fin du monde, 1983)
  • Historia de Mayta, 1984 (Histoire de Mayta, 1986)
  • Kto zabil Palomina Molera?, ¿Quién mató a Palomino Molero?, 1986 (Qui a tué Palomino Molero ?, 1987)
  • Rozprávač, El hablador, 1987 (L'Homme qui parle, 1989)
  • Elogio de la madrastra, 1988 (Éloge de la marâtre, 1990)
  • Lituma en los Andes, 1993 (Lituma dans les Andes, 1996), prix Planeta
  • Zošity Dona Rigoberta, Los cuadernos de don Rigoberto, 1997 (Les Cahiers de Don Rigoberto, 1998)
  • La Fiesta del chivo, 2000 (La fête au bouc, 2002)
  • Raj - trochu príliš ďaleko, El paraíso en la otra esquina, 2003 (Le Paradis – un peu plus loin, 2003)
  • Travesuras de la niña mala, 2006 (Tours et détours de la vilaine fille, 2006)
  • Ma parente d'Arequipa, octobre 2009 (L'Herne)
  • Ako som prežil svoj strach v lietadle, Comment j'ai vaincu ma peur de l'avion, octobre 2009 (L'Herne)
  • El sueño del celta (es), novembre 2010, inspiré par la vie de Roger Casement

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nobelova cena
  2. Mario Vargas Llosa: Zelený dom, Nakladateľstvo PRAVDA, 1982, slovenský preklad Dr. Oľga Hlaváčová, doslov Jarmila Srnenská, 1.vydanie,407 strán

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mario Vargas Llosa na francúzskej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]