Maroš Šefčovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Maroš Šefčovič
Šefčovič na neformálnom stretnutí ministrov energetiky a dopravy členských štátov Európskej únie (20. september 2017)
Šefčovič na neformálnom stretnutí ministrov energetiky a dopravy členských štátov Európskej únie (20. september 2017)
Súčasný podpredseda Komisie zodpovedný za energetickú úniu
Momentálne v úrade
od 1. novembra 2014
Biografické údaje
Narodenie24. júl 1966 (52 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Politická stranaKSČ (1989)[1]
SMER-SD (nestraník)
Alma materMoskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov [2]
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave [2][3]
Profesiadiplomat, eurokomisár
Národnosťslovenská
Rodina
Manželka
Helena Šefčovičová, rod. Cinová
DetiHelena (* 1990)
Martina (* 1992)
Maroš (* 1999)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMaroš Šefčovič
(multimediálne súbory)

JUDr. Maroš Šefčovič, PhD. (* 24. júl 1966, Bratislava) je slovenský diplomatpolitik, súčasný podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu.[2]

Od októbra 2009 do februára 2010 pôsobil ako komisár pre vzdelanie, kultúru a mládež v komisii vedenej José Barrosom. V minulosti bol veľvyslancom SR v Tel Avive a v rokoch 2004 – 2009 bol vedúcim Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii.[2]

V januári 2019 prijal ponuku strany SMER-SD kandidovať do funkcie prezidenta SR s jej podporou vo voľbách, ktoré sa konali 16. marca 2019.[4][5]

Život a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Maroš Šefčovič sa narodil v Bratislave 24. júla 1966. Jeho otec bol elektrotechnický inžinier, matka poštová úradníčka.[6] V roku 1984 začal študovať na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Počas štúdia ekonómie dostal ponuku študovať diplomaciu na MGIMO v Moskve vo vtedajšom Sovietskom zväze. Štúdium na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov dokončil roku 1990. Niektorí sa nesprávne domnievajú, že ak podľa vtedy účinného zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách bolo možné udeľovať absolventom zahraničných vysokých škôl nostrifikácie a súčasne aj priznávať titul JUDr. iba do 9. mája 1990, a ak Šefčovič údajne dostal záverečné vysvedčenie o skončení MGIMO v Moskve až 13. júna 1990, nemal na titul nárok. Avšak v skutočnosti je rozhodujúci dátum absolvovania, a nie dátum doručenia diplomu, preto titul JUDr. získal oprávnene.[chýba zdroj] Šefčovič podľa vlastných slov bol v lete 1989 prijatý do Komunistickej strany Československa, ale členská legitimácia mu nikdy nebola doručená, keďže v tom istom roku prebehla Nežná revolúcia.[7]

V roku 2000 ukončil postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva na Univerzite Komenského a získal titul PhD.[8][3]

Diplomatická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1989 pôsobil na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Najprv ako stážista, od roku 1990 ako poradca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí MZV ČSFR. V rokoch 1991 – 1992 bol 3. tajomník a konzul na veľvyslanectve v Harare (Zimbabwe). V roku 1992 bol 2. tajomník a zástupca veľvyslanca v Ottawe (Kanada).[8]

Od roku 1993 je pracovníkom ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR). Od roku 1995 pracoval na odbore krajín EÚ a NATO najprv ako referent a od roku 1996 ako zástupca riaditeľa odboru. V roku 1997 sa stal zástupcom riaditeľa a v roku 1998 riaditeľom Kancelárie ministra MZV SR.[8][9]

Od roku 1998 pôsobil ako zástupca vedúceho misie a radca v Misii Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách v Bruseli a v roku 1999 bol veľvyslancom v Tel Avive (Izrael). Po návrate na Slovensko v roku 2002 bol generálnym riaditeľom sekcie bilaterálnej spolupráce MZV SR a v roku 2003 generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti. V rokoch 2004 – 2009 pôsobil ako stály zástupca Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli.[8][9]

Člen Európskej komisie[upraviť | upraviť zdroj]

Eurokomisár zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

Po odstúpení Jána Figeľa, sa 1. októbra 2009 stal členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Túto funkciu vykonával do 8. februára 2010, keď sa utvorila nová komisia, ktorej sa tiež stal členom.[8][10][9]

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívnu[upraviť | upraviť zdroj]

Od 9. februára 2010 do roku 2014 bol podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu.[11][8]

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2014 je podpredsedom Európskej Komisie zodpovedný za energetickú úniu.[12]

Kandidatúra na prezidenta[upraviť | upraviť zdroj]

Na tlačovej besede 18. januára 2019 oznámil, že prijal ponuku strany SMER-SD kandidovať na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019. Pripomenul, že nie je členom strany Smer, ale že sa bude spoliehať aj na pomoc strany pri financovaní kampane.[5]

V prvom kole volieb skončil na druhom mieste a postúpil tak do druhého kola, kde kandidoval proti Zuzane Čaputovej.[13] Svoju kampaň pred druhým kolom zameral na ochranu tradičných kresťanských hodnôt. Čaputovú vyzval na predvolebnú debatu v cudzom jazyku, ale tá to odmietla. Hlavnou témou by podľa neho mala byť zahraničná politika, keďže je jednou z „kľúčových zodpovedností prezidenta“.[14]

Pred druhým kolom prezidentských volieb sa v nedeľu 24. marca 2019 stretol s českým prezidentom Milošom Zemanom na zámku v Lánoch. Zeman mu poprial úspech vo voľbách a ocenil jeho odborné schopnosti a znalosti.[15]

V druhom kole prezidentských volieb prehral proti Zuzane Čaputovej pri účasti 41,79%, pričom získal 41,59% z celkového počtu hlasov - čo predstavuje 752 403 platných hlasov.

Krátko po druhom kole avizoval, že sa aj naďalej chystá kandidovať na post eurokomisára, ihneď po nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MIKUŠOVIČ, Dušan. Prezidentský duel: Čaputová sa nečakane vyhranila voči Kiskovi, Šefčovič vylúčil Fica na súde. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-03-11. Dostupné online [cit. 2019-03-12]. ISSN 1339-844X.
  2. a b c d TASR. Podpredseda EK komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič jubiluje. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-07-24. Dostupné online [cit. 2019-01-14].
  3. a b Maroš Šefčovič In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  4. Rozhodnutie Predsedu národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2019 Z. z. o vyhlásení volieb prezidenta Slovenskej republiky [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2019-01-10, [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.
  5. a b KRBATOVÁ, Lucia. Šefčovič prijal ponuku Smeru, ohlásil kandidatúru na prezidenta. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-01-18. Dostupné online [cit. 2019-01-18]. ISSN 1335-4418.
  6. Moja rodina [online]. sefcovic2019.sk, [cit. 2019-02-18]. Dostupné online.
  7. KERN, Miro. Kandidát Smeru Šefčovič: Schopný, obľúbený a žoviálny Európan s moskovskou školou. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-01-18. Dostupné online [cit. 2019-03-13]. ISSN 1339-844X.
  8. a b c d e f Životopis [online]. ec.europa.eu, [cit. 2019-02-18]. Dostupné online.
  9. a b c TASR; SITA; ČTK; sme.sk. Novým slovenským eurokomisárom bude diplomat Šefčovič. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-09-23. Dostupné online [cit. 2019-02-27]. ISSN 1335-4418.
  10. UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 662 z 23. septembra 2009 [online]. Vláda SR, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
  11. Barroso II: Nová Európska komisia 2009-2014 [online]. euractiv.sk, 2010-01-08, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
  12. Maroš Šefčovič [online]. ec.europa.eu, 2015-05-26, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
  13. TASR. M. Šefčovič chce v druhom kole osloviť programom a hodnotami. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-17. Dostupné online [cit. 2019-03-23].
  14. DEDINSKÝ, Matej. Šefčovič chce debatu v cudzom jazyku. Nie je dôvod, odkazujú od Čaputovej. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-22. Dostupné online [cit. 2019-03-23].
  15. Zeman se setkal v Lánech se slovenským prezidentským kandidátem Šefčovičem, popřál mu úspěch [online]. Praha : Česká televize, [cit. 2019-03-24]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]