Fáma o smrti Martina Šmída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Martin Šmíd)

Fáma o smrti Martina Šmída bola neoverená informácia, fáma, ktorá zohrala významnú úlohu počas Nežnej revolúcie v roku 1989. Zverejnenie správy o smrti študenta počas demonštrácie 17. novembra 1989 vyvolalo pohoršenie a prispelo k pádu komunistického režimu.[1][2] Až neskôr vyšlo najavo, že nešlo ani o smrť, ani o študenta. Poručík, príslušník Štátnej bezpečnosti Ludvík Zifčák pri vypočúvaní na vojenskej prokuratúre v roku 1990 priznal, že klamal a vymýšľal si ale na verejnosti ďalej šíril verziu udalosti, že to bola dobre naplánovaná aj uskutočnená, teda úspešná, provokácia ŠtB.

Fáma[upraviť | upraviť zdroj]

Správu o údajnej smrti študenta Martina Šmída počas zásahu polície proti študentskej demonštrácii 17. novembra 1989 vyniesla na verejnosť Drahomíra Dražská, vrátnička vysokoškolských internátov v pražskej Troji. Správa sa (spočiatku s upozornením, že ide o neoverenú informáciu)[3] rýchlo rozšírila do tlačových agentúr (Petr Uhl ako predstaviteľ Východoevropskej informačnej agentúry, informáciu posunul do rádia Slobodná Európa, Michael Žantovský správu podal agentúre Reuters).[4] Zverejnenie správy o smrti študenta vyvolalo v spoločnosti veľké pohoršenie a prispelo k pádu komunistického režimu v Česko-Slovensku.

Obeť, Martin Šmíd, mal byť študent Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity. Na škole a dokonca v totožnom – druhom ročníku v tom čase študovali dve osoby s týmto menom, avšak ani jednému sa 17. novembra nič nestalo, jeden na demonštrácii vôbec nebol a druhý odišiel ešte pred policajným zásahom.

K rozšíreniu fámy prispela i prítomnosť ležiaceho bezvládneho tela po zásahu štátnych zložiek, šlo však o príslušníka Štátnej bezpečnosti (ŠtB) – poručíka Ludvíka Zifčáka, ktorý bol pod menom Milan Růžička nasadený do študentského hnutia, aby ŠtB prinášal informácie. V priebehu zásahu bol udretý do predlaktia a v dôsledku nervového vypätia asi na desať minút omdlel. Následne bol Zifčák ošetrený v nemocnici a v nasledujúcich dňoch sa opäť pohyboval medzi študentmi a zúčastnil sa ďalších demonštrácií.[5]

Motivácia Drahomíry Dražskej bola dlho predmetom špekulácií.[5] Podľa zástancov konšpiračných teórií bola celá akcia provokáciou ŠtB, ktorá Dražskú k šíreniu dezinformácie naviedla.[6] Samotná Drahomíra Dražská v rozhovore v roku 2009 prehlásila, že si správu o zabití študenta vymyslela z hnevu a bezmocnosti, keď v nemocnici čakala na ošetrenie (bola pri zákroku polície ľahko zranená) a odmietla, že by bola spolupracovníčkou ŠtB.[7]

Bývalý príslušník ŠtB Ludvík Zifčák neskôr opakovane tvrdil, že úlohu mŕtveho študenta zohral úmyselne. V roku 2009 v jednom rozhovore napríklad Zifčák uviedol, že v ŠtB mal na starosti študentské hnutie a podieľal sa na založení „Nezávislého študentského hnutia“, ktoré demonštráciu na Albertove zvolalo a túto informáciu odovzdalo do Slobodnej Európy (podľa Zifčáka financovanej CIA)[pozn. 1][8] a Hlasu Ameriky. Ďalej prehlásil, že mal spolu so svojimi kolegami úlohu sprievod naviesť smerom na Václavské námestie a zahrať tam rolu mŕtveho študenta, čo údajne priznal aj Zifčákov nadriadený major Petr Žák. Šírenie správy mala zaistiť Drahomíra Dražská, ktorá bola údajne členkou Zifčákovej skupiny.[9] Vyšetrovacia komisia Federálneho zhromaždenia pre objasnenie udalosti 17. novembra 1989 Zifčákove tvrdenia vyvrátila a označila ich za „opakovanú snahu prisudzovať svojej osobe a reálnym udalostiam podstatne iný význam, než aký v skutočnosti mali“.[5] Sám Zifčák pri vypočúvaní na vojenskej prokuratúre v roku 1990 priznal, že si vymýšľa,[5] na verejnosti ale ďalej šíril svoju verziu udalosti.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ CIA od roku 1972 Slobodnú Európu nefinancovala

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ŽÁČEK, Pavel. Fáma o smrti Martina Šmída a její vyšetřování Rekonstrukce vyšetřovacího spisu Státní bezpečnosti [online]. Securitas imperii, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online.
  2. ↑ Mlácení studentů na Národní nebyla žádná krvavá řež, tvrdí Zeman [online]. lidovky.cz, 15. novembra 2014, [cit. 2022-05-22]. Dostupné online.
  3. ↑ KOZÁK, Jan. Lída Rakušanová: Už tehdy jsem si říkala, že nechci vidět tu kocovinu. denník.cz, 2014-11-15. Dostupné online [cit. 2019-11-09]. (po česky)
  4. ↑ Mrtvý Šmíd z Národní třídy. Stěžejní událost, která se nestala - Novinky.cz [online]. www.novinky.cz, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d Záverečná správa vyšetrovacej komisie Federálneho zhromaždenia pre objasnení udalostí 17. novembra 1989, čast III. 5) - Dezinformácie o údajnom úmrtí študenta Šmída, [cit. 2009-10-21]. Dostupné online.
  6. ↑ KOŘÍNEK, Marek. KULISY A ZÁKULISÍ OBČANSKÉHO FÓRA aneb jak se vyráběl samet [online]. www.cibulka.net, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online. Archivované 2019-05-26 z originálu.
  7. ↑ Autorka fámy o mrtvém studentovi promluvila, s StB prý nespolupracovala [online]. iDNES.cz, 2009-11-18, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  8. ↑ "CIA Ends All Involvement with Radio Free Europe and Radio Liberty," September 19, 1972, History and Public Policy Program Digital Archive, Obtained and contributed to CWIHP by A. Ross Johnson. Cited Ch8 n56 in his book Radio Free Europe and Radio Liberty, CIA mandatory declassification review document number C01441052. https://digitalarchive.wilsoncenter.org/document/115135
  9. ↑ MENSCHIK, Tomáš. Úkol jsme splnili. Týden. November 2009, čís. 9. ISSN 1214-0201

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fáma o smrti Martina Šmída na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fáma_o_smrti_Martina_Šmída&oldid=7705566“