Martin Kukučín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Martin Kukučín, vl. menom Matej Bencúr
slovenský prozaik, dramatik a publicista
slovenský prozaik, dramatik a publicista
Narodenie 17. máj 1860
Jasenová, Rakúske cisárstvo
Úmrtie 21. máj 1928 (68 rokov)
Pakrac, Chorvátsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Martin Kukučín
Bronzová plastika Martina Kukučína

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (* 17. máj 1860, Jasenová, Slovensko  –  † 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko), bol slovenský prozaik, dramatik a publicista. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v zemianskej rodine, v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884-1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (1885-1893).

Pamätná tabuľa v Selci

Po skončení školy a absolvovaní praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 1893-1906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril. V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky, v Santiagu úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas v Čile, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár, stal sa prvým lekárom Medzinárodného červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa "Mateja Bencura" je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici. V rokoch 1922 – 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 19241925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku, kde nakoniec aj v neďalekej nemocnici zomiera.

Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a existencionálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka – i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom, či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.

Jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu už od prvých prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Aktívne pracoval v mnohých organizáciách, bol členom Čes. akadémie vied a umení. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry a bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré diela boli zdramatizované a sfilmované.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rodný dom (múzeum od roku 1960)
  • pamätné tabule v Jasenovej, v Revúcej, v Soporni, v Prahe
  • busta od F. Štefunku (1959)
  • pomenovanie ulíc v slov. mestách

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1883 – Na hradskej ceste, poviedka
  • 1885 – Rysavá jalovica
  • 1886 – Neprebudený
  • 1890 – Keď báčik z Chochoľova umrie, poviedka
  • 1891 – Na podkonickom bále
  • 1892 – Koniec a začiatok
  • 1892 – Dve cesty
  • 1894 – Dies irae
  • 1899 – Hody, poviedka
  • 1911 / 1912 – Dom v stráni, román z prostredia Brača
  • 1922 – Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis
  • 1922 – Mladé letá, spomienky na štúdium
  • 1926 – Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile
  • 1929 – Bohumil Valizlosť Zábor, historický román
  • 1929 – Lukáš Blahosej Krasoň, historický román
  • 1930 – Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik.
  • Čas tratí – čas platí, poviedka
  • Máje, poviedka
  • Pán majster Obšíval, poviedka
  • Na jarmok, poviedka
  • Na Ondreja, poviedka
  • Hajtman, poviedka
  • Obecné trampoty, poviedka
  • Z teplého hniezda
  • Veľkou lyžicou
  • Panský hájnik
  • O Michale
  • Na svitaní
  • Ako sa kopú poklady
  • Pozor na čižmy
  • Sviatočné dumy
  • Tri roje cez deň
  • Svadba
  • Parník
  • Štedrý deň

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1907 – Komasácia, prvá realistická divadelná hra so sociálnou tématikou
  • 1922 – Bacuchovie dvor
  • 1924 – Obeta

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]