Martin Kukučín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Martin Kukučín, vl. menom Matej Bencúr
Martin Kukučín
slovenský prozaik, dramatik a publicista

Narodenie 17. máj 1860
Jasenová
Úmrtie 21. máj 1928 (68 rokov)
Pakrac, Chorvátsko
Bronzová plastika Martina Kukučína

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (* 17. máj 1860, Jasenová  –  † 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko) bol slovenský prozaik, dramatik a publicista. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v zemianskej rodine, v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884-1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (1885-1893).

Pamätná tabuľa v Selci

Po skončení školy a absolvovaní praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 1893-1906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril. V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky, v Santiagu de Chile úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas v Čile, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár, stal sa prvým lekárom Medzinárodného červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa "Mateja Bencura" je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici. V rokoch 1922 – 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 19241925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku, kde nakoniec aj v neďalekej nemocnici zomiera.

Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a exitencionálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka – i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom, či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.

Jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu už od prvých prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Aktívne pracoval v mnohých organizáciách, bol členom Čes. akadémie vied a umení. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry a bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré diela boli zdramatizované a sfilmované.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rodný dom (múzeum od roku 1960)
  • pamätné tabule v Jasenovej, v Revúcej, v Soporni, v Prahe
  • busta od F. Štefunku (1959)
  • pomenovanie ulíc v slov. mestách

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1883 – Na hradskej ceste, poviedka
  • 1885 – Rysavá jalovica
  • 1886 – Neprebudený
  • 1890 – Keď báčik z Chochoľova umrie, poviedka
  • 1891 – Na podkonickom bále
  • 1892 – Koniec a začiatok
  • 1892 – Dve cesty
  • 1894 – Dies irae
  • 1899 – Hody, poviedka
  • 1911 / 1912 – Dom v stráni, román z prostredia Brača
  • 1922 – Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis
  • 1922 – Mladé letá, spomienky na štúdium
  • 1926 – Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile
  • 1929 – Bohumil Valizlosť Zábor, historický román
  • 1929 – Lukáš Blahosej Krasoň, historický román
  • 1930 – Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik.
  • Čas tratí – čas platí, poviedka
  • Máje, poviedka
  • Pán majster Obšíval, poviedka
  • Na jarmok, poviedka
  • Na Ondreja, poviedka
  • Hajtman, poviedka
  • Obecné trampoty, poviedka
  • Z teplého hniezda
  • Veľkou lyžicou
  • Panský hájnik
  • O Michale
  • Na svitaní
  • Ako sa kopú poklady
  • Pozor na čižmy
  • Sviatočné dumy
  • Tri roje cez deň
  • Svadba
  • Parník
  • Štedrý deň

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1907 – Komasácia, prvá realistická divadelná hra so sociálnou tématikou
  • 1922 – Bacuchovie dvor
  • 1924 – Obeta

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]