Mary Harrisová Jonesová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mary Harrisová Jonesová
americká učiteľka, aktivistka a socialistka
americká učiteľka, aktivistka a socialistka
Narodenie 1. august 1837
Cork, Írsko
Úmrtie 30. november 1930 (93 rokov)
Adelphi, Maryland, USA
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Mary Harrisová Jonesová

Mary Harrisová Jonesová (* 1. august 1837, Cork, Írsko[1] – † 30. november 1930, Adelphi, Maryland, USA[2]) bola americká učiteľka, módna návrhárka, aktivistka, socialistka a členka Industrial Workers of the World.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v írskom Corku, ale ešte ako teenager emigrovala s rodinou do Kanady.[3] Študovala na katolíckej škole v Toronte. Po presťahovaní rodiny do USA[3] pracovala ako učiteľka v kláštore v michiganskom Monroe. Potom sa presťahovala najprv do Chicaga a neskôr do Memphisu v Tennessee. Tu sa v roku 1861 stal jej manželom George E. Jones, člen a organizátor National Union of Iron Moulders,[4] neskôr International Molders and Foundry Workers Union of North America.[5] Tu si otvorila obchod s odevmi v predvečer občianskej vojny,[3] ktorá spôsobila zlom v jej živote.

Manžel George a ich štyri deti (všetky do veku päť rokov) sa v roku 1867 stali obeťami epidémie žltej zimnice v Memphise. Po ich smrti sa vrátila do Chicaga a otvorila si obchod s odevmi.[6] O štyri roky neskôr, v roku 1871, obchod i dom zhoreli pri veľkom požiari. Táto druhá životná strata sa stala katalyzátorom a základom zmeny: obrátila sa na vznikajúce robotnícke hnutie a pripojila sa ku Knights of Labor, predchodcovi Industrial Workers of the World.[7] Pevne verila, že „pracujúci muži majú mať takú mzdu, aby ich manželky mohli zostať doma a starať sa o deti“.[8]

Od roku 1897 bola známa pod prezývkou Mother Jones.[3] V roku 1905 spoluzakladala Industrial Workers of the World,[9] bola členkou United Mine Workers a Socialist Party of America.

Zomrela v Adelphi v roku 1930 vo veku 93 rokov.[10] Pochovaná je na Union Miners Cemetery v Mount Olive v Illinois po boku baníkov zabitých pri pri virdenskom masakri v roku 1898.[11] Hovorila im "moji chlapci".[12]

Je po nej pomenovaný ľavicový časopis Mother Jones. Hudobník Tom Russell jej venoval pieseň „The Most Dangerous Woman In America“ na albume Blood and Candle Smoke z roku 2009.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mother Jones (1837–1930) [online]. AFL-CIO, [cit. 2012-11-30]. Dostupné online.
  2. Death Notice for Mother Mary Jones, The Washington Post, 2. december 1930, s. 3.
  3. a b c d Arnesen, Eric. "A Tarnished Icon", Reviews in American History 30, no. 1 (2002): 89
  4. Religion and Radical Politics: An Alternative Christian Tradition in the United States, Robert H. Craig, Temple University Press, Philadelphia, 1992
  5. Russell E. Smith, "March of the Mill Children", The Social Service Review 41, no. 3 (1967): 299
  6. Ric Arnesen, "A Tarnished Icon", Reviews in American History 30, no. 1 (2002): 89
  7. Mother Jones: The Most Dangerous Woman in America by Elliott Gorn
  8. Dreher, Rod (5 June 2006) All-American Anarchists, [The American Conservative
  9. Howard Zinn: A People’s History of the United States. Harper Perennial, New York 2005, ISBN 0-06-083865-5, S. 329-330
  10. Mother Jones Dies. Led Mine Workers. New York Times. Dostupné online.
  11. "Service Tomorrow for Mother Jones," The Washington Post, 2. december 1930, s. 12.
  12. United States Department of Labor – Labor Hall of Fame: Mary Harris "Mother" Jones [online]. Dol.gov, [cit. 2010-09-06]. Dostupné online.
  13. http://www.tomrussell.com/merchandise.php?cat=1&id=27

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Autobiography of Mother Jones. Chicago: Charles H. Kerr & Col, 1925.
  • Colman, Penny:Mother Jones Speaks. Brookfield, Connecticut: The Millbrook Press, 1994

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Mary Harris Jones na českej Wikipédii a Mary Harris Jones na anglickej Wikipédii.