Preskočiť na obsah

Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maryja Kalesnikavová
Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová
Biografické údaje
Rodné menoМарыя Аляксандраўна Калеснікава
Narodenie24. apríl 1982 (43 rokov)
Minsk, Sovietsky zväz (dnes Bielorusko)
Alma materBieloruská štátna hudobná akadémia
Vysoká škola hudby a múzických umení v Stuttgarte
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMaryja Aľaksandravna Kalesnikavová
(multimediálne súbory)

Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová (biel. Марыя Аляксандраўна Калеснікава Maryja Aľaksandravna Kalesnikava; * 24. apríl 1982, Minsk, Sovietsky zväz) je bieloruská flautistka a politická aktivistka. Bola jednou z vodcovských osobností bieloruskej opozície počas protestov, ktoré v krajine nasledovali po prezidentských voľbách v roku 2020 a ktoré boli namierené proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Od roku 2020 bola bieloruskými orgánmi držaná vo väzení, až kým sa v decembri 2025 nedostala na slobodu v rámci hromadného prepustenia politických väzňov.[1]

Kalesnikavová je členkou vedenia Koordinačnej rady opozície, ktorú založila formálne neúspešná prezidentská kandidátka z roku 2020 Sviatlana Cichanovská.

Politická aktivita

[upraviť | upraviť zdroj]

Kalesnikavová sa dostala do politiky ako vedúca prezidentskej kampane opozičného politika Viktara Babaryku. Ten po svojom uväznení v júli 2020 nemohol v kampani ďalej pokračovať[2], a tak spolu so Sviatlanou Cichanovskou a Veranikou Capkalovou vytvorila Kalesnikavová trojicu, ktorá spolu viedla kampaň za Cichanovskej zvolenie. Vo voľbách však podľa oficiálnych výsledkov, ktoré opozícia a západné krajiny odmietli uznať, drvivo zvíťazil úradujúci prezident Lukašenko a Cichanovská tesne po voľbách z krajiny utiekla.[3]

Kalesnikavová bola následne podľa dostupných správ 7. septembra 2020 spolu s ďalšími dvoma opozičníkmi unesená na ulici v Minsku. O deň neskôr skoro ráno ich doviezli na hranicu s Ukrajinou. Kalesnikavová roztrhala svoj pas a preto ju z auta vyhodili. Námestník ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko uviedol, že Kalesnikavová "úspešne zabránila násilnej deportácii zo svojej rodnej zeme". Po tom, čo odmietla Bielorusko opustiť, bola údajne zadržaná.[4] Niekoľko dní nebolo jasné, kde sa nachádza. Podľa ďalších správ ju z Minsku previezli do väznice v neďalekom meste Žodzina.[5]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Kalesnikavová je učiteľka hudby a flautistka. Niekoľko rokov žila a pôsobila v nemeckom Stuttgarte.

Je slobodná a bezdetná.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. FRANKOVÁ, Andrea. Nositeľ Nobelovej ceny aj opozičná politička sú na slobode: Bieloruský režim prepustil vyše 120 väzňov [online]. 2025-12-13, [cit. 2025-12-21]. Dostupné online.
  2. В Минске задержан главный оппонент Лукашенко. РБК. Dostupné online [cit. 2025-12-21]. (po rusky)
  3. Представитель Тихановской заявила, что ее вывезли из страны власти Белоруссии. Interfax.ru, 2020-08-11. Dostupné online [cit. 2025-12-21]. (po rusky)
  4. Belarus: Maria Kolesnikova reportedly detained after refusing to leave Belarus. Euronews.com. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Běloruská policie opět brutálně zasahovala. Tentokrát proti ženám. Echo 24. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maryja Kalesnikavová na českej Wikipédii.